Po Tour: Bernal hľadal slová, Alaphilippe poodhalil plány, Sagan si vystrelil z Ineosu

 

Veľmi dlho trvalo, kým nejaký nováčik na Tour de France vyhral záverečnú etapu. Do včerajšieho dňa posledným jazdcom, ktorý to dokázal bol Tom Boonen v roku 2004. Nedeľu ho napodobnil Caleb Ewan. „Je to neuveriteľné. Bolo to dosť hektické a spočiatku sme boli dosť ďaleko. Ale bol som trpezlivý. Čakal som, nevedel som presne, koľko jazdcov je predo mnou, až kým som sa nepresunul doprava a neobehol som asi troch,“ hlásil austrálsky víťaz. Ewan na konci neposlúchal rady. „Všetci mi hovorili, aby som nešiel po pravej strane. Zistil som, prečo. Je to na nej poriadne hrboľaté, ale našťastie som mal dostatočnú rýchlosť.“ Svoj prvý ročník na Tour bude hodnotiť pozitívne, viac mu vyšla druhá polovica. „Tour sa pre mňa nezačala najlepšie, nemohol som sa dostať k víťazstvu. Druhá polovica však bola jednoducho neuveriteľná. Vyhral som každý šprint. Úprimne povedané, neviem, čo mám na to povedať.“

 

 

Caleb Ewan a jeho prvý triumf v Paríži (© A.S.O. / Pauline Ballet)

 

 

Belgická televízia Sporza hneď po dojazde vyspovedala manažéra Lotta Soudal, ktorý mal rovnaké obavy ako jeho šprintér. „Zvyšok akoby sa zastavil. Najskôr som si myslel, že je príliš ďaleko, ale pre Caleba nie je nič nemožné,“ citovala televízia slová Marca Sergeanta, ktorý ďalej prezradil, že po nie celkom podarenom úvodnom týždni mal s Ewanom pokec. Pomohlo mu to nájsť pohodu. „Začiatok pre neho bol ťažký, museli sme sa spolu porozprávať. Po rozhovore z neho spadol všetok tlak a nasledujúci deň vyhral.“ Sergeant tiež upresnil, čo si najviac váži na najrýchlejšom mužovi v celej zostave Lotta. „Zaujímali sme sa o neho niekoľko rokov, pretože ma oslovil jeho štýl a jeho čuch zakaždým si vybrať dobré koleso. Nepotrebuje vlak, má dobrý inštinkt.“

 

Jediným väčším vyzývateľom včerajšieho víťaza bol Dylan Groenewegen, ktorý nemal dôvod na to, aby obšírnejšie komentoval svoje pocity. Bolo cítiť, že je trochu smutný. Holanďan si ale ponechal športovú tvár, pretože súpera pochválil. „Posledný kilometer bol dosť hektický. Neboli sme v perfektnej pozícii. Začal som šprintovať po ľavej strane, ale Ewan ma obehol po pravej. Je to škoda, ale dnes bol silnejší,“ znelo v jeho vyhlásení. Groenewegen v krátkosti zhodnotil aj svoje vystupovanie na Tour de France. Spomenul si ako na svoj pád v prvej etape, tak aj na svoj jediný väčší úspech. „Pre mňa to bola zvláštna Tour, od pádu v Bruseli. Som rád, že som vyhral etapu, to ostatné bolo už iba bonus.“ O dva týždne bude bojovať o európsky titul na domácej pôde.

 

 

Video záverečného kilometra

 

 

Najzaujímavejší ročník Tour za posledných niekoľko rokov vyhral Egan Bernal. Po poslednej etape mu spadol z pliec veľký kameň. Bernal sa stal vôbec prvým kolumbijským cyklistom, ktorý vyhral „Starú dámu“.  Podarilo sa mu to ako tretiemu najmladšiemu. „Nemôžem tomu uveriť, je to absolútne neuveriteľné. Je mi ľúto, ale neviem nájsť žiadne slová. Nerozumiem, čo sa so mnou deje. Som jednoducho šťastný,“ hovoril novinárom tesne po dojazde. Tí sa snažili z neho dostať čo najviac, ale Bernal iba ďakoval a dokola opakoval, že je šťastný. „Chcem všetkým poďakovať. Nemôžem uveriť, že mám v rukách malého leva. Tour de France sú najkrajšie preteky na svete a ja som prvý kolumbijsky jazdec, ktorý ich vyhral. Ďakujem svojmu tímu, ktorý mi veril. Dnes som najšťastnejší muž na svete.“ Bernal hneď po slávnostnom ceremoniáli odišiel za svojou rodinou.

