Slovenský zväz cyklistiky je najvyššou domácou inštanciou nášho športu a 21. januára 2018 sa na volebnej výročnej konferencii delegáti klubov rozhodli vyjadriť podporu súčasnému vedeniu. Poverili ho riadiť slovenskú cyklistiku ďalších päť rokov. O turbulenciách posledného obdobia, problémoch i výzvach zväzu sme sa rozprávali s prezidentom SZC Petrom Privarom a generálnou sekretárkou Katarínou Jakubovou.
 
 
scz 27
Katarína Jakubová a Peter Privara (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
Vyše pol roka sa slovenskou cyklistickou obcou šírili informácie o spore Vás a väčšiny členov výkonného výboru s kontrolórom SZC Milanom Dvorščíkom a niektorými ľuďmi okolo neho. Pred konferenciou sme odmietli publikovať akékoľvek informácie o SZC, aby sme neboli ďalším ihriskom na škaredú hru. Dúfame, že je dobojované. Túto tému nemôžeme obísť, ale protistranu tu nemáme, takže Vás poprosíme iba o stručný pohľad na túto záležitosť bez invektív a ďalšieho boja, ktorý nechajme v minulosti.
 
Peter Privara (PP): V posledných mesiacoch sme boli pod obrovským tlakom. Ani by som neveril, že sa môže v občianskom združení vytvoriť až taká skupina neprajníkov, ktorá bude negovať všetku našu prácu, ktorú sa snažíme robiť pri našom najlepšom vedomí aj svedomí. Z hnutia sme ale nedostávali signály, že je niečo zlé, práve naopak, naši členovia boli radi, že sme stabilizovali situáciu a výrazne sa posunuli dopredu po všetkých stránkach. Keď som prišiel na zväz v roku 2011 a nebolo tu absolútne nič (na MS do Melbourne v roku 2010 cestovali Velitsovci so Saganom iba vďaka pánovi Miškovskému, pozn. red.), ani som nesníval, kam sa dostaneme o pár rokov. Opozícia, ktorá sa tu vlani vytvorila, bola čisto deštruktívna. Vyťahovali každú neúmyselnú chybu, ktoré pri takom veľkom kolose musia vznikať, a neustále ich omieľali dookola a dookola. To ale nemalo nič spoločné s cyklistikou ako takou. Opakujem, čo som už povedal v iných médiách, že ma hlboko sklamalo, že protistranou bol človek, ktorého som do funkcie kontrolóra sám odporučil na základe viery, že je to pre neho pozícia ako stvorená. Bola to moja najväčšia chyba počas pôsobenia na zväze, čo som si uvedomil, keď som sa musel bolestivo pozerať na to, ako psychicky šikanuje naše pracovníčky, ktoré sa báli chodiť do práce, mali z toho zdravotné problémy a často sa skloňovalo slovo výpoveď. 
 
 
Mali by ste byť konkrétny. Keď hovoríte, že to bolo takéto hraničné, odišiel niekto zo zväzu?
 
PP: Vždy sa nám, našťastie, podarilo upokojiť situáciu, ale ekonómka, pani Hanáková, podala výpoveď. Stiahla ju, keď sme ju ubezpečili, že urobíme všetko preto, aby sme situáciu vyjasnili a zlepšili komunikáciu s kontrolnou komisiou a hlavne zaviedli systém ich práce.
 
 
scz 25
Peter Privara počas rozhovoru (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
A pocity generálnej sekretárky z predošlých týždňov?
 
Katarína Jakubová (KJ): Ja už nechcem myslieť na minulosť. Veľmi to skrátim a poviem, že je to teraz tretí týždeň od chvíle, keď sme všetci na sekretariáte začali opäť s chuťou chodiť do práce a snažiť sa robiť pre náš šport. Dúfam, že sa už nebudeme musieť zaoberať nezmyslami, ale dostaneme priestor normálne pracovať.
 
 
Vravíte, že väčšina chýb, ktoré boli medializované, alebo vám ich protistrana vyčítala, boli administratívneho charakteru?
 
KJ: Už to prezident viackrát spomínal, že človek je tvor omylný, a keď robíte to kvantum práce ako my, robíte chyby. To je normálne a aj preto vznikla kontrolná komisia, aby na to upozorňovala a riešilo sa to, ale vnútri zväzu a pokojne. Poviem príklad. Mali sme nezávislého audítora, náročky aj úplne iného ako rok pred tým, a zostavil výročnú správu. Boli tam dve chyby, ktoré sme si nevšimli a boli sme za ne pranierovaní v médiách. Ale každému súdnemu človeku muselo byť hneď jasné, že sa predsa nemohlo nič ukradnúť, keď v jednej kolónke pribudla nula a už na prvý pohľad bola tá suma nereálne vysoká, ale súčet presne sedí so všetkými dokladmi a akoby tam nula nebola. Riešili sa záležitosti za hranicou zdravého rozumu. Teraz naposledy pani Fiamová prišla s tvrdením, že porušujeme zákon, lebo dávame na mládež menej, než určuje zákon, pretože tam zarátala aj dotáciu na Okolo Slovenska. Preteky ale s mládežou nemajú nič spoločné a dotačná zmluva s ministerstvom je uvedená na internete aj s presným percentuálnym rozdelením, kde je všetko jasné. A takýchto príkladov je veľa. Úplný nonsens.
 
PP: Môžem zodpovedne povedať, že nikde nezmizol ani cent a keď sa v tom byrokratickom šialenstve účtovníčka pomýli, tak ako občas každá v každej firme, preúčtuje sa to. Ak zlyhá kolektívny orgán komisie cestnej cyklistiky pri diétach trénera, poučíme sa z toho. Audítor nás naopak pochválil, že to máme v poriadku. Mali sme dvoch rôznych audítorov posledné dva roky.
 
 
scz 36
Katarína Rohoňová s dokumentami (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
Na internete sa šírila aj informácia o nejakej odmene pre koordinátorku medzinárodného programu Erasmus. Protistrana to ľuďom podala ako príklad ulievania si peňazí. Na konferencii ste to v jednej vete odmietli, ale zapísali sme si to a myslíme si, že členovia zväzu by mali dostať podrobnejšie vysvetlenie o čo šlo, lebo to vyzerá neprehľadne.
 
KJ: Presne ste trafili klinec po hlavičke, lebo im šlo presne o to, aby niečo jednoduché vyzeralo komplikovane, mohli tak zavádzať a burcovať ľudí. Veľmi jednoducho, boli sme oslovení do medzinárodného projektu rôznych športových organizácií financovaného z Európskej únie. Predsedali tomu Slovinci, ďalej tam boli Rakúšania, Taliani a Chorváti. Všetky informácie o daných aktivitách sa dajú nájsť (odkaz). Brusel určil celý rozpočet vrátane výšky odmeny pre koordinátorov z jednotlivých krajín. Vyplatili sme odmenu a tým by všetko končilo. Koordinátorka sa ale vyjadrila, že to nerobila kvôli peniazom a sama sa rozhodla podstatnú časť prostriedkov vrátiť na licenčný účet zväzu ako dar. Je to, samozrejme, vo výpise z účtu. My sme tu peniaze získali, nie naopak! Nehovorím už o ďalšom posune našej diplomacie. Členovia zväzu by jej mali byť vďační, ale nie, namiesto toho sa dočkala osočovania a pranierovania po sociálnych sieťach. Je to smutné, až choré by som povedala.
 
 
Závažnejšie ale vyzerá výčitka k transparentnosti pri správe spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá funguje pri zväze a prezident je jej konateľom. Niektorí členovia kontrolnej komisie tvrdili, že nemali prístup k dokladom.
 
