V zime sme Vám ponúkli sériu článkov o mládežníckej cyklistike na Slovensku a dozvedeli ste sa o chystaných zmenách v kategórii do 23 rokov. Sezóna sa začína a teraz je už všetko jasnejšie. Rozprávali sme sa so staronovým trénerom reprezentácie U23 Michalom Clementisom, ktorý už bol v tejto funkcii aj vlani. Tento rok je odhodlaný poučiť sa z chýb a pozdvihnúť našich dvadsaťtrojkárov k lepším výsledkom.
Na úvod sa musíš predstaviť. Nepohybuješ sa v cyklistike dlhé roky, meno Michal Clementis zatiaľ výrazne nerezonuje medzi ľuďmi, ktorí sledujú cyklistiku cez obrazovku televízie či náš portál.
Študoval som na doktorandskom štúdiu, ktoré bolo spojené s cyklistikou - frekvenciou otáčok a produkciou maximálneho výkonu. Logicky ma to ťahalo k cestnej cyklistike, keďže sa jej týkala moja téma. Adam Szabó (bývalý tréner U23) s Michalom Rohoňom (repre tréner dráhy) boli mojimi spolužiakmi, tak som sa dostal do štruktúry SZC. Začal som pomáhať, s Adamom som bol na viacerých výjazdoch aj ako mechanik a nasával som informácie zo všetkých strán. Cyklistike som sa venoval vedecky tri roky, tak som to potom chcel zúžitkovať aj v praxi.
Čiže cyklistom si nebol. Predtým si robil nejaký šport?
Robil som vrcholovo veslovanie, kde sme ako doplnok používali najmä bicykel. Dokonca veľmi veľa veslárov sa pred svojimi pretekmi rozťaháva na "ergáčoch", čiže bicyklových trenažéroch, aby zohriali telo. Dá sa povedať, že tlak vyvíjaný na veslárskej lodi je podobný. Keď som zľahka pretekal aj na bicykli, mal som tú výhodu oproti ľuďom, ktorí takto netrénujú. Samozrejme, na profíkov to už nebolo, preto som sa radšej zaoberal touto činnosťou v štruktúre funkcionárov, než sa šklbať a pretekať. Študoval a prednášal som fyziológiu, tá je v cyklistike veľmi dôležitá. Všetky tieto otázky treba mať úplne vyšperkované cez stravu, spánok či regeneráciu. Vo vrcholových tímoch to majú úplne dopodrobna zanalyzované.
Ako vyzerá takéto štúdium? Možno niektorí mladí ľudia rozmýšľajú, že by sa na to dali. Kvalifikovaných ľudí cyklistika potrebuje.
Študent na doktorandskom štúdiu študuje na dennej báze a dostáva štipendium, čiže je akoby zamestnaný, ale neodvádza dane, keďže je stále študentom. Má pridelenú kanceláriu a výskumnú tému, ktorou sa má zaoberať, a ešte zopár okrajových tém, aby prezentoval výsledky toho, čo robí. Nie že po troch rokoch vydá dizertačnú prácu. Musí na nej stále pracovať a uverejňovať čiastkové výsledky. Tie prezentuje na vedeckých konferenciách, kde môže prísť na iné techniky alebo merania.
V mojom konkrétnom prípade, keďže som robil športovú kinantropológiu (veda o fungovaní tela počas pohybu + hraničné disciplíny fyziológia, anatómia, biochémia, biomechanika), mojou základnou úlohou bolo otestovať určitý počet cyklistov na vyššej výkonnostnej úrovni, aby sme dostali priemerné hodnoty tohto problému. U mňa konkrétne to bola problematika, ako sa po záťaži mení frekvencia pri produkovaní maximálneho výkonu. Čiže ako sa mení maximálny výkon pri rôznych frekvenciách po absolvovaní rôznej záťaže. Je to zložité. V jednoduchosti povedané, robil som pred aj po záťaži na hranici anaerobného prahu testy maximálneho výkonu v rôznych frekvenciách. To bolo gro mojej práce.