 

Druhé miesto v celkovej klasifikácii vybojoval Geraint Thomas, takže sa mu nepodarilo obhájiť svoje prvé víťazstvo na Tour. Nezlomil tak „kliatbu“ v britskom tíme, pretože Chris Froome po premiérovej výhre na Tour z nej v ďalšom roku odstúpil a Bradley Wiggins sa o obhajobu ani nepokúsil. „Som hrdý na to, ako sa mi podarilo dostať sa do dobrej kondície. Z mojej strany to nešlo plynule, ale tím bol celý čas neuveriteľný. Bolo mi potešením, že môžem byť súčasťou prvého z mnohých Eganových víťazstiev. Byť druhý v celkovej klasifikácii je stále veľký úspech, ale áno, som sklamaný, že som nevyhral.“ Thomasa francúzska Grand Tour poriadne unavila. „Som rád, že idem domov. Zatvorím dvere a vypnem. Emocionálne, mentálne a fyzicky boli posledné tri týždne vyčerpávajúce. Teším sa preto, že si budem môcť oddýchnuť,“ uzavrel svoje hodnotenie.

 

 

 

Veľmi pozitívny bol Steven Kruijswijk, a mal na to dobrý dôvod. Pred ním iba osem holandských cyklistov dokázalo skončiť na pódiu na najslávnejších cyklistických pretekoch. Kruijswijk je deviatym. „Cítim sa veľmi zvláštne. Byť na pódiu bolo mojim cieľom, som šťastný, pretože sa mi konečne podarilo uspieť. Za seba hovorím, že viac som urobiť nemohol,“ reagoval pre oficiálnu stránku tímu. Kruijswijk má za sebou už šestnástu Grand Tour, no na pódium sa dostal po prvýkrát. Tú ďalšiu by chcel vyhrať, napriek tomu, že už nepatrí medzi najmladších. „Až keď som prešiel cez cieľovú čiaru v Paríži, až vtedy som sa začal cítiť ako tretí. Je to úžasné. Zatiaľ ide o môj najväčší úspech v kariére, ale v nasledujúcich rokoch chcem dosiahnuť viac.“

 

Tiež štvrtý Emanuel Buchmann neskrýval nadšenie, pretože celú kariéru tvrdo pracoval, aby mohol pomýšľať na podobné úspechy. „Potrebujem týždeň alebo dva, pokým si uvedomím, čo sa stalo za posledné tri týždne. Byť jedným z jazdcov v najlepšej päťke na Tour de Frane je neuveriteľné. Vždy som si myslel, že niečo také by bolo možné, no nie na Tour, kde sa chyby neodpúšťajú. Našťastie som to zvládol, aj keď na konci som bol už na hranici svojich síl. Celkovo je to štvrté miesto optimálne, Bernal, Thomas a Kruijswijk boli príliš silní.“ Buchmanna by potešilo, keby jeho výsledok mal odozvu v jeho krajine. „Musím sa teraz upokojiť, aby som si vychutnal všetky tieto chvíle. Bol by som rád, keby tento úspech motivoval mladých jazdcov a deti, aby tiež začali jazdiť na bicykli.“

 

Najlepšiu päťku uzatvoril najbojovnejší pretekár celej Tour a nový francúzsky hrdina Julian Alaphilippe. Aj on po poslednej etape plakal v náručí svojho otca. „Nosiť žltý dres jeden deň, to bol môj sen. Nakoniec som ho mal na sebe štrnásť dní, a k tomu som vyhral dve etapy. Bola to časť kariéry, na ktorú nikdy nezabudnem,“ hovoril poriadne dojatý. „Jediný spôsob, akým som si mohol vychutnať dni v žltom, bol, že som si nepripúšťal tlak, ktorý ho obklopuje. Tiež som vedel, kde sú moje limity, že posledný týždeň bude pre mňa ťažký na to, aby som mohol prekvapiť, a že nemám príliš snívať. Nakoniec som mal pravdu.“ Pre Het Nieuwsblad ešte dodal, že najskôr chce vyhrať Okolo Flámska, až potom bude pomýšľať na celkovú klasifikáciu na Tour. „Nikdy som nepovedal, že som neveril vo víťazstvo, ale príliš som nad tým nepremýšľal. Piate miesto je viac ako som dúfal, takže pre mňa je to veľký úspech. Možno sa v budúcnosti sústredím na celkovú klasifikáciu, ale určite nie budúci rok. Najskôr chcem vyhrať Okolo Flámska.“

 

 

 

Silný tím vyslal do Francúzska Movistar, ale aj keď traja ich cyklisti sa dostali do najlepšej desiatky, z ich tábora prichádzali skôr negatívne reakcie. Svoj pohľad ponúkol aj Eusebio Unzué. „Rovnako ako pri každom štarte Tour de France, aj teraz sme boli nadšení. Od prvého horského dňa sme ukazovali, že dáme našim súperom poriadne do tela. Mikel sa vtedy cítil skvele a držal krok s najlepšími. Potom však prišlo niečo, čo sme nikdy nechceli vidieť. Pády, kvôli ktorým stratil na najlepších cenné minúty. To nás prinútilo, aby sme v Pyrenejach útočili, chceli sme obrátiť výsledky v náš prospech. Rovnako v Alpách sme v tom pokračovali, chceli sme Mikelovi pomôcť. Podarilo sa nám vyhrať etapu s Nairom. Potom prišiel osudný piatok, ktorý nás pripravil o všetky naše šance. Jazdci, ktorí v GC skončili pred nami, boli silnejší. Taká je realita,“ na nič sa nevyhováral manažér tímu.

