Belgickým majstrom v časovke je Van Aert, v Poľsku vlaňajší triumf obhájil Bodnar

 

 

 

Časovka na belgickom šampionáte opäť ukázala, aký potenciál drieme vo vychádzajúcej hviezde nielen belgickej, ale aj svetovej cyklistiky. Wout Van Aert už na Critérium du Dauphiné dokázal premeniť súboj s chronometrom na svoje pieskovisko, a to suverénnym spôsobom. Ďalšiu dominanciu svojej všestrannosti predviedol vo štvrtok v meste Middelkerke. Druhý Yves Lampaert na neho stratil 32 sekúnd, Victor Campenaerts dokonca viac ako minútu. „Z tímu ma dobre manažovali. Povedali mi, že vediem, ale iba o pár sekúnd, tak som pokračoval. Musel som bojovať až do konca,“ opísal svoje dojmy z časovky nový majster Belgicka.

 

Van Aert viedol od prvého medzičasu, podobne ako v časovke na francúzskom etapáku a opäť dokázal svoje tempo v závere ešte vygradovať. Lampaert a ostatní súperi boli úplne bez šance. „Tento dres má pre mňa veľkú hodnotu, proti mne stáli silní súperi. Som veľmi rád, že som dokázal zvíťaziť. Momentálne mám vrcholnú formu, mám dobré nohy, špičkový materiál a výborné vedenie," boli slová Van Aerta. Veľmi pekný výsledok zajazdil aj Remco Evenepoel, aj on porazil Camenaertsa a bol tretí. „Toto je sen, dúfal som, že urobím pekný výsledok v časovke, ale tretie miesto prevyšuje moje očakávania. Som neskutočne spokojný,“ uviedol 19-ročný Belgičan a pokračoval. „Van Aert je v super forme, to, čo sa mu podarilo na Dauphiné, to bolo niečo úžasné.“

 

 

 

 

U belgických susedov, v Holandsku, to bola väčšia dráma. Víťaza časovky od druhého miesta delilo len osem sekúnd. Opäť to bol jazdec Jumbo – Visma, ktorý získal dres národného šampióna. Jos van Emden si zaspomínal na roky dávno minulé, pred deviatimi rokmi však vyhral o parník. Vo štvrtok mu veľké problémy robili počasie, Dylan van Baarle a predovšetkým Sebastian Langeveld. „Myslím si, že je to jeden z najkrajších dresov, aké existujú. Bol som takmer posadnutý myšlienkou opäť ho získať. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby mi to nevyšlo. Na druhú stranu však musím uznať, že víťazstvo ma prekvapilo. Deň pred časovkou som sa necítil príliš dobre, vysoké teploty mi príliš nesedia. Ani v deň časovky to nebolo ono, nie som so sebou spokojný, ale bojoval som a vyhral som tento dres. Takže som splnil cieľ.“ Ostatní pretekári už mali väčšie straty. Keon Bouwman preťal cieľovú pásku o minútu neskôr ako jeho tímový kolega, Niki Terpstra ešte o niečo neskôr. 

 

 

Štartovná listina v krajine Helvétov obsahovala niekoľko zaujímavých mien, ale z nich vyčnievalo iba jedno. Stefan Küng ovládol národný šampionát v časovke v rokoch 2017 a 2018 a vo štvrtok tak chcel skompletizovať hattrick. Trasa bola pre neho šitá na mieru, nemerala ani 30 kilometrov, ale bola vhodná na to, aby naplno ukázal svoje tempárske kvality. „Vo Švajčiarsku sa ukazujú niektorí mladí jazdci, ktorí začínajú byť konkurencieschopný na úrovni World Tour. Dnes mi dali zabrať,“ povedal Küng. „Som veľmi potešený, nikdy nie je ľahké vyhrať domáce majstrovstvá. Som preto veľmi rád, že aj ďalší rok budem môcť nosiť tento dres. Posledné dva roky som v ňom štartoval po celom svete,“ boli jeho ďalšie slová. Jedným z tých mladíkov, o ktorých Küng hovoril bol Marc Hirschi. Len 20-ročný pretekár totiž skončil druhý. Skúsený Michael Albasini sa nezmestil ani na pódium, jeho výsledok mu stačil na štvrté miesto.

