Reakcie z Roubaix: Sagan si zaspomínal na apríl, Degenkolb znovu objavil sebadôveru

 

 

 

Tri roky dozadu jazdil nemecký pretekár John Degenkolb vo svojej životnej forme. Jar v jeho podaní bola bravúrna, najprv zvíťazil na Miláno - San Remo, no a následne pokoril aj Paríž - Roubaix. Potom ale prišla zrážka s autom a myšlienky o konci kariéry. Jazdec Treku - Segafredo sa ale vzoprel možno vopred napísanému osudu, aby dnes mohol nájsť stratenú chuť. "Je to fantastické, nemôžem nájsť správne slová, ktoré by opísali moje pocity. Mnoho ľudí mi neverilo a mysleli si, že už sa nikdy nevrátim. Na toto víťazstvo som čakal tak dlho," rozprával po etape 29-ročný pretekár, ktorý sa nedokázal ubrániť slzám.

 

 

John Degenkolb sa vrátil medzi šampiónov (© Courtesy Trek - Segafredo / @BettiniPhoto)

 

 

Bol súčasťou úspešného trojčlenného ataku a v závere ukázal ohromnú silu. Špurtoval z prvého miesta, ale Greg Van Avermaet a ani Yves Lampaert ho poraziť nedokázali. "Pochyboval som o sebe. Vďaka mojej žene a celej rodine som sa ale nevzdal. Chcel som túto etapu vyhrať, bol to môj cieľ. Záverečný dojazd navyše zvýšil moje sebavedomie. Už zase verím vo svoje schopnosti," dodal cyklista, ktorý zvíťazil na úrovni WT naposledy počas Vuelty 2015.

 

Veľkú radosť neskrýval ani Degenkolbov spolujazdec Jasper Stuyven, ktorý čosi prezradil aj z tímovej taktiky, ktorú si zvolili pred etapou. "Je to skvelé. Včera sme si stanovili plán a vedeli sme, že dnes bude najpriaznivejšia šanca na etapový triumf. Plán bol dávať pozor na Baukeho a mňa a John by mohol ísť na etapu. Zahrali sme to skvele. Bol som vpredu, aby som sa vyhol nepríjemnostiam. Mali sme trochu nešťastie u Baukeho, ale podarilo sa mu vrátiť sa. Ostatní chlapci tiež odviedli dobrú prácu, hlavne Toms. Šlo mu to úžasne a naša tímová práca bola super," nevedel vynachváliť svojich kolegov Belgičan.

 

 

 

Začiatkom apríla sa pozornosť mnohých Slovákov upriamila na severné Francúzsko. Peter Sagan bojoval na klasike klasík Paríž - Roubaix. A Žilinčan to zvládol. Staručký velodróm patril len jemu. Dnes, o tri mesiace neskôr, sme si veľmi priali zažívať rovnaké pocity opäť. Nepodarilo sa, no ani piate miesto nie je zlé. "Dnešná etapa bola rovnaká ako P-R v apríli. A možno ani nie. Bola krutá, ťažká, zložitá, ale museli sme dávať pozor na Rafala Majku. Urobili sme všetko správne. Po dvoch kolíziach sme ho vždy dokázali vrátiť nazad. Aj ja som bol na všetkých úsekoch pavé na čele, teda okrem jedného," porovnal tieto dva podniky Sagan.

 

 

 

Ani samotný Rafal Majka sa nezabudol poďakovať, vie, že keby nebolo jeho tímu, nabral by stratu. "Dnes bol tvrdý a stresujúci deň. Som ale šťastný, lebo keď šlo do tuhého, mal som pri sebe silný tím. Po oboch pádoch ma Boráci dostali späť a vďaka nim som v Roubaix finišoval medzi favoritmi. Nie som veľmi zranený, takže všetko pred prvými horskými etapami vyzerá sľubne," tešil sa zo svojho postavenia poľský pretekár v službách Bory - Hansgrohe.

 

No a aj do tretice pohľad nemeckého tímu. "Ako sme očakávali, bol to bláznivý deň. S množstvom pádov a napätia. Chlapci odviedli skvelú prácu, snažili sa byť na čele, žiaľ, nevyhli sa nám problémy. Museli sme obetovať veľa energie na to, aby sme vrátili Rafala Majka nazad, čo znamenalo, že sme už nemohli pomôcť Petrovi vo finále. Po prvom týždni je ale všetko fajn. Peter je zelený a Rafal šiesty v GC," jasal športový riaditeľ tímu Enrico Poitschke.

