Okolo Slovenska: Buďme hrdí na naše vynikajúce preteky (sumár a komentár)

 

 

Videoklip k 62. ročníku

 

 

Hovorí sa, že preteky sú po súťažnej stránke kvalitné vtedy, ak zvíťazí najkvalitnejší pretekár na štartovej listine. Jednoznačne sa tak stalo. O kvalitách Juliana Alaphilippa nikto nepochybuje. V Innsbrucku bude jedným z najväčších kandidátov na titul majstra sveta. Itinerár našej Tour ale neodstránil z boja o triumf ani Tratnika či Benedettiho, s ktorými sa na pódiu nerátalo. Zasa s Hermansom, Černým, Weeningom alebo Arslanovom sa v Top 10 počítalo. Zjavné teda je, že hoci bol dojazd na Štrbské Pleso selektívny, nebol šitý klasickým vrchárom, čoho jasným dôkazom je fakt, že Giulio Ciccone sa po naštudovaní trate zameral na vrchársky dres a ospravedlnil sa tak z boja o celkový triumf, kde by skončil len niekde v druhej časti Top 10, lebo nadelilo sa to ešte aj v Dubnici na technickom okruhu.

 

Prvý deň bol veľmi zaujímavý svojou dĺžkou. Na 1600 metroch šancu cítili mnohí, vrátane šprintérov, čo jasne okomentoval Fabio Jakobsen so slovami, že "prológ bol cool, lebo nikde taký krátky v posledných rokoch nejazdil". To je presne cesta pre našich organizátorov, ako môžu zatraktívniť úvod pretekov, ale zároveň nevytvoriť veľké rozdiely. V Poprade bol o chlp najrýchlejší Bob Jungels. Kolegu Lampaerta z Quick-Stepu zdolal o jedinú stotinu. V rovnakej sekunde finišoval aj Christophe Laporte z Cofidisu a vedeli sme, že to bude v záverečných etapách medzi šprintérmi veľmi zaujímavé.

 

 

Quick-Stepáci po prológu (© Ján Melicher)

 

 

 

V Tatrách mnohí čakali boj s limitom u viacerých Slovákov. Väčšina ľudí z reprezentačného výberu nikdy v živote nešla okolo takejto štartovej listiny. Mali ale šancu vidieť, že sa to dá zvládnuť práve odlišným poňatím jazdy pelotónu. Podarilo sa skoro vytvoriť malý únik, a tak bolo tempo v hlavnej skupine pokojné a cez päť kopcov ho všetci zvládli vrátane pracujúcich ľudí ako Juraj Lajcha či Štefan Nôta, ktorý na poslednú chvíľu nahradil chorého Ľuboša Malovca. Tempo sa razantne zvýšilo až na konci, no to už najslabší Slováci videli v grupette aj Jakobsena s Pelucchim a bolo im jasné, že to bez problémov zvládnu.

 

Vpredu to celý čas neťahal Quick-Step, trochu prekvapujúco sa k nim pridali Rusi z Gazpromu. Ťažko povedať, o čom im šlo, pretože nezaregistrovali sme z ich strany nejaké väčšie nástupy v závere a Arslanov skončil až šiesty, Vlasov dokonca mimo Top 20. Najviac problémov Podlahárom urobili Belgičania s Hermansom, Pauwelsom a Crasom, no Alaphilippe nasadil do špurtu a nenechal sa zahanbiť. Prekvapením bola tretia pozícia druhoročáka Attilu Valtera z Pannonu, čomu ani Adam Szabó trochu nechcel uveriť. Naopak, sklamal Großschartner z Bory, ktorý si vystúpil už hneď v úvode cieľového stúpania, a tak to zachraňoval veľmi netradičný borec na GC Benedetti.