 

 

 

 

Najvyrovnanejší súboj o právo nosiť dres národného šampióna v časovke zviedli talianski cyklisti. Alberto Bettiol preťal cieľovú pásku v úplne zhodnom čase ako Filippo Ganna. Ich časy boli rovnaké aj na stotiny sekundy, takže rozhodnúť museli až tisíciny. Tie nakoniec ukázali na druhého menovaného, ktorému sa tak podarilo vylepšiť vlaňajšie druhé miesto. Naopak, veľké horúčavy ako brzdy pôsobili na obhajcu talianskeho titulu. Gianni Moscon išiel v priemere o jeden kilometer za hodinu pomalšie ako víťaz a musel sa uspokojiť s piatou priečkou. Pred neho sa dostali ešte Alessandro De Marchi a Edoardo Affini.

 

 

Oveľa nudnejší priebeh videli diváci vo Francúzsku. Benjamin Thomas v porovnaní s ostatnými Francúzmi letel ako TJV a vyhral o celú minútu. Sám to tak jednoznačne nevidel. „Na méte 20 kilometrov pred cieľom som mal pocit, že je koniec. Príliš rýchlo som stratil 70 wattov. V druhej polovici na mňa tréner stále tlačil, dokonca som sa zabudol aj napiť. Bol to ale len detail, ktorý ma nič nestál. Bolo to dnes hlavne o hlave.“ Na pódium sa dostali ešte Stéphane Rossetto a Julien Antomarchi. Veľký favorit Rémi Cavagna vybuchol, bol až piaty. Medzi poslednými svoje výsledky zverejnili Španieli. Na španielskom fronte posledné dva roky doslova dominoval Jonathan Castroviejo a o pozíciu najlepšieho časovkára vo svojej krajine neprišiel ani teraz. Aj on zaknihoval tretie víťazstvo v rade.

 

 

 

Jednu z najdlhších tratí museli absolvovať cyklisti v Norfolku, teda na britskom majstráku. Všetci zúčastnení museli prejsť 40 kilometrov, aby sa dozvedeli ako obstáli v bitke proti chronometru. Alex Dowsett opäť exceloval a v cieli mu namerali najrýchlejší čas, už po šiestykrát v kariére. Sám si víťazstvom ale nebol vôbec istý. „Niekoľkokrát som tento dres získal celkom jednoducho a myslím si, že som to považoval už za samozrejmosť. Dnes to bol ale boj,“ vypadlo z úst Dowsettovi a mal pravdu. John Archibald mu celý čas dýchal na chrbát, ale záverečné kilometre už zo seba nedokázal dostať takú paru ako predtým a v cieli mu namerali stratu šesť sekúnd.  Tak či tak to je pre Archibalda najlepší výsledok v profi-kariére. To Steve Cummings už mal väčšie manko, takmer pol minútu. Časovka podľa predstáv nevyšla ani Ianovi Stannardovi, z jazdcov World Tour bol druhý najhorší.

 

 

 

Ani na poľskej strane jazdec Ineosu veľa múti nenamútil. Michal Kwiatkowski mal byť jedným z najväčších vyzývateľov Macieja Bodnara, lenže Michal sa do piatkového súboja nevyspal najlepšie a nakoniec z toho nebolo ani pódium. Prvé miesto získal práve Bodnar, ktorý tak dokázal obhájiť vlaňajšie víťazstvo. Niečo podobné sa mu podarilo v rokoch 2012 a 2013. U Portugalcov len dresy tímov odlišovali dvoch najlepších. José Goncalves a Domingos Goncalves sú dvojičky a boli to oni dvaja, ktorí hrali prím v boji o národný dres. Ten bude budúci rok nosiť José, ktorý svojho brata zdolal o 21 sekúnd. Obaja si tak prehodili pozície z posledného domáceho šampionátu. Nelson Oliveira neštartoval. 

 

Svojich národných šampiónov v časovke majú aj iné krajiny. Medzi Japoncami zvíťazil Nariyuki Masuda. Veľmi bohatý program bol hlavne v Európe. Lotyšský dres bude nosiť Krists Neilands, ruský Artem Ovečkin, kazašský Alexej Lutsenko, dánsky Kasper Asgreen, nórsky Andreas Leknessund, estónsky Rein Taaramäe, maďarský Attila Valter, írsky Ryan Mullen a slovinský Tadej Pogačar. Národné šampionáty prebehli aj v Afrike a na iných kontinentoch. Spomenúť môžeme napríklad Etiópiu a Tsgabu Grmaya, či Eritreu a Amanuela Ghebreigzabhiera. Dres národného šampióna USA bude celý rok zdobiť Iana Garrisona, austrálsky zas Luku Durbridga. Rohan Dennis bol iba druhý, a to o 22 sekúnd.