Počas tých troch rokoch som musel nazbierať nejakú literatúru, načítať, kto čo robil, podobné témy, akú majú pretekári frekvenciu pri maximálnom výkone v šprintoch. Následne som si vybral priamo subjekty, to boli lepší výkonnostní cyklisti, niektorí členovia Dukly, bývalí a súčasní reprezentanti, atď. Potom som ich meral a následne sa to všetko spracovávalo až sa vydala záverečná dizertačná práca. Tri roky pracuje človek s mladými ľuďmi. Podľa tohto môžeme merať napríklad aj pacientov, ale ja som sa zameral na výkonnostnú sféru cyklistov.
Ako sa dajú využívať tieto poznatky, či už v klubovej alebo reprezentačnej úrovni?
Určite sa to dá skĺbiť, lebo o záverečnom šprinte v rôznych fázach únavy mám naštudované dosť veľa a hrajú tam rolu také detaily, či sa ide do mierneho kopca, alebo z kopca, ako fúka, či je šprint po rovinatej etape, alebo či tam boli nejaké kopce. Na základe toho viem poradiť pri tých ľahších aj ťažších, lenže samozrejme, to je rada. V samotnom šprinte má cyklista málokedy taký komfort, že sa má čas nad všetkým zamýšľať. Dá sa to využiť v tréningu alebo na dráhe a pod. s tým, že postupne by si to mal pretekár automaticky osvojiť aj na súťaži.
Poviem ako je to pri tréningu. Čiže tam tiež špurtujú po rôznych únavách. Niektoré disciplíny sú iba špurt, niektoré ešte špurtujú na konci po odkrúžení nejakých kôl, čiže tam sa dá teoreticky pracovať s prevodmi, aby sme cyklistu trochu zrýchlili. Ale v cestnom šprinte je to náročné, je to taká teoretická rada, že: "Pozri sa, máš takéto zloženie tela, lebo to na toto vplýva, aké má kto rýchle svalové vlákna. U niektorých borcov mi vychádzalo, že u aj po únave produkujú prekvapivo vyšší výkon pri vyšších otáčkach. Telo by však malo byť po takej dlhšej záťaži unavené a mali by sa tam zapájať aj pomalé svalové vlákna, ktoré by mali spomaliť frekvenciu.
Čiže viem povedať, že keď je niekto chudučký a ľahučký, tak keď príde do špurtu v ľahkom prevode, aj keď sa to nezdá, vyprodukuje vyšší výkon. A zas, keď je niekto typický špurtér, muskulatúrny, tak v zásade by si tam mal "hodiť" trošku ťažší prevod. Sú to logické veci, akurát sme im my pridali nejaké čísla a hodnoty, dali sme to publikovať... Čiže je to téma aj pre vedu a trénerov, ktorí si tieto veci čítajú a zaujímajú sa.
Kluboví tréneri sú mnohí skôr na praktické veci, majú dlhoročné znalosti, pôsobia pri cyklistike roky. Ty teda pretekárom poradíš skôr takéto veci, ktoré by sa mali aplikovať podľa výskumov.
Snažíme sa to posúvať rôznymi cestami. Nie je všetko len tréning, ale aj mentálna príprava. Napríklad na sústredení som im púšťal prednášku o mýtoch v športovej výžive. Profesor z Prahy im vysvetľoval, s ktorými látkami to športovci preháňajú a kedy ich to skôr dokáže zabrzdiť. Vyzeralo, že ich to fakt zaujalo, po prednáške sa zastavili za mnou a chceli viac odkazov na takéto témy. Chcú sa sami v tom zlepšovať, netreba ich do toho tlačiť a na raňajkách vysvetľovať, že nemajú jesť to a to, ale trošku ovocia, potraviny s nízkym glykemickým indexom, a pod. Vidno ich záujem. Samozrejme, že na niektorých, nie sú to všetci. U viacerých reprezentantoch však bolo vidno pozitívny prístup.