 

 

Alaphilippov triumf na Plese (© Ján Melicher)

 

 

Druhý deň opäť vychádzal Quick-Stepu ideálne, vpredu nebol zaujímavý únik a šancu cítili aj ďalšie celky, a tak Keissemu stále niekto pomáhal. Na Homôlke, poslednom kopci, sa ale v Cofidise rozhodli, že z toho urobia show a odpália Laportovi konkurentov. Podarilo sa. Jakobsen s Pelucchim znova odleteli a Francúz bol jasným favoritom. Nepoznali však okruh v Dubnici, ktorý bol mimoriadne technicky náročný a tiež im nepomohol ani záver na tartane štadióna. Pozostatku balíka odskočila pätica Selig, Lampaert, Štybar, Benedetti a Alaphilippe. Prvý menovaný Nemec sa radoval z epického triumfu po piatich rokoch. Vysmiaty od ucha k uchu dokonca prirovnal záver k Paríž - Roubaix. Možno tiež preto, že pekná bola aj divácka kulisa. Jeho kolega Benedetti sa vďaka tomuto záveru dostal na podium. Bora mohla byť spokojná. Naopak, Cofidisu vyšla práca nazmar, Top 5 im ušlo a ešte aj v závere Laporteho rozbiehač Soupe spadol.

 

 

 

Posledné dva dni už boli jednoduché. Síce v sobotu bolo riziko zrážok aj vetra veľké a organizátorom okolo obeda fujavica posúvala zábrany, v čase dojazdu už bolo všetko v poriadku. Bol to teda deň o udržiavaní a prišiel klasický špurt. Mnohým, najmä Quick-Stepu a Cofidisu, sa ale nepáčila zákruta iba dvesto metrov pred páskou, kde najlepšie napálil Selig, ktorý mal na zadnom kolese Pelucchiho. Talian tak vybojoval pre Boru druhý triumf v rade a Selig rozdával úsmevy ďalej. Našťastie v závere nikto nespadol a všetko dopadlo bez problémov.

 

 

Matteo Pelucchi na pódiu (© Ján Melicher)

 

 

Záverečný deň bol pokojnou oslavou cyklistiky, hoci Quick-Step trošku ľutoval, že si nechal ujsť až šesť ľudí, ktorých síce nepustili na viac ako dve a pol minúty, ale borci vpredu sa nemienili vzdať a padli až štyri kilometre pred páskou. Opäť sa ale ukázal profesionálny charakter profi tímov a Bora s CCC modrým pomohli. Cofidis už kašľal na to a snažil sa iba skonsolidovať v závere, no rozbiehač Hofstetter nepríjemne spadol a asi aj kvôli tomu sa Laporte nedostal do tesnejšieho súboja s Jakobsenom a Pelucchim, ktorých museli riešiť rozhodcovia na cieľovej fotografii a dokonca čip v prvom momente zaznamenal prvého Taliana. No čipy nerozhodujú. Bol to ale záver, ako má byť, s presadením sa najväčších šprintérskych hviezd na dlhej rovnej ceste bez riskantných úsekov. Opäť v špurte nikto nespadol a keď celý balík prechádzal páskou, na tvárach vedenia pretekov bola badateľná obrovská úľava.

 

Treba povedať, že všetky tímy poňali preteky veľmi vážne. Nič nepodceňovali, nebrali na ľahkú váhu. Okrem Jungelsa, ktorý bol mimo poradia, nikto zvučnejší počas pretekov neodstúpil. Tímy si pomáhali v pelotóne a nikto nič neodflákol. Každý zo siedmich tímov vyšších líg ukázal vôľové vlastnosti na presadenie sa a ich borci nevypúšťali etapy, nešetrili sa. To je pekný úspech organizátora, ak mu sem prídu takéto celky.

 

 

 

 

Keď sa 142 pretekárov postavilo na štart popradského prológu, asi málokto tipoval, že hoci šestnásť cyklistov do Galanty nepríde, nebude medzi nimi ani jediný Slovák. Všetci sedemnásti si s náročnými pretekmi poradili. Drvivá väčšina ale bola nevýrazná a pre vývoj pretekov aj nepodstatná. Nečudo, mnohí iba zbierali skúsenosti a takéto niečo zažili prvý raz.