PP: Firmu SZC, s.r.o. sme zdedili po starom vedení a ako jediná sa mohla súdiť o cyklistický štadión. Keď som sa stal prezidentom, na výkonnom výbore sa riešilo, kto tam so mnou do pozície konateľa pôjde, predtým tam bola všetkým cyklistom známa dvojka Tkáč - Malíček. Vysvitlo ale, že všetci sa boja, že bohviečo za kostlivci v tejto firme môžu byť, a všetci sa z toho vyzuli. Firmu potrebujeme, pretože je platcom DPH a sponzori Okolo Slovenska, Zlatého pedálu atď. to vyžadujú. Funguje takto väčšina zväzov. A že nemajú prístup k dokladom je nezmysel. Pri normálnych kontrolách je vždy k dispozícii s.r.o. šanón. Keď nás kontrolór prepadne - hoci podľa zákona má ohlasovať desať dní dopredu, čo chce kontrolovať, ale dobre - a pýta si faktúry, tak sme mu ich logicky nemohli dať, lebo naša jediná účtovníčka to nestíha a je to aj iné účtovníctvo. Aby tak nevznikali chyby, ktoré nám potom budú vyčítať, robí to externá firma. Takže zmluvy máme na zväze, aj neohlásene do nich mohla komisia nazrieť, ale nejaké účtenky tam pri prepadovke niekedy v auguste neboli. Všetko je ale aj tak koniec-koncov zverejnené na konci roka vo výročnej správe.
 
KJ: Chceli sme od nich nejaký postup práce, podľa ktorého sa budú riadiť, ako napr. preberanie/kontrola dokladov, ale oni mali tendenciu to žiadať e-mailom a na poslednú chvíľu.
 
PP: Ale aby som odpovedal celistvo, boli tam rôzne spory. Unikali informácie, niektorí páni si fotili dokumenty a začali sa objavovať na sociálnych sieťach. Právnici nám povedali, že si nesmú robiť kópie. Takže to všetko eskalovalo napätie. Ešte sme si ťukali na čelo ako môže niekto na Facebooku asi stokrát omieľať lož, že máme nejaké tajné účty. Takúto absurditu už pochopiteľne netvrdili priamo ľudia okolo kontrolóra, iba im to nevadilo v rétorike ich neoficiálneho hovorcu, ktorý mal na starosti demagogicky ohlupovať ľudí. Ja si v 21. storočí pri audítoroch, všetkých zákonoch (zákon o športe je z najnovších) či zverejňovaní dokumentov neviem ani technicky predstaviť, ako by tajný účet fungoval.
 
KJ: Ale oni akoby sa v tom vyžívali a útočili na všetko, nielen na prezidenta alebo sekretariát. Veď podali sťažnosť na úrad vlády aj ministerstvo školstva, tiež na hlavnú kontrolórku športu, teda vlastne na priamu nadriadenú pracovníčku ministerstva.
 
 
scz 14
Katarína Jakubová počas rozhovoru (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
PP: Keď to už takto menujeme, tak na nás podali sťažnosť ministrovi školstva, potom sa vymenili, tak ju oprášili a poslali novej ministerke. Tiež sme riešili podanie na inšpektoráte práce kvôli diétám trénera žien, tu pochybila komisia cestnej cyklistiky, to uznávame. Ale stále je to v riešení. Opäť nikto nič neukradol, len sme prišli o trénera, ktorý už po týchto útokoch logicky nemá záujem s reprezentáciou robiť. No a vrcholom bolo absurdné trestné oznámenie pre pozmenenie verejnej listiny. Niekoľkokrát sme museli sedieť na kriminálnej polícii v Pezinku a po niekoľkých mesiacoch obštrukcií a minutej životnej energie nám prišlo vyrozumenie, že skutok nie je trestným činom, nie je prečin, nie je priestupok a dokonca ani pochybenie, teda neurobili sme absolútne nič. Pani Fiamová, ktorá podala trestné oznámenie, za znenie tejto listiny sama hlasovala. Vžite sa teda do našej situácie. Chodili by ste s radosťou do práce a snažili sa robiť pre cyklistiku, keď ste rozptyľovaní hlúposťami prameniacimi zo zloby niektorých ľudí?
 
KJ: Ešte mi zišiel na um ďalší absurdný príklad, keď pani Fiamová napísala, že Slovenský zväz cyklistiky klame, že organizuje Svetový pohár v cyklokrose. Vytvorilo sa okolo toho veľké haló s mnohými posmeškami. Išlo o to, že Laco Longauer napísal článok o pretekoch v Rakovej, ktoré boli zaradené do UCI kategórie C2, a myslel si, že sa to dá považovať za najnižšiu kategóriu Svetového pohára ako sú napr. predkolá vo futbalovej Lige majstrov. Článok vyšiel na našom webe a my sme si to nešťastné pomenovanie pretekov všimli až na druhý deň. Laca sme dovzdelali a ľuďom bez krvavých očí muselo byť hneď jasné, že ide o neúmyselnú chybu jednotlivca. Ale niekto mal potrebu hlásať kade-tade, že zámerne klameme. To sme takí blbí?
 
 
Ale zasa sme trochu skĺzli k antipatiám. Minulosť už nechajme tak a ukončime to poslednou záležitosťou, ktorá zaujíma nás - fanúšikov cyklistiky. Milan Dvorščík sa v médiách vyjadril, že sa obáva, či mu nebudete chcieť mstiť tak, že mu zablokujete rozhodcovskú činnosť a odstavíte ho od jeho sna stúpať v rozhodcovskej hierarchii až na Tour de France, čo by bol pre slovenskú cyklistiku krásny úspech. Očakávame jasnú odpoveď.
 
PP: Toto je presne ich rétorika, ktorou operujú a snažia sa vyvolať negatívny dojem. Bývalý kontrolór si normálne podal žiadosť o vydanie licencie, splnil podmienky a bez obštrukcií sme mu ju vydali. Ani sme ho nenaťahovali. Ak by sme chceli, mohli sme čakať do posledného dňa lehoty a asi by nestihol preteky kdesi v Ázii, kam ho nominovali. Neurobili sme to, my nehráme tieto hry. Aj vlaňajšie rozhodovanie na MS sme mu mohli zablokovať. Ak bude dodržiavať pravidlá UCI, nemáme dôvod mu robiť žiadne problémy. Máme len ten problém, že nám nevrátil agendu kontrolóra, naše dokumenty. Ale to si vyriešime, nechcem nič riešiť cez médiá.
 
 
scz 9
Peter Privara (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
Do kamier ste na konferencii povedali zvláštnu vetu, že "na Slovensku je cyklistika najobľúbenejší šport." Prečo?
 
PP: Ministerstvo si dáva robiť prieskumy popularity a obľúbenosti športov. Sú na to rôzne názory, pretože sa to objektívne ani nedá urobiť. Keď sa na to opýtate v deň, keď Sagan vyhrá etapu na Tour de France, vybehne cyklistika. Keď futbalisti vyhrajú kvalifikačný zápas a národ to sleduje, na druhý deň majú v hlave futbal, atď. Dokonca pri vysielaní televíznej show Let's Dance výrazne stúpli tanečné športy a dostali sa do Top 10. Jednoducho raz za čas dostávame tabuľku, ktorá sa skladá z ďalších 25 tabuliek, metodika je komplikovaná, vzorce vám určite nepoviem. No a posledná tabuľka hovorí o tom, že cyklistika je u nás najobľúbenejší šport. Teraz počas ZOH možno klesneme. Ale za posledné roky sme nikdy neboli mimo Top 5.
 