 

 

 

 

Smoliarov bolo počas náročného dňa viacero, taký Rafal Majka či Romain Bardet by o tom vedeli svoje, no prívlastok najväčší patrí Richiemu Portovi. Už po desiatich kilometroch sa zaplietol do pádu, po ktorom musel odstúpiť. Po Tour 2017 tak nedokončí ani Tour 2018. "Viem len, že Richieho vzali do nemocnice a vyzeralo to, že má zranenú lopatku alebo rameno. To, ako spadol na rameno, vyzeralo bolestivo. Čakali sme takmer päť minút a potom sa rozhodlo, že ide do nemocnice. Samozrejme, že sme veľmi sklamaní a zdevastovaní. Frustruje nás všetka namáhavá práca, ktorú sme do toho dodnes dávali. Nemali sme ani čas bojovať, keďže Richie padol na siedmom kilometri," povedal smutný športový riaditeľ tímu Fabio Baldato.

 

Malou náplasťou by mohlo byť aspoň druhé miesto stále žltého Grega Van Avermaeta, ale aj on chcel viac. "Po páde som sa snažil ísť si vlastné preteky. Snažil som sa jazdiť čo najlepšie pre celý tím a uchovanie si dresu. Čím bližšie sme boli k cieľu, tým viac som si veril a tento výsledok je pre mňa veľkým sklamaním. Možno pre mňa preteky neboli dosť dlhé. Viem dobre šprintovať po šiestich hodinách a dnes sme jazdili len tri a pol hodiny. Snažil som sa šprintovať po svojom namiesto toho, aby som čakal na Degenkolba, ale nabudúce sa pokúsim znova a porazím ho," dušoval sa jazdec tímu BMC. Červenočierni na dnešný deň v dobrom spomínať nebudú.

 

 

 

Tretie miesto z klasikárskej etapy si odnáša Yven Lampaert, ktorý splnil taktiku Quick-Stepu a nastúpil na najťažšom úseku. "S tým prachom a teplom to vôbec nebol ľahký deň. V každej sekcii sme sa snažili byť vpredu. Mne sa to podarilo. Musel som meniť bicykel dosť často, ale vždy som sa vrátil. Cítil som silu v nohách a musel som dosť premýšľať nad tým, kde zaútočím. Nakoniec som zaútočil na Camphin en Pevel. Šli sme traja, ja, Greg van Avermaet a John Degenkolb, dvaja z najlepších klasikárov. Bol som šťastný, že som šiel do brejku s takými pretekármi. V šprinte som vedel, že to bude ťažké. Možno som sa mal snažiť ešte viac, ale bolo to ťažké," tešil sa jazdec Quick-Stepu.

 

Deviata etapa mohla prekopať GC. V podstate sa tak neudialo, lídri sa navzájom postrážili. Najhoršie dopadol Rigoberto Urán, ktorý dorazil do cieľa s takmer dvojminútovou stratou na víťazného Degenkolba. Kolumbijčan ale nie je človek, ktorý by hádzal flintu do žita po prvom nezdare. "Ešte sme ani neliezli na poriadny kopec. Nevieme preto, akí silní sú naši konkurenti. Ide sa do Álp a teším sa na to. Doteraz sme mali deväť dní roviny. Od utorka sa etapy zmenia. Udiali sa dva pády, ale ustáli sme to vďaka tímu. Museli sme meniť bicykel (so Simonom Clarkom), pretože môj sa pokazil a potom sme museli dobiehať. Som celý doráňaný, ale zvykol som si. Zotavím sa a pracujeme ďalej," povedal odhodlaný jazdec EFEF.

 

 

 

Pred pár dňami vyhlásil, že pokiaľ Francúzsko vyhrá futbalový šampionát, tak on vyhrá Tour de France. Má teda čo robiť. Francúzi dnes porazili Chorvátsko v dosť divokom zápase 4:2. A dosť divoký deň musel prežiť aj Uránov kolega Lawson Craddock. Dnešné pavé prežil so zlomenou lopatkou...

 

O čosi lepšie dopadol Mikel Landa, ktorý v posledných možných metroch dobehol skupinu favoritov a strata sa tak eliminovala iba na sedem sekúnd. "Som šťastný, lebo sme prekonali veľmi zložitú situáciu. Pil som vodu na asfalte pred pavé sektormi a prešiel som bicyklom po výtlku alebo kanáli. Moji tímoví kolegovia pracovali pôsobivo po mojej nehode, a nielen tým, že tam pre mňa ťahali, ale počas celej etapy: starali sa o nás všetkých troch, riešili problémy, nemôžem ich dostatočne vynachváliť za ich neskutočný výkon. Dúfajme, že mám len odreniny a stopercentne sa vrátim späť. Neviem, či mám teraz stopercentnú formu, pravé rameno ma trochu bolí, ale nemalo by to byť nič vážne," reagoval pretekár Movistaru. Už pozajtra sa aj spolu s Nairom Quintanom a Alejandrom Valverdem ocitnú v Alpách, čím dostane Tour nový nádych.