 

Ostatným elitným vrchárom príliš do reči nebolo. Rigoberto Urán, Adam Yates, Fabio Aru a Dan Martin buď nemali záujem ponúkať nejaké rozhovory, alebo si novinári k nim nenašli cestu. Za to Romain Bardet si svoje povinnosti splnil. Po prvých ťažších etapách bol líder Ag2r La Mondiale poriadne znechutený, no v Paríži sa už tváril inak. „Je to dobrý koniec, dostal som cennú lekciu. Zistil som, že sa môžem dať dokopy aj inak. Bodkovaný dres je symbolom cyklistiky, milujem ju, milujem Tour de France a milujem aj tento dres. Od malička som ho chcel vyhrať. Som preto hrdý, že ho môžem mať na sebe na Champs-Elysées. Vyhrať horskú súťaž je pre mňa úspech, pred niekoľkými rokmi som už tento dres nosil, ale nedokázal som ho vyhrať. Teraz sa mi to podarilo,“ povedal pre Cyclism'Actu. Bardet zvažuje, že budúci rok vynechá domácu Grand Tour a bude štartovať na Giro d'Italia.

 

 

 

Do kroník Tour de France sa v tomto roku zapísal aj Peter Sagan. Síce v poslednej etape zaknihoval doposiaľ najhorší výsledok, siedmy zelený dres mu už nikto nezobral. „Obliecť si zelený dres na pódiu na Champs-Elysées je privilégium a veľká česť. O to viac, keď je to rekordných sedemkrát. Chcel by som poďakovať všetkým v tíme. Nášmu manažmentu, personálu, športovým riaditeľom a samozrejme jazdcom. Všetci tvrdo pracovali na dosiahnutí tohto spoločného cieľa. Máme za sebou veľmi dobrú Tour de France a ukázali sme, že každý rok robíme pokrok a ako tím sme silnejší a silnejší. Však nič z toho by nebolo možné bez podpory našich sponzorov, vďaka že nám veria a boli pri nás aj v najťažších momentoch, a aj teraz v čase slávy. Budem mať pár dní voľno a potom môžem opäť pokračovať v práci na nadchádzajúce ciele v záverečnej časti sezóny,“ ďakoval na všetky strany.

 

Ešte predtým, ako sa Sagan zapojil do bitky o posledný etapový vavrín, si vystrelil z víťazného celku. Počas slávnostného pitia šampanského, kedy sa pretekári Ineosu držali okolo ramien a pózovali fotografom, im za chrbtom jazdil Peter so zdvihnutými rukami. Bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Ale všetci to rýchlo vzali s humorom. „Myslím, že každú jednu vec by sme mali brať s úsmevom a snažil som sa aj túto Tour tak brať.“ Pred Samuelom Brečkom z RTVS však povedal oveľa viac. „Mohlo to byť oveľa lepšie, akurát bol dosť veľký bordel posledný kilometer, a po poslednej zákrute sa to tam zhrčilo,“ opísal záver a pokračoval. „Som veľmi rád, že som prešiel páskou, že mám zelený dres. Prvýkrát v histórii sa stalo, že niekto ho získal sedemkrát. Som rád, že to môžem byť ja. Nikdy som po tom netúžil, ani som to nečakal, ale tým, že som stále na Tour, tým sa to stalo,“ ukončil svoje vyjadrenie nový rekordér v bodovacej súťaži.

 

 

 

Zaujímavú bodku za Tour de France dal jeden z jazdcov Wanty – Gobert, ktorý oslávil ukončenie svojej prvej Grand Tour netradičným spôsobom. Z dvadsaťjeden Belgičanov, ktorí sa objavili na Tour, nebol nikto menej nenápadný ako Kevin Van Melsen. Pri svojom debute na Tour de France len v troch etapách nakukol do najlepšej stovky, nakoniec v celkovej klasifikácii obsadil 138. miesto. Hneď po poslednej previerke v Paríži zostúpil z bicykla a spýtal sa svojej priateľky Ophélii, či si ho vezme za manžela. Van Melsen tak napodobnil Johana Vansummerena, ktorý požiadal svoju priateľku Jasmínu o ruku po jeho víťazstve na Paríž – Roubaix, konkrétne v roku 2011. Van Melsen síce Tour a ani záverečnú etapu nevyhral, ale dokončil svoju prvú veľkú Grand Tour.