 
O Petrovi Privarovi
Bývalý úspešný reprezentant a jazdec Interu Bratislava, Dukly Trenčín či Dukly Brno. V roku 1988 vyhral 24 pretekov/etáp, logicky aj Československý pohár a bol vyhlásený za najlepšieho cyklistu krajiny. Počas svojej kariéry vyhral aj etapu na Okolo Slovenska a bol členom silných reprezentačných celkov na Pretekoch mieru. Po páde bývalého režimu stihol ešte štartovať na Vuelte či Okolo Švajčiarska. Po skončení kariéry podnikal v obchode s bicyklami a Legom. Prezidentom SZC sa stal v roku 2011, keď vo voľbe porazil Milana Novosada. O dva roky neskôr protikandidáta nemal. 21. januára 2018 post prezidenta obhájil pomerom hlasov 77-13. Má tri deti. Najmladší syn Benjamín je aktuálnym tenisovým majstrom Slovenska v kategórii starších žiakov.
 
 
Na konferencii tiež zaznela pomerne neuveriteľná veta, že ministerstvo vám poslalo predbežný výpočet rozpočtu na rok 2018 vo výške cca. 1,5 milióna eur a vy ste na ministerstve vyrokovali až 1,8. To si žiada vysvetlenie.
 
PP: Na základe spomínaných prieskumov, ale aj rôznych ďalších vecí, sme sa spolu s Katarínou i Michalom Rohoňom zorientovali v rôznych tabuľkách i celej tejto rozpočtovej problematike, pripravili sme argumenty a niekoľkokrát sme na ministerstvo tlačili, aby cyklistom pridalo. Tiež sa tam zapisujú výsledky. Rok pred tým napríklad výsledky robil Dvorščík a prišli sme na to, že niektoré neboli správne zapísané, tak sme žiadali, aby nám nasledujúci rok nepočítali zo skutočného základu, ale takého, aký mal po práve byť. Je to množstvo detailov. Bavíme sa napríklad o tom, že neexistuje rebríček UCI pre cyklokrosárky juniorky. Tak ako uviesť tieto výsledky? Hodiny sme sedávali u analytika, až nás mal plné zuby a bojovali sme. Keby sme napísali email ako ostatní, dostali by sme odpoveď, že sa s tým nedá nič robiť a chybu neurobili. Ale na základe výborných vzťahov sme sa dostali priamo do kuchyne a preukázali, že tomu veľmi dobre rozumieme a hoci máme v cyklistike deväť odvetví a šialene náročnú schému výpočtu, nenachytajú nás na ničom. Mohli sme odísť celí šťastní s medziročným navýšením rozpočtu takmer o dvestotisíc, ale šli sme do hĺbky a vyboxovali pol milióna.
 
 
Stále to znie neuveriteľne. Dobre, určite často počúvate formulku, že máte všetko vďaka Saganovi. Dá sa odhadnúť, aký rozpočet by mal zväz, ak by Peter Sagan neexistoval?
 
PP: Veľmi ťažko. Ako som vravel, mechanizmus výpočtu je zložitý. Netuším, kde by bola cyklistika v popularite a obľúbenosti bez neho. Koľko prenosov by sa vysielalo v televízii, atď. Vieme napríklad, že RTVS kúpila Tour de France na niekoľko rokov ešte pred Saganomániou i jeho štartom tam a vysielalo by sa to určite, čiže vzostup popularity by určite nastal, samozrejme, nie až taký veľký. Ale popularita je iba jedno hľadisko, zhruba desať percent zo vzorca, potom je x ďalších. Nezabúdajme, že máme deväť odvetví. Sagan sa ráta iba do cesty, ktorá predstavuje 30 % rozpočtu a ešte ani muži Elite nie sú zďaleka všetko. Faktor Sagan vôbec nepredstavuje kľúčovú sumu.
 
 
Ale streľte nejakú cifru...
 
PP: Dvestotisíc eur, o toľko by sme odhadom mali menšiu štátnu dotáciu v tomto roku, teda nie 1,8, ale 1,6 milióna. Ale nie je to len o peniazoch. Peter pomohol rozšíriť členskú základňu, počet detí na pretekoch výrazne stúpa, konkurencia sa zvyšuje. Máme Detskú Tour Petra Sagana, vystavujeme každý rok viac licencií. V tom má tiež Peter nejaký nemerateľný podiel. Rovnako nám otvára dvere za partnermi, aj keď táto záležitosť je veľmi paradoxná, neviem, či sa dostaneme k tomu podrobnejšie.
 
 
scz 4
Peter Privara počas rozhovoru (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
Áno, pýtame sa na to s doplnením otázky o tom, že zväz stále nemá generálneho reklamného partnera. Naposledy sme robili rozhovor pre portál o zväze asi pred štyrmi rokmi a vraveli ste, že robíte všetko pre to, aby ste ho získali a už-už sa to snáď podarí. Máme rok 2018, Sagan začína deviatu profesionálnu sezónu a stále generálneho partnera nemáte. Ani tých firiem točiacich sa na webe zväzu nie je závratne veľa.
 
PP: Nepovedal by som, že nemáme dostatok partnerov. Určite nie. Celkovo pre zväz ako taký sa nám možno darí menej, ale sme mimoriadne úspešní pri Okolo Slovenska a Zlatom pedáli. No a generálny partner. Vec sa má tak, že hoci nám Peter Sagan pomáha v popularite či otváraní dverí a všetci sa minimálne tvária, ako nám držia palce, zároveň nám brzdí veľkých partnerov. Nemôžeme sa totiž rozprávať o drobných a keď rokujeme s partnerom o vyšších sumách, každý sa chce prostredníctvom toho dostať k Petrovi. To mu ale nemôžeme sľubovať, lebo Peter žije v úplne inom svete. Slovenská sporiteľna ako platinový partner SFZ natočila reklamu s futbalistami, ako si umývajú zuby. Viete si to predstaviť so Saganom? Navyše, futbalové či hokejové hviezdy majú do roka niekoľko reprezentačných zrazov a chodia v repre oblečení, majú čas na pár sponzorských akcií. My máme Petra k dispozícii v roku iba štyri dni na MS, a aj to za veľmi striktných pravidiel, keď sa od neho nepohnú manažéri. Každý rok sa nám podarí zabezpečiť partnerov na MS, ale majiteľ firmy dostane maximálne to, že sa s ním Peter odfotí a podpíše mu jeden dres. Čokoľvek iné je neprípustné.
 
V Bergene nám partner povedal, že dá desaťkrát viac, ak bude môcť Petrovu fotografiu niekde zverejniť, napríklad vo firemnom katalógu. Neexistuje. Musel by mať zmluvu priamo s ním, a tam sa pohybujeme v úplne iných sumách. Prosto veľké firmy do toho s takýmto desatinovým Saganom nechcú ísť. Navyše u všetkých operátorov stroskotávame na tom, že nechcú mať s cyklistikou nič spoločné, lebo ju má svojim spôsobom v portfóliu Telekom a s ním sa zasa nedá dohodnúť, lebo už Sagana majú. Rovnako všetky banky nám veľké sumy bez Sagana nedajú a iní cyklisti ich nezaujímajú. Čiže paradoxne ak by Peter neexistoval, myslím si, že by sme generálneho partnera mali, ale nebola by to banka, ale niekto menší za menšie financie. Tak ako máme desiatky partnerov na Okolo Slovenska či Zlatý pedál. Ale na existenciu Petra Sagana sa, samozrejme, nesťažujeme, to by bol nonsens, iba ilustrujem situáciu, s ktorou sa roky boríme.
 
