Kombinovaná súťaž mala na Vuelte bohatú históriu, no už jej odzvonilo

 

Tri Grand Tours sú najdlhšími a z hľadiska fyzickej kondície najnáročnejšími pretekmi v cyklistickom kalendári, a nielen v ňom. Počas troch týždňov pretekári zdolajú tisícky kilometrov a na nich zvádzajú súboje o niekoľko cenných dresov. Celkovú, bodovú a horskú klasifikáciu nájdeme aj na iných etapákoch, ale kombinovaná súťaž sa objavila iba na troch trojtýždňových. Najdlhšie prežila práve na španielskom podujatí Vuelta a Espaňa, naposledy ju vyhral Simon Yates, ktorý vlani získal aj červený dres pre celkového víťaza. Od roku 2002 sa len päťkrát stalo, že kombinovanú súťaž vyhral niekto iný ako celkový víťaz.  

 

Ďalší, v poradí už 74., ročník pretekov pomaly klope na dvere. Všetci zúčastnení sú už v Španielsku a dolaďujú posledné detaily, pretože v sobotu španielska Grand Tour začne písať ďalšiu kapitolu. Oproti minulým rokom bude nová edícia o niečo chudobnejšia, pretože organizátori sa rozhodli zrušiť práve kombinovanú súťaž. Biely dres, ktorý od roku 2006 nosil jej líder, ale na pretekoch chýbať nebude. Oblečie si ho na seba najlepší jazdec do 26 rokov. Nejde o novú súťaž, pretože už niekoľko rokov najlepší mladý pretekár dostával na konci podujatia cenu, lenže od tejto edície ho budeme vedieť identifikovať aj v pelotóne vďaka špeciálnemu dresu.

 

 

Ben King a jeho triumf v bielom drese (© ASO / Unipublic / Luis Ángel Gómez / Gomez Sport)

 

 

 

Neúčasť kombinovanej súťaže definitívne neznamená ešte jej zánik. V rámci tretej Grand Tour v sezóne existovali už tri etapy oceňovania najvšestrannejšieho cyklistu, presnejšie od roku 1970 do roku 1974, potom od roku 1986 do roku 1993 a nakoniec od roku 2002 do roku 2018. Najdlhšou etapou bola tá posledná, ktorá bola v réžii celkových víťazov. Iba Roberto Heras, Alejandro Valverde, Denis Menčov a Joaquim Rodríguez dokázali vyhrať túto súťaž, pričom v tom roku nevyhrali celkovú klasifikáciu. Valverdemu sa to podarilo dvakrát, plus raz ju vyhral ako držiteľ červené dresu. Je historicky najúspešnejším jazdcom tejto klasifikácie na Vuelte.

 

Pravidlá kombinovanej súťaže neboli náročné. Už podľa názvu sa dá odvodiť jej zmysel. Víťazom sa stal ten pretekár, ktorý si najlepšie viedol v horskej, bodovacej a celkovej klasifikácii. Rozhodujúcim faktorom bolo postavenie v každej súťaži, pričom vyhrával pretekár, ktorého súčet mal najnižšiu hodnotu. Napríklad, vlani Simon Yates obsadil prvú priečku v celkovej klasifikácii, štvrtú v bodovacej súťaži a šiestu v boji o kráľa hôr. Jeho súčet bol jedenásť, teda jedenásť bodov. Miguel Ángel López, ktorý obsadil druhú priečku, bol tretí v celkovej klasifikácii, piaty v bodovačke a piaty v horskej súťaži. Jeho súčet bol trinásť, teda trinásť bodov. Yates tak vyhral o dva body.

 

 

 

Z historického hľadiska iba prvá etapa nemala svojho dominanta, muža, ktorý by dokázal zopakovať víťazstvo v dvoch edíciách. Prvých päť rokov kombinovanú súťaž vyhralo päť cyklistov. Boli nimi Guido Reybrouck, Cyrille Guimard, José Manuel Fuente, Eddie Merckx a José Luis Abilleira. Po dvanástich rokoch sa súťaž o všestranného pretekára vrátila do programu pretekov. Najviac to uvítal Sean Kelly, prvý cyklista, ktorý ju dokázal vyhrať dvakrát. Táto etapa si pamätá aj prvého mimoeurópskeho víťaza. Bol ním Oscar Vargas, ktorý v roku 1989 zažil životné obdobie. Vyhral horskú súťaž, v celkovom klasifikácii bol tretí a vyhral aj tú kombinovanú. Odvtedy už na tieto výkony nikdy nenadviazal.

