Petra Sagana zelená nesklamala, Bardet dokázal prekonať sklamanie, Pinot nie

 

 

 

 

Nikto v histórii Tour de France nezískal sedem zelených dresov a slovenský jazdec na to potreboval osem edícii. Aj v tomto ročníku sa presadil svojou výkonnostnou a výsledkovou stabilitou, na ktorú sa nechytal nikto z jeho konkurentov.  Colbrelli s Mathewsom boli možno podobne odolní v náročnejších etapách, ale v hromadných dojazdoch im chýbala potrebná rýchlosť. Na druhej strane Viviani alebo Ewan boli na tom lepšie po rýchlostnej stránke, ale ani jeden z nich výrazne nedominoval v rovinatých etapách a chýbali im body z náročnejších previerok. Šprintéri si medzi sebou delili body v hromadných dojazdoch, preto mu nikto neodskočil z tejto skupinky cyklistov.

Po prvej etape bol veľmi sklamaný, že mu ušiel etapový triumf a žltý dres o milimetre. Po TTT už bol maillot jaune stratený. Klasikársky dojazd tretieho dňa si podmanil Alaphilippe a Sagan v cieli priznal, že na páske mu troška došla motivácia. Obliekol sa však do zeleného a už v ňom zostal až do Paríža. Najlepší deň prežil v meste Colmar, keď  jeho kolegovia okresali pelotón a on sa presadil v malej skupine rýchlych jazdcov. Výborný tímový výkon a jeho kvalitný šprint mu vyniesli jediný, ale zato dvanásty triumf na TdF. Na pódium sa dostal ešte v siedmej etape, keď ho pokorili Groenewegen s Ewanom, a úspešný bol vo všetkých etapách, v ktorých to potreboval. Mimoriadne dôležitý úvodný týždeň zvládol mimoriadne dobre, so sľubným náskokom, a súperi stratili motiváciu, pretože potom sa už jazdilo po náročnom teréne.

 

 

Výhra Petra Sagana v piatej etape

 

Slovenský jazdec chcel upevniť svoju pozíciu aj v druhom týždni. V úniku dvanástej etapy získal rýchlostnú prémiu, vpredu sa pohyboval aj počas štrnásteho dňa a takisto bodoval na prémii, kým jeho súperi nie, a do brejku sa neúspešne pokúšal dostať aj v pätnástej a osemnástej etape. Po vytvorení dostatočného odstupu a stiahnutí sa konkurencie sa sústredil len na horské etapy, aby ich prekonal bez problémov. Pyreneje a Alpy zvládol bez zaváhania a opäť nechýbal na parížskej ceremónii. Bodovacia súťaž je Saganova súťaž, nikto na neho nevyzrel a ani nevidíme nejakého priameho konkurenta, a platia vyjadrenia, že ju môže vyhrávať dovtedy, dokedy bude chcieť.

 

 

 

Organizátori vytvorili vysokohorskú edíciu a chceli, aby bodkovaný dres ukoristil jazdec, ktorý bude najsilnejší na najdlhších a najvyššie položených stúpaniach. Preto sme mohli sledovať netradičný vývoj v tejto klasifikácii. Najskôr Tim Wellens zbieral body v prvej časti pretekov, od tretej etapy vlastnil bodkovaný dres a udržal ho až do osemnástej previerky. Potom ho vystriedal Romain Bardet a táto zmena bola skutočne zaujímavá. Belgický cyklista sa ukázal v šiestich únikoch, ale aj to bolo málo, aby dokázal konkurovať klasickému vrchárovi na dlhých stúpaniach a vo vysokej nadmorskej výške.

Bardetovi stačilo, aby po sklamaní v GC naskočil do dvoch brejkov a v pätnástej a osemnástej etape získal na svoju stranu toľko bodov, aby sa dostal pred Wellensa a svoj náskok udržal až do cieľa. Domácemu cyklistovi pomohlo aj vypadnutie niekoľkých kopcov z itinerára, pretože Bernal na neho stratil len osem bodov. Kolumbijský jazdec by mal určite motiváciu navyše v tomto smere, pretože nikto v histórii nevybojoval v jednom ročníku na Tour žltý, bodkovaný a biely dres naraz. Určite je raritou, že vrchárska súťaž sa rozhodol iba v dvoch etapách.