KJ: Pre krajinu je Peter úžasným prínosom. Ale zväzu Petrovo meno nestačí. My ho nemôžeme nijako použiť. Možno by stačilo, ak by prišiel k nášmu partnerovi raz za rok na autogramiádu, ale to sa nestane. Dostávame stovky žiadostí o všetko možné spojené s ním, ale sme v tomto úplnými štatistami. Aj bez nás má už totálne naplnený kalendár, takže ho nebudeme otravovať kadečím.
 
PP: Teoretický zlom v niečom by mohol nastať, ak by prišiel na Okolo Slovenska, pretože by sme mu, pochopiteľne, zaplatili štartovné, a niečo so sponzormi či pre ľudí by sa mohlo udiať, ale to je v štádiu rokovaní. Uvidíme v ktorom roku by sa to mohlo podariť. Dúfame v to, že sem raz príde. Takže aby som to zhrnul. Sme si vedomí, že je to naša Achillova päta, ale na hmatateľné akcie ako Okolo Slovenska partnerov máme. Keď ponúkame niečo konkrétne bez viacerých otáznikov, reagujú.
 
 
scz 20
Ilustračná fotografia (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
Presuňme sa teraz k otázkam základného fungovania zväzu. Vašich členov, ale aj širokú verejnosť, bude zaujímať, čo robí prezident SZC. Niečo určite tušia, no skúste pomenovať pár netradičnejších vecí. Rovnaká otázka patrí aj generálnej sekretárke.
 
PP: Každý má svoju pracovnú pozíciu, ktorá je uvedená na webe, takže nemusím zbytočne rozprávať o tom, čo robí ekonómka, to každý vie, ale teda poviem, že každý týždeň v pondelok začíname poradou. Zhodnotíme, čo sa cez víkend udialo, keďže u nás sa preteká a dejú veci hlavne cez víkend. Takže na úvod hodnotíme, no a potom si rozdávame úlohy čo nás čaká cez týždeň a rozdeľujeme, kto bude kam cestovať, či už len v rámci Bratislavy na všelijaké inštitúcie, po Slovensku, ale aj zahraničí, aké reprezentačné výjazdy sa plánujú, teda ako to bude s autami. No a tiež si zapisujeme, kto má zasa prísť k nám. Musí to mať všetko hlavu a pätu, aby niekto neprišiel za mnou, keď som na ministerstve a pod. Napríklad dnes som vedel, že dopoludnia budeme robiť tento rozhovor, tak jedného pána som tu mal ráno a popoludní už mám byť na úrade. Mimo toho klasického pracovného života v kancelárii chodievam skoro každý týždeň na ministerstvo, za partnermi, súčasnými aj desiatkami tých, ktorých sa snažíme presvedčiť, aby sa k nám pridali. Aspoň desaťkrát v roku som s prezidentom SOV, kde sa výrazne zlepšili vzťahy po ochode pána Chmelára. Absolvujem desiatky služobných ciest mimo Bratislavu často kvôli Okolo Slovenska. No a, samozrejme, že sa snažím chodievať na preteky po celej krajine vo všetkých odvetviach, s manželkou som to minule rátal, že 35 víkendov v roku nie som doma. Ešte som zabudol na valné zhromaždenia, vlani som bol na všetkých a tiež sú cez víkendy. Na záver ešte spomeniem zahraničné cesty, tie sú väčšinou dve, kongres UEC a MS na ceste spolu s kongresom UCI.
 
KJ: Ja mám na starosti chod zväzu - sekretariátu i agendu ministerstva, čo všetko potrebujeme s nimi riešiť. Robím zmluvy všetkého druhu, štatúty, veľa vecí sa upravuje, treba to zverejňovať na webe. S klubmi sa rieši množstvo vecí. Takmer na dennej báze komunikujeme s UCI alebo UEC a vďaka našim vzťahom s nimi môžem povedať, že nečakáme na odpovede týždne ako kedysi, ale všetko riešime obratom. Ak náhodou nie, posúrime cez správnych ľudí a ide to. Prihlasujem pretekárov a realizačné tímy na veľké podujatia, prihlasujem naše, hlavne, cestné, MTB a CX preteky do kalendára UCI so všetkou byrokraciou. Tak ako už bolo spomenuté, keďže sme štatutári, snažíme sa s prezidentom striedať na rôznych slovenských podujatiach, na niektorých sme, samozrejme, spolu. Ja som tiež počas dvadsiatich, možno aj 25 víkendov minulého roka kvôli práci nebola doma. Každý rok sa to zvyšuje.
 
 
O Kataríne Jakubovej
Vyštudovala verejnú politiku a verejnú správu. Po štúdiu pracovala na rôznych pozíciách v zahraničí, najmä v administratíve. Po návrate na Slovensko sa zhodou okolností konalo výberové konanie na SZC, kam sa prihlásila a uspela. Do funkcie riaditeľky zväzu, resp. generálnej sekretárky, ju odporučila pracovná agentúra. V cyklistike sa pred tým neangažovala. Na zväze pôsobí štvrtý rok. Ovláda angličtinu, francúzštinu a nemčinu. Chcela preto pracovať v povolaní, ktorého náplňou je medzinárodná agenda.
 
 
PP: Doplním ešte, že každý z nás denne rieši tridsať emailov a žiadny z našich pracovníkov si ešte nikdy nenárokoval voľno za víkend, ktorý obetoval cyklistike, a aj Rohoňovci a ostatní boli nejeden víkend mimo domu. Keď už vravím o Michalovi ako správcovi vozového parku, je to zároveň reprezentačný tréner, takže často je mimo a my máme cez víkend bežne aj päť až sedem zahraničných výjazdov. Všetkým treba odovzdať autá, potom prebrať. Treba ich umyť, prichystať, servis, nedajbože sa niečo pokazí. Koľkokrát som ja v noci odovzdával auto alebo Katarína nadránom viezla niekoho na viedenské letisko či dotankovávala autá.
 
KJ: Áno, zďaleka nerobíme len veci, ktoré máme v pracovnej zmluve (široký úsmev). Ja som sa už ako členka realizačného tímu zúčastnila viacerých výprav, kde som varila či prala. Robila som všetko možné, to mi teraz ani nezíde na um, prosto sa všetci snažíme tomu dať maximum a môžem zodpovedne povedať, že vidieť po nás aj výsledky, takže nás to stále viac motivuje.
 
PP: Potvrdzujem, sme takou cyklistickou rodinou, dávame do toho srdce, kus seba. O to to potom viac bolí, keď na vás a vašich ľudí vylievajú kýble špiny. Ale bolo nám už dávnejšie povedané, že neprajníci určite čoskoro prídu a budú zvnútra, lebo keď sme mali malý rozpočet, nikto po nás ani neštekol, ešte sa nám smiali, ale akonáhle rastieme, už by to chcel robiť aj niekto iný, lebo veď je tu mýtus, že všetko máme vďaka Saganovi a sme príživníci. Ale ľudia pracujúci v cyklistike a znalí situácie to odhalili a na konferencii hlasovali jednoznačne.
 
 
Nasleduje menšia séria téz, na ktoré verejnosť zvykne reagovať v protiklade s funkcionármi, napríklad: Na zväze je veľká prezamestnanosť. Koľko ľudí u vás pracuje?
 
KJ: Sekretariát zväzu tvorí sedem ľudí, z toho iba štyria sú na plný pracovný úväzok. Siedmy tu je iba sporadicky, nemá ani kanceláriu či počítač. Ľudia ako viceprezident SZC alebo mediálna manažérka majú svoje zamestnania, teda nie sú tu vôbec.
 