 

Najvýraznejšou slovenskou postavou bol suverénne Martin Haring. S jazdcom Dukly Banská Bystrica sa najskôr počítalo na boj o celkové poradie. Martin Fraňo veril, že Štrbské Pleso zvládne. Zaúradovala však náhoda a ako sa všetci Dukláci snažili dostať do úniku, vyšlo to práve jeho skupine. Keď už tam bol, snažil sa zabojovať o jemu typickejšie vrchárske prémie, no Ciccone je lepším cyklistom a dokázal ho zakaždým ošpurtovať. Srdnato tak bojoval aj o rýchlostné prémie a výborne mu to vyšlo na hneď prvej, ktorú si podmanil. Tak si začal veriť a na zostávajúcich prémiách toho dňa ešte ošprutoval najprv dvoch a potom už iba jedného súpera, keďže ostatní rezignovali. Dostal sa do bodovacieho dresu a potom to už nechcel pustiť.

 

 

Martin Haring počas etapy (© Ján Melicher)

 

 

V druhej etape to znova skúšal, ale nemal šťastie a jeho skupina neodišla. Hoci sa mohol úplne šetriť, ako jediný spolu so Štočkom prežil selekciu na Homôlke a do dubnického okruhu šiel z prvej skupiny. V samom závere sa ale ohlásili nohy a únik z ťažkého dňa, a tak dostal dve minúty. V piatok nebodoval a dostali sa cez neho dvaja súperi. To však zvrátil v tretí deň, keď síce znova nemal šťastie na únik, ale ošpurtoval súperov na prvej prémii ešte, keď bol balík pohromade a šlo do špurtu viacero ľudí. No a potom bral z balíka tretie miesta, keď už ostatní záujem nemali. Do dresu sa znova dostal, ale existovalo riziko, že ak znovu vyhrá Pelucchi, či budú veľa bodov brať niektorí Quick-Stepáci, vyzlečú ho. Poistil si to ďalším únikom a jasne bol aj najbojovnejším pretekárom celých pretekov.

 

Veľa sa hovorilo aj o Matúšovi Štočkovi. Paradoxne pri ňom nesvieti žiadny zapamätateľný výsledok, ale z našich bol najvyššie v celkovom poradí. Vydržal totiž takmer celý tatranský deň a odtrhli ho až v samom závere už po odbočke z magistrály na Štrbské Pleso. Dostal 2:19. Ak by niekto čakal, že mladík za tento deň zaplatí daň v druhom a odletí tam, mýlil sa. Aj v Dubnici sa udržal s najlepšími, kontakt stratil až kilometer pred páskou. Potom sa ešte snažil špurtovať a hoci mu sobota nevyšla, v nedeľu to vytlačil na pekné dvanáste miesto. V celkovom poradí to vytlačil na 36. pozíciu a bol jasne najlepším domácim pretekárom. Výrazný bol aj vďaka tomu, že chodieval na pódium. Vzhľadom na to, že Matúš je prvoročákom, to bola veľmi dobrá reklama pre neho a opäť ukázal, že je pred ním sľubná cyklistická budúcnosť. Pýtali sme sa ho na tú najbližšiu a potvrdil nám, že v Taliansku zmluvu predĺžil.

 

 

Matúš Štoček pred novinármi (© Igor Stančík, Cycling-Info.sk)

 

 

Siedmy muž vlaňajšieho ročníka Patrik Tybor sa prezentoval v úniku tretej etapy. Mal to náročné, keďže mu striedal vyhlásený tempár Jan Bárta. Trošku sa ukázal ešte Juraj Michalička, ktorý sa dostal dopredu v záverečnej etape, no bola to pre neho obrovská škola. Zo skupiny odletel už hodinu pred cieľom. Erik Baška šancu v špurte nedostal, ale v prológu potvrdil, že niečo v ňom ostalo, veď bol štrnásty, druhý najlepší z Borákov. Ostatní Slováci boli nevýrazní. Bellan s Čaneckým rozbiehali špurt Haringovi, Mahďar to tiež chvíľu skúšal vpredu. Celkovo sa všetci Dukláci snažili dostať do úniku a pomáhali líderovi. Rovnako reprezentanti Štočkovi. Škoda, že sa príliš neukázali naši profíci z Bory. Mali, tak ako zvyčajne, tímové úlohy.