 

Zlaté obdobie kombinovanej klasifikácie sa však datuje až od roku 2002. Medzi jej víťazmi nájdeme osobnosti ako Alberto Contador, Vincenzo Nibali, Chris Froome a Nairo Quintana. Najúspešnejším mužom bol Alejandro Valverde, ktorý už v roku 2003 okúsil, ako chutí víťazstvo, vtedy ešte zlato-zeleného dresu. Ďalšie výhry pridal v rokoch 2009 a 2012. Ani vlani nebol ďaleko od prvenstva, keďže mu patrilo prvé miesto v bodovačke a piate v celkovej klasifikácii. Iba v horskej súťaži nepridal výsledok v najlepšej desiatke, bol dvanásty. Nakoniec mu to stačilo k tomu, aby bol v kombinovanej súťaži klasifikovaný na tretej pozícii. Celkovo kombinovaná súťaž na Vuelte napísala dvadsaťdeväť pokračovaní, čo je spomedzi troch Grand Tours najviac.

 

 

 

 

Pôvod kombinovanej klasifikácie nájdeme na Tour de France, a to už v roku 1968. Vtedy v nej dominoval Franco Bitossi. Ďalších šesť edícii to bola záležitosť predovšetkým jedného muža, ktorého hegemóniu len v jednom prípade dokázal narušiť Joop Zoetemelk. Eddie Merckx na Tour vtedy neštartoval. Organizátorom sa prínos kombinovanej súťaže nepáčil, preto ju od roku 1975 vyškrtli z programu a zaradili ju do neho až o päť rokov neskôr. Úplne nové pravidlá mali dať šancu zabojovať o víťazstvo aj šprintérom, a plán celkom vyšiel. Najlepší súčet z bodovacej a horskej súťaže mal Ludo Peeters, ktorého súčet bol 317 bodov. 

 

Lenže od ďalšieho roku sa pravidla vrátili do starých koľají, a to až do roku 1985, kedy prebehla ďalšia zmena. Tentokrát sa udeľovalo 25 bodov za víťazstvo v každej kategórii, bolo štyri. Celkový počet bodov jedného pretekára mohol byť sto bodov. Najbližšie k tomu mal Greg LeMond už v roku 1985, získal 91. Najvyrovnanejší súboj medzi prvým a druhým prebehol o rok neskôr. LeMond mal rovnaký počet bodov ako Bernard Hinault, v prospech Američana hralo lepšie umiestnenie v celkovej klasifikácii. Kombinovaná súťaž napísala svoju bodku na Tour v roku 1989, odvtedy ju organizátori do programu nezaradili. Posledným jazdcom, ktorý získal červeno-bielo-zeleno-žlto-bodkovaný dres bol Steven Rooks.

 

 

Greg LeMond a dojazd na Covadongu

 

 

Najkratší zoznam víťazov kombinovanej súťaže má Giro d'Italia, presne len jedenásť, pričom až šiesti z nich sú domáci jazdci. Na talianskej Grand Tour sa nedá hovoriť o nejakých etapách, organizátori siahali po tejto súťaži hocijako. Štyri roky po sebe ju zaradili do programu pretekov v rokoch 1985 až 1988, ide o najdlhšiu šnúru. Naposledy sa najvšestrannejším jazdcom stal Paolo Savoldelli, ktorý v roku 2006 získal 775 bodov a vyhral modrý dres. Pravidlá v tejto edícií zneli nasledovne, prvých pätnásť mužov v troch najprestížnejších kategóriách získavalo body každý deň. Prvý pretekár získal pätnásť, pätnásty jeden. Maximálne tak bolo v hre 945 bodov.

 

Medzi víťazmi kombinovanej súťaže na Gire opäť nájdeme aj Eddieho Merckxa, ktorý je vôbec jediným cyklistom, ktorý vyhral tento typ klasifikácie na všetkých troch Grand Tours, Okrem neho sa to už žiadnemu inému pretekárovi nepodarilo. Tiež v počte víťazstiev je najlepší, raz vyhral na Vuelte, raz na Gire a päťkrát na Tour, teda dokopy má na konte sedem víťazstiev. Na delenom druhom mieste sú Alejandro Valverde a Bernard Hinault s tromi triumfami. Španiel všetky výhry získal na domácej Grand Tour, kde kombinovaná súťaž prežila najdlhšie. Hinault ku dvom víťazstvám na Tour de France pridal aj jedno na Giro d'Italia. Na nejakú dobu túto trojicu nikto neohrozí, pretože je otázne, kedy a či vôbec sa niekedy táto súťaž ešte vráti do programu aspoň jednej z troch Grand Tours.