PP: Máme štátom limitovanú položku réžie sekretariátu. Dokonca tam zmestíme aj viacero iných položiek, ktoré by tam byť nemuseli - napríklad réžiu áut. Aj tak sme vlani ušetrili 13-tisíc eur.
 
 
scz 1
Sekretariát SZC, zľava Michal Rohoň, Katarína Rohoňová, Peter Privara, Karolína Belás, Katarína Jakubová, Dana Hanáková aj s dresom od UCI (© Aeternus photography)
 
 
Hneď sa tu teda natíska otázka, či ste tým chybám, ktoré vám vyčítali, nešli naproti, keď máte na takmer 2,3 milióna eur (aj s Okolo Slovenska) jednu účtovníčku.
 
PP: Áno, sme personálne poddimenzovaní. Ale problémy sú dva. Nemáme priestory, ale väčším je ten, že nám na každej pozícii chýba, obrazne povedané, tretina človeka. Potrebovali by sme účtovníčku aj sekretárku, licenčnú pracovníčku, niekoho do skladu, ale i človeka na sledovanie legislatívy, ktorý zájde na ministerstvo. Lenže z každého iba po troške. Jeden dobrý človek by nám stačil, ale takého "žolíka" nevieme nájsť. Ešte rozmýšľam, že by bodlo, keby mal aj právne vzdelanie. Vidíte, to je sci-fi. A ani nehovorím o marketingu, veď naša PR manažérka je reálne dobrovoľníčka, čo je na taký veľký zväz neuveriteľné. Musíme to postupne riešiť.
 
 
Ďalšou starou-známou tézou je, že "funkcionári premrhali Saganov potenciál, nič sa tu neposunulo, zaspalo sa na vavrínoch ako pred pár rokmi v hokeji." Reakcia?
 
KJ: Takéto krčmové reči ma trochu fascinujú, lebo sa pýtam, že o čom konkrétne sa rozprávame? Pomenoval to niekto? Vo všetkých smeroch rastieme. Ak by sa premrhal Sagan, bola by tu Detská Tour Petra Sagana? Súťažia tam až tisícky detí a Petra Zánického v tom podporujeme.
 
PP: Máme tu mať ďalšieho Sagana? Ten tu už nikdy nebude. Okolo Slovenska je pred krachom ako v roku 2011? Štartuje v Slovenskom pohári stále toľko isto detí, či štyrikrát viac? Rozpočet máme stále 0,3 milióna či 1,8? Jediná legitímna otázka znie, kedy budeme mať v špičkových tímoch napríklad desať cyklistov. Fajn. Proti tomu hrá ale strašne veľa faktorov, cyklistika sa strašne globalizuje, počet profíkov z tradičných krajín rapídne klesá, je čoraz ťažšie presadiť sa. Krajina ako my má šancu z každého ročníka poslať do sveta jedného-dvoch cyklistov. Uvidíme, ako sa bude dariť Štočkovi, Blaško sa vedel presadiť v medzinárodných pretekoch. Nám tá generácia Saganománie stále rastie. Cyklisti začínajú v deviatich/desiatich rokoch. Tí tu ešte nie sú. Ukazujú sa Sikora, Bugár a ďalší. Mládežnícke reprezentácie chodia stále po väčšom množstve pretekov, máme pätnásť centier talentovanej mládeže oproti piatim, keď som sem prišiel. V roku 2018 máme v rozpočte pre kluby niekoľkonásobne viac ako pred pár rokmi. Všetko je v procese. Keď som sa kedysi prišiel pozrieť na preteky do Nitry, pamätám si, že na štarte bolo jedenásť juniorov. Teraz bolo na tých istých takmer päťdesiat. Celkovo vo všetkých kategóriách lámeme rekordy. V Suchej nad Parnou bolo päť rokov dozadu okolo 150 štartujúcich, teraz chceme o dva mesiace prekonať métu päťsto. V MTB XCO sme nemohli zohnať organizátorov Slovenského pohára. Štartovalo tam dvanásť detí. Dnes si komisia organizátorov vyberá.
 
 
Spomínali ste už dnes aj zvýšenie členskej základne. Máte konkrétne čísla?
 
KJ: Áno, vieme to hneď pozrieť. V roku 2011 SZC vydalo 1475 licencií a potom to každý rok rástlo, najviac pred dvoma rokmi, keď sa začali registrovať aj deti, ktorým pomáha Peter Zánický. Vlani sme už vydali 2199 licencií. Je to nárast o 67 %.
 
 
scz 39
Proces tlače licencie (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
Topánka nás tlačí aj v kategórii U23, kde na tom nie sme dobre, ale príklad epic janom greenway ilustruje to, že hoci chlapci dostali perfektné podmienky, nezvládli to v hlavách, nemali ťahúňa a nedali tomu sto percent.
 
PP: Áno, je to tak, že zväz nemôže za všetko negatívne a všetko vyriešiť či pokryť. Je to vždy aj o sponzoroch zo súkromnej sféry, ale tiež vecou samospráv. My už dospelých športovcov zo zákona ani nemôžeme masívne podporovať. My sme tu na mládež a reprezentáciu. Je ale veľké vákuum medzi tým. Naozaj v U23 nemáme dostatočnú konkurenciu, ale hýbe sa to dopredu. Dukla dáva šancu mladým a dostávajú sa na vynikajúce preteky. Tlmače napredujú, snažia sa aj v Žiline, atď. Budeme mať Štočka so Szabóm v kvalitných zahraničných tímoch. Ale bohužiaľ, doba, keď sa najlepší dostávali do tímov zastrešených fabrikami ako ZŤS Dubnica, Slovnaft Bratislava, VSŽ Košice, Podbrezová, plus, samozrejme, Dukla, a mohli medzi sebou bojovať, to už je preč. My by sme radi dali trom-štyrom tímom po 50-tisíc, zorganizovali nejaký draft juniorov ako v NHL a spolu so súkromným kapitálom by tieto tímy fungovali, ale nemôžeme to urobiť.
 
 
Ďalšou traumou je neexistujúci bratislavský štadión, ktorý cyklistom veľmi chýba a vyzerá to typicky slovensky, teda dlhé roky sa ťahajú súdne spory, ale priaznivý výsledok je v nedohľadne. Ako to teda vyzerá?
 
PP: Pred pár mesiacmi sme sa konečne dostali na súd, viackrát to odročili, sudkyňa bola chorá, jedno s druhým, všelijaké obštrukcie. Keďže to zväz predal firme, ktorá sa zaviazala postaviť štadión ale bez uvedeného dátumu, my sme tam termín plnenia chceli doplniť. Súd rozhodol, že skutok bol už dávno premlčaný a šesť rokov sme bojovali zbytočne. Dalo sa napadnúť, že zmluva nemá štatút štandardnej kúpno-predajnej zmluvy bez dátumu, ale podľa tohto najnovšieho rozhodutia súdu to už bolo pasé, keď som prišiel do funkcie a začali sme to riešiť. Právnici ešte vraveli, že by sme sa mohli aspoň obuť do vtedajšieho výkonného výboru, že absolútne zlyhal a prečo vtedy nezasiahol, ale to nám štadión nepostaví. A viete, čo je paradoxné, až absurdné, ale hlavne smutné? Že vo výkonnom výbore v čase, keď sa rozhodovalo o štadióne, sedel Milan Dvorščík. Ako to vtedy skontroloval, keď nám ešte pred pár týždňami vyčítal kúpu medu do čaju, ktorý, mimochodom, sám pil?
 
 
Viac než adekvátnou náhradou za štadión by mohlo byť Národné cyklistické centrum, o ktorom sa šušká už vyše roka, ale viacerí máme asi prirodzený inštinkt neveriť uskutočneniu takéhoto revolučného projektu za takmer tridsať miliónov eur. Je to naozaj reálne?
 