Mnohí ti vyčítajú, že si nebol cyklistom, máš akoby len teoretické vedomosti a nie praktické z pelotónu. Je to častá narážka? Aké sú tvoje argumenty?
V prvom rade to, že to, že som bol dobrý cyklista, nemusí znamenať, že budem dobrý tréner. To je v každom športe. V druhom, cyklistika nie je až taká zložitá a ak človek robil podobný silový alebo silovo-vytrvalostný šport, zažil si tú bolesť, vie, ako to bolí. Vie, čo cyklisti prežívajú, vie, ako ich bolia nohy, čo si môžu dovoliť, čo nie. Skôr by som sa na to zameriaval a na využitie vedomostí, ktoré ponúkala fakulta. Podstatné je, aby chalani mali nejaké poznatky aj z vedeckej stránky, prečo ich to bolí, prečo sa to deje, prečo nevedia zrýchliť... Nie že starší pán tréner, ktorý niekedy bicykloval, dostane výsledky z odbornej diagnostiky, napr. spirometriu, a nebude vedieť, čo s tým. Podľa mňa je často hodnotnejšie, keď to človek ovláda, než prax z pelotónu.
Ako si sa dostal k funkcii reprezentačného trénera vlani a vlastne opäť aj teraz?
Adam Szabó vlani na posledú chvíľu odišiel do Pannonu a veľmi neskoro, asi vo februári som sa uchádzal o pozíciu trénera po ňom. Pripojil som sa k Radovi Csukovi asi aj preto, že som bol už s reprezentáciou, chodil s Adamom, tak som vedel, čo treba, čo ako sa deje. Bol som v podstate zabehnutý. Následne sa nám v tej minulej sezóne moc nedarilo a na SZC sa rozhodli, ež by sa mal zvyšovať rozpočet, vzniknúť aj projekt B-tímu a celé sa to malo akoby zväčšiť. Samozrejme, hľadal sa nejaký vhodnejší človek. S tým sa stotožňujem, keby našli vo výberovom konaní iného, tak beriem. Nie som najmúdrejší, to som nikdy netvrdil. Všetci sa stále učíme. No výberové konanie bolo v decembri a znovu vybrali mňa. Asi zavážilo, že som bol s nimi už ten rok a pol, viem, kde sa urobili chyby, čo môžeme zlepšiť, ako chcem, aby to vyzeralo. Na tom som si zakladal, tak sme sa dohodli s komisiou aj prezidentom. Teraz uvidíme, čo povie sezóna. Samozrejme, už teraz sa vyskytujú neprajníci. Ešte sme len boli na sústredení a už bolo všetko zle, ale sú aj takíto ľudia. Trochu to demotivuje, ale netreba si ich všímať, treba robiť svoju robotu. Ak by sme si to príliš brali k srdcu, dávalo by im to legitimitu.
V akom stave je podľa teba slovenská cyklistika v kategórii do 23 rokov? Už dva roky sme sa nekvalifikovali na MS. Reálne výsledky sa príliš nedarili, takže na čom treba pracovať?
Je to pravda. Nezískali sme žiadne body v Nations cupe, tam sme boli skoro vždy jeden z najslabších tímov. Rovnako sa nedarilo ani na iných UCI pretekoch. Výsledky ani body neboli a nesvedčí to o príliš dobrom stave našej kategórie U23. Čoraz väčším ťahúňom by ale mal byť Matúš Štoček, tak dúfame, že to bdue lepšie. Teraz už ale preteká v kontinentálnom tíme. Preto ho už nebudú tak uvoľňovať, máme prísľúbený len jeden N-cup a ME s prípadným MS. Na tie najvyššie reprezentačné akcie príde, ale je logické, že ho neuvoľnia všade. Ani Petra Sagana nikam neuvoľňujú. Nepôjde znova ani na Európu, tam to takto funguje. Ďalší juniori, ktorí vyšli z juniorov nedávno, sú napr. Adam Foltán a Matej Blaško. Toto sú chlapci, s ktorými sa oplatí pracovať. Tí ostatní sa možno neskôr dostanú k výsledkom. Jednoducho treba postupne s nimi pracovať.