 

 

 

Začíname názorovú časť sumára, v ktorej zhodnotíme to, čo sme na vlastné oči videli a pokúsime sa charakterizovať lepšie i horšie elementy podujatia. Tých druhých už ostalo ako šafranu a musíme povedať, že aj keď celoročne komunikujeme s vedením pretekov, sami sa snažíme využiť poznatky zo zahraničia a presadiť zmeny k lepšiemu, z Okolo Slovenska 2018 sme boli pozitívne prekvapení. Nečakali sme, že evolúcia až tak poskočí a naozaj sa zrealizuje celý ten rad nápadov, ktoré sme všetci spoločne vymysleli.

 

Julian Alaphilippe s trofejou (© Igor Stančík, Cycling-Info.sk)

 

 

Preteky sú čoraz väčším a preto aj náročnejšie zorganizovateľným podujatím, ktorých u nás napočítame na prstoch jednej ruky. Akreditovaných je 450 ľudí a ich prácu vidia desaťtisíce ľudí popri trati. Preto je nutné všetkých zainteresovaných pochváliť za to, že celý týždeň dopadol výborne. Prvoradá je vždy bezpečnosť všetkých zúčastnených, a to dopadlo na jednotku.

 

Cesty boli kvalitné, najkvalitnejšie v histórii! Málo dier, málo výtlkov, hanbiť sme sa nemuseli. Spokojní boli aj najväčší profíci v Quick-Stepe. Narážky ku kvalite naších ciest v rôznych komentároch sú úplne scestné, nezmyselné a v niektorých prípadoch aj účelové. Samosprávy vyšli organizátorom maximálne v ústrety. Zostavovateľ trasy menoval najmä trenčianskeho a prešovského župana, ktorí splnili požiadavky na sto percent, ostatní zainteresovaní takmer na sto. V prvej etape bol jediný kratučký horší úsek, inak len tri diery na celej trase a dokonca sa nešlo ani cez jediný opravovaný úsek. Z osobnej skúsenosti môžeme vyhlásiť, že cesty boli kvalitnejšie ako na podujatiach 2.1 v Maďarsku, Poľsku, Česku aj Slovinsku, kde mali deväť WT tímov.

 

Prácu polície sme už vlani označili za perfektnú, ale teraz sa dostala ešte na ďalšiu úroveň, ani sme si nemysleli, že tu ešte príde k progresu. Svojich ľudí mala takmer všade. Proti cyklistom nešlo ani jedno auto v protismere a nenastala prakticky ani jedna kolízna situácia. V smere jazdy, samozrejme, nestálo nikde ani jedno auto a dokonca už ani v protismere odstavených na krajnici ich nebolo viac ako pár za celý deň vrátane hlavných ťahov. Cesta od Ružomberka po Staré Hory bola na celom 43-kilometrovom úseku bez jediného auta, a to pôsobilo až fascinujúco. Z hľadiska bezpečnosti to boli preteky zabezpečené nie že na úrovni World Tour, ale Grand Tour. Okolo Poľska sa na to nechytá, ale lepšie je po iných stránkach, samozrejme. Také Okolo Maďarska je v tomto až na inej planéte, keďže tam idú autá bežne v protismere aj kolóne mechanických vozidiel, na iných pretekoch to bežné nie je, ale stane sa. My sme boli osobne zhruba na pätnástich rôznych podujatiach, ale takéto zabezpečenie sme nevideli. Samozrejme, Tour de France nerátame. Nezabudnime ani na fenomén stojacich vlakov, ktoré sú na Okolo Slovenska roky samozrejmosťou a rovnako sme sa s tým nikde vo svete nestretli.