PP: Projekt je už dávnejšie hotový. Máme vypracovanú aj detailnú štúdiu prínosu pre cyklistiku. Dokonca existuje aj harmonogram prác výstavby. Teraz už potrebujeme iba to najdôležitejšie, a síce, aby nás počúvali tí hore. Potrebujeme ich presvedčiť, že takéto centrum potrebujeme ako soľ. Kvôli tejto záležitosti som bol na SOV a aj v parlamente. Predstavili sme to aj ministerke školstva. Verte, že dávame do toho všetko a bojujeme. Je to veľmi náročné.
 
 
ncc 18 nakres
Náčrt projektu Národného cyklistického centra (© SZC)
 

Dobre, ale v Banskej Bystrici sa má stavať Národný atletický štadión, počuli sme o ďalšom Národnom tenisovom centre v Košiciach, pred pár dňami dokonca odklepli takéto centrum aj rýchlostným kanoistom na juhu Petržalky. Ostanú ešte nejaké peniaze?
 
PP: A to ešte nie je všetko. Viem, že sa chystá aj multifunkčná športová hala na hádzanú, volejbal a basketbal, tiež projekt bazéna pripravujú plavci. Ako som vravel, robíme pre to všetko a každý z týchto projektov tu už bol dlhšie, atléti možno čakali päť rokov. Ja veľmi silno dúfam, že sa nám to podarí. Ešte dva roky sa budú zvyšovať výdavky do športu, v tomto horizonte to potrebujeme stihnúť. A ako som vravel, je to veľmi dobre pripravené, takže keď sa odklepnú financie a lokalita, vieme do stavby prakticky okamžite nabehnúť.
 
 
Naši čitatelia ale budú chcieť vedieť, akú šancu vyjadrenú v percentách dávate tomu, že, dajme tomu, o päť rokov tu bude stáť veľké Národné cyklistické centrum pre všetkých osem odvetví okrem zjazdu.
 
PP: Sto percent. Ja tomu inú šancu ani dať nemôžem. Bude to stáť obrovské kvantum práce, ale ideme do toho. Ja tomu verím. Ak fakt, že najlepším športovcom Slovenska je cyklista, nepresvedčí vládnych predstaviteľov, tak už neviem. Samozrejme, zasa sme pri tom, že si s ním ani pri tomto nevieme nijako pomôcť. Môžeme o Petrovi iba hovoriť. Dúfajme, že to bude stačiť.
 
 
Mnoho cyklistov zo západu zabúda na to, že na Slovensku predsa jeden cyklistický štadión máme a na prešovskú dráhu prišla ďalšia dotácia. Ako to tam vyzerá?
 
PP: Mesto Prešov pred dvoma rokmi začalo s modernizáciou a dalo do nej už 80-tisíc. Rozbehli sa tam súťaže a naplno na dráhe zarezávajú deti. Pekne to tam žije, z čoho sa tešíme. SZC teraz dostal dotáciu vo výške štvrť milióna eur na ďalšiu revitalizíciu. Chceme všetky finančné prostriedky posunúť mestu a urobiť to spoločne s nimi. Rokovali sme aj o ďalších 120-tisícoch, ktoré sú ešte v pláne. Páni Delej a Kollár, ktorí dráhu vybudovali i zachránili, sú veľmi šťastní, odhodlaní a pracovití. Komunikácia s mestom je tiež veľmi dobrá, takže to má veľmi dobre nakročené. Bude to pekný uzavretý objekt so správcom. Naše centrá talentovanej mládeže tam začnú chodiť na tréningové kempy, bude sa tam konať viacero kôl SP na dráhe a snáď aj nejaká tá C2. Rozprávali sme sa už o tom, že samotní Prešovčania, ale aj kluby v Poprade či Košiciach si začali kupovať dráhové bicykle, takže už sa svedomito pripravujú. Už teraz tam funguje slušné ubytovanie, ale malo by sa v budove pristaviť ešte jedno poschodie, aby sa kapacita zväčšila na celý autobus.
 
 
scz 31
Peter Privara počas rozhovoru (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
Na konferencii padla veta o olympijskom top tíme nádejí. Predpokladáme, že ide o Tokio 2020 a čo to teda znamená?
 
PP: Chceme vyčleniť extra finančné prostriedky športovcom, ktorí majú šancu dostať sa na nasledujúcu olympiádu, teda ich podporiť v tejto snahe. Každé olympijské odvetvie si určí niekoľko reálnych adeptov na OH miestenku a vyčleníme niekoľko tisíc. Ešte počty aj budget stanovíme, diskutujeme o tom. Nemáme to ešte utrasené, lebo nastáva tu blbá situácia, že napríklad v MTB a aj na dráhe sa v kvalifikácii rátajú body trom najlepším, takže treba podporovať troch, ale ten druhý už má malú šancu štartovať v Japonsku, tretí vôbec. A najmä na dráhe máme napríklad Bačíkovú, Taragela, Strmisku, Medveďovú, Chrena. Kde urobiť čiaru? Takže zatiaľ nevieme, čo s tým, asi tú pôvodnú myšlienku podporiť po dvoch-troch ľudí z MTB, BMX a dráhy budeme musieť rozšíriť na viac, možno až dvanásť, ale dostanú menej.
 
KJ: Nebude to "Top tím" ale taký "Tucet tím" (smiech). Budeme v tomto aspoň iní.
 
 
Okolo Slovenska si zaslúži samostatný rozhovor, určite budeme chcieť zmonitorovať vašu pripravenosť počas leta, aj napriek výbornému posunu dopredu tam bolo čo zlepšovať. V tejto chvíli sa opýtame len na pár záležitostí. Zmluvu s Popradom, kde má byť prológ, máte podpísanú? Lebo s cyklistami tam vrece trhajú. Zlomil ich Tomasz Wójcik z Pretekov karpatských kuriérov (dokonca bez Dohňancov) na ťažkú etapu 30. apríla aj so Štrbským Plesom a finišom v centre Popradu. A lanári ich aj Czeslaw Lang na Tour de Pologne, čo sa nám však zdá nereálne, aby ufinancovali. Viete o tom niečo?
 
PP: Mestské zastupiteľstvo schválilo Okolo Slovenska, my s tým na sto percent rátame. Čo sa týka Okolo Poľska, viem, že pán primátor volal s Jánom Miškovským a snažil sa ho presvedčiť, ale podľa mojich informácií mu na to povedal, že by bol veľký luxus takto trieštiť sily a momentálne sa mu pozdáva skôr kontinuálny rast Okolo Slovenska. Poviem takú pikošku, že máme už nacenené aj prenosy na Eurosporte, aby sme vedeli, čo všetko a aký rozpočet by sme potrebovali a iba o tom nesnívali v neznámach číslach. Ale to som odbočil. Predpokladám, že Tour de Pologne tento rok v Poprade nebude. Ale ja som len v pozícii pozorovateľa.
 
 
scz 37
Ilustračný obrázok pri práci na zväze (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
Keď ešte minimálne pre tento rok sklopíme zrak z Eurosportu a pozrieme na RTVS, bolo by asi veľmi dobré, ak by sa podarili okrem prológu aj ďalšie prenosy, možno hodinové bloky zo záverov etáp, a ak by sa jazdilo po okruhoch aj s nejakým štúdiom a potom vyhlasovaním víťazov. Podarí sa to? Rokujete?
 