Možno výsledky neprídu ani tento rok, ale predpokladám, že by sme mohli získať nejaké body. Verím, že na N-cupoch zajazdia obstojne a mohla by sa tam získať kvalifikácia na MS. Určite získajú body na MSR, keďže sme oddelili preteky Elite a U23, takže body majú isté. V posledných rokoch nám tam uchádzali kvantá bodov a vďaka domácemu šampionátu nás predbehli mnohé iné krajiny.
Späť k otázke - reprezentácia nie je v moc dobrom stave, na sústredení v Španielsku sme dali šancu skoro všetkým, ktorí dokázali, že sa vedia bicyklovať, aby sa niekomu neukrátilo. Nemáme ich toľko, aby sme si mohli vyberať. Bol to skôr nábor, ako výber. Je tam elita zhruba desiatich chalanov, ktorí sú jasne výkonnejší, ale podporili sme aj menej zdatných, pretože sa môže stať, že tento rok ešte nebude schopný pretekať, ale za rok či dva možno bude. Vymyslel sa štipendijný systém a na oplátku od nich požadujeme tvrdú prácu. Štipendium má hlavne motivovať. Vízia je skôr na dlhšie, ale toto nám prišlo s komisiou a prezidentom ako jediné východisko zo stavu, v ktorom je U23. U juniorov nemáme až taký problém, ale v tejto kategórii U23 nás už veľmi tlačí topánka. No je to veľmi ťažký boj. Keď skončí niekto ako priemerný junior na Slovensku, nemôže čakať, že ako U23 bude zbierať UCI body na dvojkových pretekoch alebo N-Cupoch. To je úplný nonsens. Práve preto im chceme dať čas a motiváciu, aj finančnú, aby dostali to najlepšie, čo im v tomto momente môžeme dať a uvidíme.
Spomínaš štipendijný systém, určite to priblíž bližšie. Je to zásadná zmena a SZC čerpá množstvo financií z verejných zdrojov, takže určite majú ľudia právo vedieť aj cifry.
Áno, je to jedna zo základných zmien oproti minulosti zameraná na zvýšenie motivácie. Jednoducho sa na zväze rozhodli, že to skúsia takto a šestnásť reprezentantov má dostať štipendium v dvoch rôznych hodnotách. Zároveň sa zvyšuje konkurencia medzi nimi. Tí silnejší sa musia snažiť, aby ostali v prvej skupine,
tí sa druhí chcú prepracovať vyššie a ešte aj tí z takej tretej vlny vedia, že ak zamakajú, môžu sa tiež dostať k peniazom. Základné prvé rozdelenie sme urobili na základe tabuľky ZCPM + CTM, lebo máme aj prvoročákov. V A-skupine boli piati najlepší z minulého roka plus traja prvoročáci. V druhej skupine dvaja starší U23 a dvaja prvoročáci. No a zvyšných štyroch som navrhol ja na základe toho ako sa ukazovali. Rieši sa to, aby ôsmi pretekári dostávali po 200 eur mesačne a ďalší ôsmi 120 eur mesačne. Malo by to byť v čistom. Detaily zmluvy nechávam na účtovníkov či právnikov. Ešte sa to rieši. Vzhľadom na výšku tých súm vidíte, že ide hlavne o to, aby neboli stopercentne závislí od rodičov a mali aj svoje financie na kávu či vreckové, možno si niečo odložiť. Robiť to úplne zadarmo a drieť na tréningu by nebolo úplne dobré. Dúfajme, že to neutratia na nejaké diskotéky, tam by ani nemali chodiť (úsmev). Nie je to, samozrejme, obrovský obnos, ale na druhej strane sa podporuje veľmi veľa ľudí, aby videli, že im veríme. Prax ukáže, či je to dobrý systém. Možno sa neskôr prehodnotí.