 

 

Polícia pracovala výborne (© Igor Stančík, Cycling-Info.sk)

 

 

Každý rok sa veľa diskutuje o stavbe trate. Každý rozumný čitateľ už rozumie, že príjem od miest a infraštruktúra dojazdu, štartu, hotely atď. je veľmi zložitá, a tak sa nedá iba nakresliť na mape. Na tomto ročníku si prišli na svoje všetky typy cyklistov. Áno, cieľový kopec bol už v úvode, ale zamyslel sa niekto nad tým, že ak aby bol sled etáp opačný, viacerí elitní šprintéri by poodstupovali? A nepôsobilo by to dobre pre organizátora. Všetci zúčastnení si pochvaľovali pokojný nedeľný záver s parádnou šprintérskou koncovkou, ktorú rozlúštila až cieľová fotografia. Trati sa máločo dá vytknúť, aj tá bola najlepšia v posledných rokoch. Samozrejme, pýta sa zaradenie vzdialenejšieho východu aj výmena východ - západ na západ - východ. Vedenie pretekov sľúbilo, že sa sa tým bude zaoberať a snažiť sa to nakonfigurovať tak, aby vládla všeobecná spokojnosť, aj keď to ani nie je možné, lebo každý si vysníva svoje. Čo navrhujeme my, tak technickejší prológ. Dĺžka medzi jednym a dvoma kilometrami je v poriadku, ale chce to veľa zákrut, aby sa tento jeden deň neukazoval fyzický výkon, ale vyslovene technické zručnosti. Nech si pretekári ani nechcú brať časovkárske špeciály. Nech je to na Kováča. Alebo žeby na Sagana?

 

Štartová listina bola rovnako najlepšia v histórii. Mali sme tu pätnásť ľudí, ktorí tento rok štartovali na Gire alebo Tour, bol tu hviezdami nabitý Quick-Step až tak, že Jakobsen možno nevyhral v sobotu práve preto, že mu špurt rozbiehal Lampaert, čo nie je žiadny elitný šprintérsky domestik, ale jeden z najlepších flámskych klasikárov. Mimochodom, výrazy tváre tohto Belgičana boli epické. V prológu prehral o stotinu, v druhej etape ho ošpurtoval Selig a v tretej to tesne neuhral s Jakobsenom.

 

 

Držitelia dresov pred ostrým štartom (© Igor Stančík, Cycling-Info.sk)

 

 

Treba ale povedať, že opäť boli na štartovej listine aj slabšie tímy, ktoré svojím imidžom trochu znížili marketing pretekov a mali aj najväčšie problémy vyrovnane pretekať. Šlo najmä o Kobanyu a Apple Team, Kazaši nastupovali na poslednú etapu už iba traja. Aj to je ale dané tým, že pôvodne pozvané neboli, ale odhlásili sa celky s finančnými problémami.

 

Budeme zvedaví, aká štartová listina sa zrodí o rok. Žiadny z lepších tímov vyslovene nepovedal, že už nepríde. Z tých najlepších je teda asi najotáznejší Cofidis, ktorému to tu nedopadlo podľa predstáv. Nepresadili sa v celkovom poradí ani šprintoch, odniesli si aj odreniny a na hoteloch prejavovali najväčšie hviezdne maniere. Napriek tomu, že dopredu dostali rozpis izieb, domáhali sa, aby všetci cyklisti spali osamote, čo sa nedeje ani na Tour de France. Cofidis bol dôležitou zložkou aj kvôli karaváne, ktorá s ich alegorickým vozidlom vyzerala ako karavána. Ak by Francúzi neprišli, bol by to škrt cez rozpočet.

 

 

Deti so suvenírmi od Cofidisu (© Ján Melicher)

 

 

Apropo karavána. Tí, ktorí sa boli pozrieť na Tour de France, asi mali prehnané očakávania, ale bol to posun z nuly na päť áut a niektorí suveníry rozdávali v stovkách, iní v tisícoch kusov. Keď je pri trati niekoľko desaťtisíc ľudí, je jasné, že mnohí nič nedostali. Tiež to, že niektoré autá boli obyčajnými dodávkami. Aby si sponzor kvôli piatim dňom v roku kupoval alebo prerábal auto, je vzhľadom na veľkosť nášho trhu sci-fi.