PP: Do konferencie som to nechcel riešiť, nemali sme navyše ani presne uzavreté mestá, rozpočet, atď. Črtá sa ale toho čoraz viac, takže vo februári by som chcel ísť za novým generálnym riaditeľom RTVS. Športu vysielajú už strašné množstvo a mám dojem, že cyklistiky tam predsa len nie je až tak veľa a spoločný šampionát tento rok nemáme. Ale vieme, že najväčší problém je technika, ktorú nemajú, tým pádom je jej požičiavanie drahé a my by sme to museli zaplatiť. V programe by nám, verím, miesto vyčlenili, to by nebol problém. Aby som to zhrnul. So starým vedením Mika - Merčiak mám ešte z minulého roka dohodnutý prológ ako každý rok. Dúfam, že to bude platiť a či bude niečo viac teraz sľúbiť neviem. Veľký záujem o prenos mali v cieľovom meste pretekov Galante. Uvidíme.
 
 
No a práve ďalšia otázka k Okolo Slovenska smeruje ku Galante. Zvyklo sa končiť v hlavnom meste. Potom po nastolení tematiky vyvrcholil kúpeľný ročník v Piešťanoch a kráľovský v Trnave. Teraz je to "Od Tatier k Dunaju," čo pre Poprad a Štrbské Pleso platí, ale základné znalosti geografie hovoria, že Galanta na brehu Dunaja rozhodne neleží. Navyše, niektorým fanúšikom sa toto mesto ako slávnostná bodka podujatia príliš nepáči, aj keď to je neprofesionálny pohľad, ktorý by sme tu nemali spomínať. A trasa platí s etapovými mestami, ktoré boli spomenuté v novembri?
 
PP: Poviem to takto, že v mestách pri Dunaji nebola politická vôľa. Väčšinou šlo o predstaviteľov SMK, ktorí sa na naše preteky pozerali trochu inou optikou. Ale prišli sme do Galanty a pán primátor zamkol kanceláriu a začal rozprávať, samozrejme preháňal, že bol mojim veľkým fanúšikom a kvôli mne si s bratom kúpili bicykle-favority a veľmi sledoval moju kariéru, vymenovával všetky kluby, kde som jazdil a aké úspechy som dosiahol. Úplne ma šokoval, ale v každom prípade povedal, že nás nepustí z kancelárie, kým mu nesľúbime, že do Galanty s Okolo Slovenska prídeme, že financie zoženie. Potom sme sa v Šali dohodli na dvoch rýchlostných prémiách, tam nám zasa primátor ukazoval fotku, ako obliekal žltý dres nejakému Rusovi v roku 1994. Čiže páni boli veľmi zapálení pre vec a z toho sa tešíme, tak to má byť. A áno, Poprad prológ, potom sa pôjde na Štrbské Pleso, nasledujúca etapa bude štartovať v Ružomberku a pôjde sa na štadión do Dubnice, tak nasleduje Nitra a koniec v Galante.
 
 
scz 15
Vlaňajšia trofej na Okolo Slovenska (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
Už dlhšie vám vravíme, že medzinárodný názov podujatia je nevhodný. Väčšina Slovákov ho nevie vysloviť a už vôbec nie napísať. "Tour de Slovaquie" má byť zjavne ekvivalentom Tour de France. Uznávame, že sa tento názov má komunikovať najmä svetu, ale ten je tiež skôr anglicky hovoriaci. Dali sme hlasovať na našom Facebooku, ktorá verzia sa ľuďom páči viac a v čase konania tohto rozhovoru tam je jednoznačný stav 89 k 11 % v prospech anglického "Tour of Slovakia". Potvrdilo sa nám, že v tom nie sme sami. Čo vy na to?
 
KJ: Nevidela som tú anketu, ale Ľudo Lučanič (športový riaditeľ pretekov a je za zmenu názvu, pozn. red.) mi už niečo spomínal. Ja si myslím, že je to len slovná hračka a nie je to podstatné. Teraz o tom neuvažujeme aj kvôli tomu, že sme na UCI štyrikrát menili termín a už by sme asi vyzerali ako úplní blbci, keby sme chceli zmeniť názov. Ale prečo by to malo byť Tour of Slovakia, veď to nazvime Okolo Slovenska a nech sa to zahraničie naučí, prečo by sme sa mali opičiť po niekom (široký úsmev). A mne sa, napríklad, Tour de Slovaquie páči, to je asi tým, že hovorím po francúzsky. Ale určite sa zmene názvu v anglickom znení brániť nebudem.
 
PP: Ja si myslím, že sa o tom pre rok 2019 môžeme baviť, ale v logu máme ten francúzsky názov a to je trošku komplikované. Ale zasadne organizačný výbor a preberieme to. Ak by som ale ešte mohol dodať k Okolo Slovenska. Pseudofunkcionári dlhodobo rozširujú hlúposť, že sa vynakladajú veľké finančné prostriedky na tieto preteky a tým pádom ostáva menej pre mládež. Chcem dôrazne povedať, že všetky peniaze od sponzorov i dotácia od ministerstva sú zmluvne viazané priamo na Okolo Slovenska, teda nebyť pretekov, tieto financie by neexistovali! Logicky ich nemôžeme použiť pre mládež, alebo pri rozdeľovaní financií ich pripočítavať, veď to je elementárna logika, ktorej niektorí náročky nerozumejú aby robili zle. Katarína to už spomínala.
 
 
scz 35
Peter Privara pri podpisovaní dokumentu (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
Nechajme neprajníkov bokom, naopak, venujme sa ľuďom, ktorí cyklistike veľa dali. Písali sme aj my, že by bolo hriechom nevyužiť organizačný, a možno aj finančný potenciál Dohnian či Žiaru nad Hronom na ďalšie väčšie UCI podujatia. Sami, keď sa raz-dvakrát do roka stretneme s pánom Miškovským, snažíme sa v ňom živiť myšlienku nejakej zaujímavej jednorazovky s Quick-Stepom, určite na začiatok v kategórii 1.1. Pridať by sa mohla aj Bora či Žiar. Takéto podujatie by nestálo veľa, malo by tiež potenciál rastu, a navyše by sa mohlo termínovo zladiť aj s Okolo Slovenska. Teraz ale vravíte, že Dohňany to nechcú trieštiť.
 
PP: Nie, som presvedčený o tom, že toto by nebolo trieštenie a pre rok 2019 sa nám to hádam aj podarí. Myšlienka termínu je pomerne jednoduchá. Jednorazovka by bola v nedeľu a tímy by od utorka štartovali na Okolo Slovenska. Všetci priaznivci cyklistiky z Dohnian a okolia sa každý rok stretávajú 15. septembra na svojej klasike, takže okolo tohto termínu by to mohlo byť. A tiež veríme v potenciál takejto jednorazovky, pretože vo východnej Európe žiadna prestížnejšia nie je, a keby sa nám podarilo zvládnuť 1.1, už by nebol taký rozdiel organizovať HC. Ale v tomto prípade ide najmä o rozhodnutie Dohnian, sami to neuhráme. V každom prípade verím tomu.
 
 
Cyklistická obec sa ale na takéto podujatia môže iba pozerať, venujme sa ešte chvíľu domácim pretekom - najmä Slovenskému poháru. Počet akcií mierne stúpa, ale posúvajú sa aj po kvalitatívnej, organizačnej stránke? Často sa rieši slabšia úroveň. Spomíname si, že pred pár rokmi Patrik Tybor za celkové víťazstvo v SP nedostal ani ten pohár, čo bol veľmi smutný paradox.
 
KJ: Áno, toto sa už nedeje, všade sa už ceny odovzdávajú, to už majú na starosti skôr komisie jednotlivých odvetví.
 