 

 

Romain Bardet s úsmevom v drese (© A.S.O. / Alex Broadway)

 

 

 

 

Kolumbijský jazdec má iba 22 rokov a už sa stal víťazom najväčších pretekov na svete, preto je veľký predpoklad, že súťaž do 25 rokov bude na tomto podujatí ovládať ešte dlhú dobu. Okrem neho zaujali na podujatí aj David Gaudu alebo Laurens de Plus. Francúzsky mladík vyrastá pri Thibautovi Pinotovi na skvelého pretekára a od roku 2016, keď vyhral Tour de l'Avenir, neustále napreduje. Jeho čas ešte príde, sám Pinot ho označuje sa budúcnosť nielen francúzskej cyklistiky, a jeho vrchárske predstavenia na La Planche, kde zhltol Landov nástup, alebo na Tourmalete, keď dostal do červených čísiel mnohých favoritov, tomu dávajú za pravdu.

Laurens de Plus nedokončil Giro, ale na Tour sa pripravil výborne a v kopcoch patril medzi najsilnejších pomocníkov. Belgický cyklista je o rok starší ako Bernal a Gaudu a aj on dokáže byť v kopcoch veľmi silný v takomto mladom veku. Na Tourmalete pomáhal vyčerpávať Kruijswijkových súperov, na Iserane takisto odviedol perfektnú prácu pre svojho lídra a na Val Thorens zničil Alaphilippa. S príchodom do horského terénu sa prekvapujúco nezapojil do súboja o biely dres Enric Mas a premiéra na Tour mu vôbec nevyšla.

 

 

 

 

Najrýchlejší jazdci v balíku pôsobili vyrovnaným dojmom v prvej časti pretekov a delili si výhry. Ako posledný z nich sa tešil Caleb Ewan, keď si musel počkať až na jedenástu etapu, ale potom už nikoho nepustil pred seba v zostávajúcich dvoch hromadných šprintoch. Vo všetkých troch prípadoch predviedol najsilnejšie zrýchlenie, na ktoré sa nikto nechytal, a nezastavila ho ani náročná druhá časť pretekov. Na podujatie prišiel výborne pripravený, a hoci mu nevyšli úvodné šprinty pre horšiu pozičnú jazdu, jeho kvalita sa naplno prejavila. Až sedemkrát sa dostal na stupne víťazov, teda vo všetkých šprintérskych koncovkách. A z toho dôvodu skonči druhý v bodovacej súťaži. Caleb Ewan dosahuje v tomto roku prelomové víťazstvá a stáva sa smerodajným členom novej generácie šprintérov.

 

Po jednom triumfe získali Elia Viviani a Dylan Groenewegen. Taliansky pretekár disponoval najlepším rozbiehacím vláčikom, ale nie vždy ho dokázal naplno využiť. V druhej časti pretekov mu už dochádzala energia, keď musel pracovať pre Alaphilippa, a vtedy mu nepomohla ani dobrá pozícia pred páskou. Ako v šestnástej etape. Dylan Groenewegen sa musel spamätávať z nepríjemného pádu hneď v prvej etape a chvíľu mu trvalo, kým sa pozviechal. Najlepší šprint predviedol v siedmej previerke. Potom sa dostal trikrát na stupne víťazov, ale do svojej maximálnej formy sa aj vplyvom pádu nedokázal dostať. Šprintérske koncovky pelotónu si podmanili aj Teunissen a Van Aert.

 

 

 

 

 

 

 

Thibaut Pinot pobláznil nielen francúzskych fanúšikov. V Alpách bol pripravený a nastavený bojovať o žltý dres, ale opäť ho raz zastavilo vlastné telo. Jazdec tímu FDJ lietal v  pyrenejských kopcoch. Dobyl Tourmalet, exceloval na Prat d'Albis a užíval si pocit najagresívnejšieho a najsilnejšieho vrchára na podujatí. V etape do mesta Gap si však poranil ľavý stehenný sval. S ťažkosťami, ale predsa zvládol bez ujmy prejazd cez Galibier, ale devätnásta etapa mu vystavila stopku krutým spôsobom. Bola to škoda pre francúzskych priaznivcov, ktorí snívajú o žltom drese, a aj ostatných fanúšikov, ktorí boli ukrátení o rozhodujúce súboje medzi ním a Bernalom. Pre Pinota to bola druhá tvrdá rana na GT. V minulom roku na Gire ho ako tretieho muža v poradí skolili horúčky a zápal pľúc v dvadsiatej etape. V najlepších rokoch tak prišiel o ďalšiu šancu vybojovať pódium na GT kvôli svojej krehkej telesnej stránke.