 

Ubytovanie je každý rok rozporuplnou zložkou. Na jednej strane konvoj býva v kvalitných hoteloch iba kategórie *** a ****, za čo by sa znova nemuseli hanbiť ani vo World Tour a v daných lokalitách to bolo v drvivej väčšine to najlepšie možné. Stále tu ale občas boli problémy s parkoviskami, vodou či neochotou niektorých hotelierov pomôcť tímom v rôznych veciach. Platí ale, že o tie najlepšie tímy bolo veľmi dobre postarané a delilo sa to aj podľa toho, aký priestor na parkovanie daný tím potreboval. Opäť aj z hľadiska ubytovania to boli dobré preteky, nemuseli sme sa hanbiť, ale už sme napríklad neboli lepší ako Slovinci alebo Poliaci, ktorí majú výborne vybudovanú hotelovú sieť či prístup k hosťom. To ale organizátor pretekov nemá šancu ovplyvniť.

 

 

Alegorický voz Cofidisu (© Ján Melicher)

 

 

V čom sa potrebujú organizátori posunúť, je parkovanie pred a po etapách. Za tie roky sa mohli presvedčiť, že aj keď sa s danými mestami dohodnú, že tie a tie ulice ostanú prázdne, nemusí sa to tak vždy udiať. Najväčší problém bol v Poprade. Možno zlyhalo mesto, mestská polícia, to my nevieme, ale musí na to existovať špeciálny človek, ktorý bude mať na starosti len toto a bude kontrolovať kompetentné orgány, či sú dané ulice prázdne a miesta dosť. Napríklad Maďari na svojej 2.1 za nami vo všetkom zaostávajú, ale parkovanie majú vymyslené lepšie. Šesť dobrovoľníkov naviguje každý tím, kam má ísť a zaparkovať aj na základe množstva áut a pod. Ale nedá sa povedať, že problémy boli všade. Najmä v Nitre pred štartom a v Galante bolo miesta dosť.

 

Vlani sme kritizovali nedostatočné vysielačkové spojenie, ktoré bolo na hranici regulárnosti podujatia UCI. Badali sme v tomto posun, vymenil sa dokonca aj typ vysielačiek, ale stále sme ostali v kategórii 2.2. Mnoho informácií rozhodne nepočulo prvé ani posledné auto v konvoji a na vysielačky sa právom hneváme najmä my, keďže ste počas pretekov nedokázali dostať viacero dôležitých informácií. Skrátka sme ich nepočuli, keďže sa nemôžeme motať za pelotónom. To isté platí aj pre web pretekov. Každý má množstvo povinností a zdvojujú-ztrojujú-zštvorujú sa funkcie, potom sa nedá pracovať všade na sto percent. Potom to paradoxne vyznelo tak, že mediálny manažér CCC sediaci v mechanickom vozidle č. 2 mal ďaleko viac informácií ako my. Počul aj videl úplne všetko. Ešte sa zmienime o tom, že presne v siedmich stúpaniach sme nemali ani len mobilný signál. Dokonca rekordom bolo 35 minút bez signálu v stúpaní a zjazde na Osturnianske sedlo. To nedokážeme ovplyvniť a ťažko sa takto pracuje.

 

 

Juraj Sagan a Bora na čele pelotónu (© Ján Melicher)

 

 

Už vlani sme vyzývali organizátorov, aby zlepšilo značenie tratí a SZC by už malo prenosnému dopravnému značeniu alias kolíkom poďakovať za dlhoročnú spoluprácu a poslať ich kade ľahšie. Nestalo sa. Ale treba povedať, že kolíky boli redizajnované do angličtiny. Pribudla nejaká tá nafukovačka a už boli na všetkých prémiách čiary na ceste. Fajn, evolúcia nastala. Spokojní nie sme, ale ide to správnym smerom a vzhľadom na úroveň tohto ročníka sa to úplne stratí. Že v niektorých veciach máme ešte ďaleko k veľkým pretekom svedčí aj to, že iba sto metrov zábran bolo bez špicatej nôžky dole. Z hľadiska bezpečnosti v špurte sa vyžaduje čo najviac. Vieme, že pády bývajú aj kilometer pred cieľom, sto metrov je nedostatočná dĺžka.