PP: Máme stále preteky V4, kde dostávajú priestor takmer všetci, ktorí prejavia záujem a  môžu si veľmi kvalitne zapretekať. Práve dnes som podpisoval zmluvu, takže V4-ky pekne pokračujú. Spomenul by som ešte, že Medzinárodné dni cyklistiky v Dubnici pre mládež sa pekne posúvajú dopredu, ale tam nie je ambícia meniť kategóriu. No a čo sa týka SP hlavne na ceste, na starosti to má Martin Riška. Preteky sa určite posúvajú dopredu. V týchto dňoch sa dokončuje online registračný systém na preteky, takže sa výrazne posunieme dopredu. Veľmi podporujeme rozhodcov. Kúpili sme im nové vysielačky, fotofiniš, tento rok by dokonca mali dostať druhý. Pomohli sme im s oblečením, zaplatili školenia. Kedysi všetko platil organizátor, ale teraz rozhodcov, časomieru, poplatky UCI za medzinárodné podujatia, všetko platíme my, teda odbremeňujeme organizátorov. Diskutujeme teraz napríklad o neutrálnom mechanickom vozidle a podobne. Zatiaľ nemáme svoje zábrany alebo pódium, ale niekto to musí skladať, voziť, skladovať, a to stojí veľa peňazí. Dokonca by sme na to museli mať aspoň dve partie, lebo kto vám 30x do roka v nedeľu bude skladať pódium. Lenže nemôžeme dať veľké peniaze ceste, lebo sa ostatné odvetvia vzbúria, že čo to má znamenať a aj oni sú tu. Takže postupne sa posúvame menšími krokmi.
 
 
scz 24
Peter Privara (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
V posledných týždňoch sa objavujú špekulácie o rozdelení spoločných MSR a ČR v cestnej cyklistike. Že vraj vzťahy medzi zväzmi nie sú dobré. Niektorí za tým vidia snahu našej Dukly získať body, iní, že tu chcete mať Sagana každý rok, ale ďalší vravia, že tým pádom tu už nebude chodiť vôbec. Ako to je naozaj?
 
PP: Na toto ani nemám čo povedať, pretože je to absolútna kravina. Nikdy sme nad rozdelením neuvažovali ani sa to nepreberalo vo výkonnom výbore a pod. X-krát to obe strany hodnotili ako výborný projekt a je to každým rokom prestížnejšia záležitosť. S Mariánom Štetinom boli vzťahy výborné, sadli sme si a podporovali sa navzájom aj na kongresoch. Tiež na MS v Richmonde sme ušetrili na logistike spoločnou koordináciou. Každý rok v exponovanom vianočnom čase prijal pozvanie aj na Zlatý pedál vrátane toho posledného. Je pravdou, že k šampionátom zväzy podpisujú zmluvu a tá posledná končí tento rok Karlovými Varmi. Takže v najbližšom období budeme rokovať o novej. Pán Štetina práve pred pár dňami vo vedení ČSC skončil, možno to chcú využiť tí rozvracači, neviem. Každopádne so zastupujúcim prezidentom sme sa dohodli, že sa do mesiaca prvý raz stretneme.
 
KJ: Zmenila sa na českej strane jediná, hoci dôležitá persóna, ale vzťahy môžeme pokojne označiť za výborné.
 
 
Vravíte, že je to hlúposť, ale museli sme sa to opýtať, lebo v dnešnej neprehľadnej postfaktuálnej dobe sociálnych sietí často človek nevie správne posúdiť význam nejakej informácie.
 
PP: Vietor fúka zo strany môjho protikandidáta vo voľbách prezidenta SZC, ktorý koordinoval naše výjazdy na MS, potom v Richmonde pomohol aj Čechom a v Dohe a Bergene už pracoval iba pre Čechov, a to najmä z toho dôvodu, že na začiatku roka 2016, keď sme s Petrom Saganom a Giovannim Lombardim riešili OH v Riu, pri personálnych otázkach nám jasne povedali, že v žiadnom prípade nesmie byť súčasťou nášho tímu na ktoromkoľvek podujatí s Petrom pán Zoller a naopak, Peter si vyžiadal, aby bol všade ako tréner alebo športový riaditeľ Ján Valach. Odvtedy sme pochopiteľne prieky nášmu najlepšiemu cyklistovi nerobili. A to, že český repre tréner Tomáš Konečný napísal ďakovný list Zollerovi za Bergen, s tým my nič nemáme, iba sa ostatným členom nášho výkonného výboru nepáči, že kooptovaný člen VV za dráhu pán Zoller pracuje pre konkurenciu na vrcholných podujatiach. Takže je to také zamotané, ale nič sa nemení na fakte, že my máme naďalej eminentný záujem organizovať spoločné MSR a ČR, nad ničím iným vôbec neuvažujeme.
 
 
scz 3
Ilustračná fotografia (© Aeternus photography: Tomáš Schiller, pre C-I.sk)
 
 
Ale faktom je, že Slovensko prišlo zo Žiaru nad Hronom minimálne o 138 UCI bodov kvôli spoločným pretekom s Čechmi a UCI v tom má chaos, pretože hoci v roku 2016 nám všetky body uznali, vlani ich tiež najprv všetky zapísali, potom škrtli a nechali iba 40 bodov Jurajovi Saganovi, aby mu už úplne nepochopiteľne vzali aj tieto body a v aktuálnom vydaní svetového rebríčka ich nemá. Budete teda diplomatickou cestou bojovať o tohtoročné body, a nie je teda pravda ani taká, že Dukla chce rozdelenie?
 
KJ: Vážne Juraj nemá body? Nerozumiem. Samozrejme, že chceme tie body, teda dostať výnimku a budeme to s veľkým predstihom riešiť s cestnou komisiou UCI, ak by sme nenašli pochopenie, budeme sa snažiť cez naše dobré kontakty priamo diskutovať s prezidentom UCI. A čo sa týka Dukly, ani Martin Fraňo nikdy v našich debatách nepovedal niečo také, že by chcel úplne odstrihnúť slovenský šampionát s českým.
 
 
Sme na konci. Posledná otázka bude patriť vašej vízii alebo snu, kde má byť Slovenský zväz cyklistiky na konci roka 2022 a vášho funkčného obdobia.
 
PP: Mojim najväčším snom je, aby sme videli deti trénovať v Národnom cyklistickom centre. Aby nám rozkvitali centrá talentovanej mládeže a darilo sa aj prešovskej dráhe. Silno dúfam, že na OH v Tokiu budeme mať najviac cyklistov v histórii a podarí sa tam dostať aj niekomu na dráhe alebo z BMX. Chceme práve naše ďalšie odvetvia budovať, lebo nie je to len o ceste. A ako som na konferencii povedal, ešte na výsledkoch nie sú vidieť peniaze, ktoré sme v posledných rokoch dostali. Sú veľmi potrebné, ale prišli strašne rýchlo. A ešte by som nechcel zabudnúť na to, že je pre nás záväzkom pokračovať v napredovaní aj v medzinárodných vzťahov. Dostali sme SZC niekam v očiach UCI a musíme na tom ďalej pracovať na každom kongrese, lebo sme pred pár rokmi začínali úplne od nuly.
 
KJ: Mojím snom je, aby som raz sedela v kancelárii a pri pohľade z jej okna videla cyklistov rozjazdievať sa. Určite budeme potrebovať jedného-dvoch ďalších ľudí do nášho poddimenzovaného tímu, no zasa už nemáme priestory, ani kancelárske, ani skladové. Aj kontrolór by potreboval svoje miesto, podľa zákona má naň právo. Takže určite sa o pár rokov vidím minimálne v iných priestoroch s novými výsledkami a napredovaním zväzu po každej stránke. Budeme sa snažiť preto urobiť všetko. Uvidíme, ako sa to vyvinie.
 
 
Ďakujeme za rozhovor a slovenskej cyklistike držíme palce!