 

Životnú formu nepretavil do životného výsledku na Tour ani Jakob Fuglsang. Suverén jarnej časti sezóny odštartoval francúzske podujatie zle, keď spadol hneď v prvej etape, a následky pádu musel riešiť v podstate až do časovky jednotlivcov, ale túto nepríjemnú situáciu statočne zvládol. Horšie však bolo, že v Pyrenejách našiel lepšie pripravených súperov a v poradí sa musel uspokojiť s pozíciou na konci Top 10. Veril si, že posledné horské etapy dokáže využiť na posun, ale ďalší pád v rovinatej šestnástej etape ho poslal domov. Jakob Fuglsang jednoducho nemáva šťastie na Grand Tour a v najlepšej desiatke finišoval len raz, keď v roku 2013 skončil siedmy na TdF. A práve svoju najlepšiu sezónu chcel zakončiť stupňami víťazov na Starej dáme, ale dva pády a aj jeho obmedzené danosti na trojtýždňové súboje mu v tom zabránili. Ak by aj zostal na podujatí do konca, asi by sa ťažko dokázal dostať na pódium cez vedúcu päticu.

 

 

Thibaut Pinot (© A.S.O. / Pauline Ballet)

 

Hneď prvá etapa priniesla prekvapujúci rezultát. V hektickom a nervóznom šprinte, ktorý sa odohral v miernom stúpaní, vyhral Mike Teunissen a 26-ročný klasikár sám nemohol uveriť, že zdolal Sagana a oblečie sa do žltého dresu. Holandský borec ani nefiguroval medzi favoritmi a jeho úlohou bolo pripraviť pozíciu pre Groenewegena. V tíme Jumbo - Visma sa presadil aj Wout van Aert, ktorý išiel vôbec svoju prvú GT. Na konci desiatej etapy, poznačenej vetrom, vo vyčerpávajúcej koncovke porazil takmer celú šprintérsku špičku. Jeho talent ako hrom dokázal uspieť aj na najslávnejšom podujatí. Premiérový úspech zaknihoval Dylan Teuns, a to na vrchole La Planche des Belles Filles. Belgický pretekár predtým vyhral etapu aj na Dauphiné a každého vždy poteší, keď dokáže zúročiť dobrú formu.

 

Svoje prvé výhry si užil aj Simon Yates, ktorý sa presadil po dvoch únikoch v kopcoch. Najskôr ovládol tradičnú brejkovú záležitosť v meste Bagneres-Bigorre a následne dominoval aj na Prat d'Albis, kde si vychutnal nielen Geschkeho, ale aj ostatných členov úniku a takisto jazdcov na GC. Vo veku 34 rokov dosiahol najväčšie víťazstvo kariéry Daryl Impey a na konci deviatej etapy vytiahol svoju známu odolnosť v kopcoch a rýchlosť. Prvýkrát sa presadili aj Elia Viviani s Calebom Ewanom a môžu si vychutnávať víťazstvá na všetkých troch GT.

 

 

Simon Yates (© A.S.O. / Alex Broadway)

 

 

V širokej a kvalitnej skupine jazdcov na GC sa vždy nájdu tí, ktorí sa nedokážu presadiť. Tentoraz medzi nich patril Romain Bardet, ktorý nezvládol obidve časovky, a po výbuchu na La Planche a vo štrnástej etape sa ocitol v kritickej situácii. Už na Dauphiné bolo vidno, že jeho vrchárska forma nebude stačiť najlepším. Po dlhých rokoch vypadol z boja v poradí a na jeho výkonoch sa prejavila aj rutina ostatných sezón, keď tvrdošijne smeroval svoju zameranie len na TdF. Preto v tom nasledujúcom ročníku avizuje zmeny v programe. Jazde tímu Ag2r aspoň získal kompenzáciu v podobe bodkovaného dresu. Aj Daniel Martin postupne strácal v časovkách, a keď sa neukázal v potrebnej výkonnosti ani v horách, po troch úspešných sezónach sa neobjavil na Tour v Top 10. Miesto medzi najlepšími sa neušlo ani Portemu, ktorý v kopcoch jednoducho nestíhal s tými úplne najodolnejšími.

Sklamanie z minulého ročníka neodčinil Adam Yates. Prvé zaváhanie predviedol už na La Planche, v časovke nepodal taký výkon ako na Dauphiné a tiež sa trápil na veľkých kopcoch. Nevyšiel mu ani únik v osemnástej etape, takže toto bude edícia, na ktorú bude tiež musieť zabudnúť. Na štart sa postavil so sebavedomím aj Enric Mas, no minuloročný druhý muž Vuelty nemal v horách formu a najlepšie výkony ukázal v časovkách. Nebol na neho pekný pohľad, keď ho v pätnástej etape striasol v kopci jeho kolega Elia Viviani. V Alpách už vyzeral lepšie, ale ukázalo sa, že 24-ročný jazdec musí ešte stáť nohami na zemi. Uvidíme, možno bude údernejší na Vuelte.