 

Vlani sme kritizovali aj zavadzanie rozhodcov pri dojazde, že auto alebo motorka ide tak blízko pred cyklistami, že sa nedajú urobiť dobré fotografie ani videá, takže ukrátení ste Vy, ktorí vidíte namiesto špurtu rozhodcu. Začalo to prvý deň rovnako ako vlani, ale po upozornení sa to každý deň zlepšovalo a do ideálneho stavu dospelo v nedeľu. Ďakujeme!

 

 

 

Výborne vyšlo počasie, na cyklistov nespadla ani jedna dažďová kvapka a bol to najlepší ročník aj z pohľadu ľudí pri cestách. Každý rok sa divácka kulisa zlepšovala a rozhodne to už v posledných rokoch nebola hanba, ale 62. ročník bol skvelý. Ľudí bolo požehnane, okolo autobusov Quick-Stepu aj Bory sa po každej etape tvorili veľké tlupy ľudí a hviezdy rozdávali podpisy aj fotografie. Špecifický bol Vršatec, kde to doslova pripomínalo Tour de France. V etapových mestách bol pekný kultúrny program, Hudba z Marsu, krasojazdkyne, Ján Kočiš so svojou show, tombola, v nedeľu preteky pre verejnosť. Atmosféra bola úžasná. Každý sa tešil a užíval si to. Zachytili sme aj ďakovné oznamy vo vysielaní obecného rozhlasu v niektorých dedinách cez ktoré pelotón prechádzal.

 

Roky výborne pretekom pomáha svojím megafónom Roman Barényi, ktorý burcuje ľudí k trati. Na pódiu bol aj Tomáš Ďutka a je jasné, že jeden by to nemal šancu zvládnuť. Výborne sa ujali maskoti kamzík Tatrík v kombinácii s Duklákom Vlčkom. Vytvárali výbornú atmosféru v etapových mestách a deti z nich mali veľkú radosť tak ako sa aj čakalo. Vôbec nevyzneli hlúpo alebo trápne. Naopak. Niektorí síce krútili hlavami nad vojenskými transportérmi, ktoré armádna Dukla postavila do cieľa záverečnej etapy v Galante vedľa autobusu Quick-Stepu, ale Fraňo je marketingový šampión, takže vedel, že to mnohých ľudí aj zaujme.

 

 

Maskoti v akcii (© Ján Melicher)

 

 

Mediálne pokrytie pretekov začalo blamážou, keď na tlačovú konferenciu hviezdne obsadeného Quick-Stepu Floors prišli štyria novinári a naši vzácni hostia si museli povedať, že to na Slovensku bude asi nejaký veľký prúser. Našťastie sa presunuli do ľuďmi zaplneného Popradu a snáď na to rýchlo zabudli. Prológ bol v televízii fajn. Vrátili sa aj večerné zostrihy na RTVS a treba povedať, že boli kvalitné. Na ten extrémne krátky čas strihania klobúk dole. My vieme, o čom hovoríme. Vlaňajší ročník okrem RTVS celoštátne televízie odignorovali. Tu to už bolo lepšie. Každý deň mala reportáž v spravodajstve aj Markíza, niekde sme videli za Saganom bežiacu JOJku, tak dajme tomu, že na pretekoch boli. Agentúry sa výrazne zlepšili. Škoda, že aj napriek avizovanej účasti neprišli rôzne ďalšie denné periodiká.

 

Nemáme čas ani priestor na dôkladnú analýzu všetkého. V krátkosti pripomíname, že pozitívne hodnotíme, že prize money sa udeľujú takmer za všetko ako na Tour, čo nie je samozrejmosťou. Posunulo sa množstvo vecí - veľké pódium pre predstavovanie tímov aj so stojanmi na bicykle bolo v Poprade, inde už nie. Nažehľovali sa dresy s logami tímov, zrodili sa maskoti, súťaž o najbojovnejšieho pretekára, nové pravidlá bodovacej i vrchárskej súťaže, profily etáp s parametrami kopcov, perfektne graficky spracované nálepky na predstavce / hornú rámovú trubku, výsledky etapy online hneď  po dojazde (okrem chyby časomiery v Dubnici), videozostrihy z etáp, parádne fotogalérie a množstvo ďalších detailov, ktoré mnohí organizátori HC či 2.1 pretekov nemajú. Rovnako ako kvalitný web pretekov. Poznáte špičku, stránky WT pretekov, ale autor sleduje cez 80 webov rôznych pretekov a okoloslovenska.com jasne patrí medzi HC podujatia. Všetci vedia, kam sa dá ešte posunúť, čo vylešiť, kam pridať človeka.

 

 

Belgičania počas etapy (© Igor Stančík, Cycling-Info.sk)

 

 

Keďže nám na pretekoch záleží a chceme, aby rástli ďalej, aj keď sa obrovské množstvo záležitostí zlepšilo a sami sme v šoku, že až toľko, pripomíname ešte nedostatky. Značenie tratí, vysielačkové spojenie, manažment parkovísk, povinná spoločná prezentácia tímov na väčšom pódiu pred štartom všetkých etáp, no a organizátori nesmú zabudnúť na rozlíšenie mechanických vozidiel - jednotka/dvojka v rámci tímov, čo tu nebolo a nepôsobilo profesionálne. Vytváralo to chaos a neposlušní športoví riaditelia to využívali. Ak tieto riadky náhodou číta niekto z vedenia pretekov, je to bod h) z emailu, ktorý zaslal autor tohto článku 4. júla medzi návrhmi na zlepšenie pretekov a jediný nebol vôbec zrealizovaný. Inak absolutórium. Úžasné na celých pretekoch je to, že ako môže toľko málo ľudí myslieť na také kvantum vecí, ktoré sa musia podariť, aby bola akcia úspešná.

 

Z tohto miesta chceme poďakovať aj všetkým našim ľuďom, ktorí nám akokoľvek pomáhali s medializáciou pretekov. Mali sme novú dvojicu fotografov Ján  - Igor, pred ktorými dávame obrovský klobúk dole. Ďakujeme vodičom motoriek Pavlovi s Petrom, spoločnosti Honda, že nám zapožičala motocykle a mohli na nich vznikať úžasné fotografie i videá. Ďakujeme tiež kameramanovi Jurajovi, strihačovi videí Martinovi, grafikovi Matúšovi, programátorovi Tomášovi, a tiež našej tradičnej osádke portálu Tomášovi s Veronikou za podporu z domu. Verím, že vzájomne je nám veľkou cťou, že môžeme verejnosti približovať naše najlepšie preteky najlepšie, ako vieme. Samozrejme, poznáme naše slabšie stránky a už teraz máme množstvo nápadov na rôzne zlepšenia pre budúci rok.

 

 

Z motorky Pavla Podhradského (© Igor Stančík, Cycling-Info.sk)

 

 

Na záver si dovolíme parafrázovať náš vlaňajší komentár k pretekom: Je úžasné sledovať každoročný progres Okolo Slovenska, na ktorý môžeme byť pred zahraničným pelotónom právom hrdí. Stará sa oň partia veľmi príjemných ľudí. Tá staršia časť má obrovské skúsenosti s ich dlhoročnou organizáciou a mladý kolektív SZC aj agentúry Drift s dobrovoľníkmi majú zasa potrebný elán a dobrý prístup. Sme presvedčení, že pod týmto vedením môžu preteky rásť ďalej a zvyšovať svoj rozpočet, ktorý je alfou a omegou kvalitného podujatia, no vyžaduje si hlavne obrovské manažérske schopnosti, ktoré sú na verejnosti nedocenené a ani si nevieme predstaviť, aké náročné je získať desiatky partnerov. Buďme hrdí na Okolo Slovenska!

 

 

Audio vyjadrenie generálneho riaditeľa pretekov Petra Privaru

Audio vyjadrenie športového riaditeľa pretekov Ľudovíta Lučaniča

Audio vyjadrenie zostavovateľa trate aj veliteľa konvoja Stanislava Holeca

Audio vyjadrenie športového riaditeľa Dukly Martina Fraňa