SKUPINA A (200 €) | ||
Adam Szász | (1997) | PROefekt |
Samuel Oros | (1998) | Dukla |
Martin Vlčák | (1998) | Dukla |
Matúš Štoček | (1999) | Beltrami |
Jakub Varhaňovský | (1999) | Dukla |
Matej Blaško | (2000) | Topforex |
Adam Foltán | (2000) | Topforex |
Lukáš Kubiš | (2000) | Dukla |
SKUPINA B (120 €) | ||
Dávid Kaško | (1997) | Firefly |
Martin Chren | (1999) | Dukla |
Kristián Jánošík | (1999) | PROefekt |
Richard Coma | (2000) | CyS Akad. |
Martin Gavenda | (2000) | Slávia ŠG |
Adam Liška | (2000) | Slávia ŠG |
Tomáš Meriač | (2000) | CyS Akad. |
Samuel Mičian | (2000) | Velodr. PO |
Okrem týchto honorárov a práce pre realizačný tím na plný úväzok sú aj ďalšie benefity zvýšeného rozpočtu?
Isteže. Zvýšenie rozpočtu sa prejavilo aj tým, že sme boli s Duklákmi na sústredení v Calpe. Myslím si, že to chalanom veľmi prospelo. Boli sme radi, že skúsení pretekári ako Tybor, Čanecký, Haring atď. jazdili s našimi mladými, ktorí moc neoslňovali skvelou technikou. Zo začiatku tam vznikali dosť nebezpečné situácie, keďže niektorí mladí prišli z bežiek a nie moc dobre rozjazdení, takže to hlavne im pomohlo. Dukláci ich usmerňovali a mladí nemuseli byť na špici. Nalietali veľké množstvo kilometrov v primernom tempe. Vďaka rozpočtu ideme ešte na sústredenie spojené s pretekmi na Istriu, čo je finančne náročné, ale viacero odborníkov vrátane Jana Valacha aj prezidenta Privaru nám toto odporúčajú ako kvalitné rozjazdenie a na to, aby chlapci videli, kde sú, kde sa nachádzajú hneď zjari. Aj toto vďaka rozpočtu môžu absolvovať a tým pádom budeme rozjazdení a pripravení na Nations Cupy. Nepôjdeme tam ako minulý rok, že to budú prvé štarty, ale budeme už mať za sebou súťažné kilometre. To je najdôležitejšie. Nebudú sa zlepšovať bez pretekov. Okrem týchto sústredení absolvujeme navyše aj čo najviac pretekov v okolí. Netreba chodiť nikam ďaleko, stačia tieto poľské etapáky. Sú šialene rýchle a ak dokážeme vyhrať v Poľsku, tak potom hocikde. Kalendár je nabitý až po MS a bohatší ako v minulosti. Verím, že na majstrovstvá sveta už pôjdeme minimálne v trojici. Chystáme aj väčšie vysokohorské sústredenie pred ME, teda tam sa znova uvidíme v hojnom počte a zhodnotíme kto a ako na sebe pracoval.
Keď je ale až šestnásť finančne ohodnotených pretekárov, predsa veľa pretekov neodkrútia, keďže väčšinou štartujú šiesti. Takže napríklad pretekár č. 14 sa dostane na reprezentačné výjazdy?
Pravdepodobne sa dostane, keďže výjazdov je veľa. Napríklad na Kuriéroch štartujú až tri tímy. Minimálne patnásť ľudí, takisto sa bude kalendár zdvojovať, ak sa to bude dať a bude vychádzať rozpočet. A so Štočkom nemôžeme počítať, napríklad aj Foltán a Blaško, oni si pôjdu svoj program v Topforexe, ale na N-cupy ich uvoľnia. To je úplne jasné, máme to odkomunikované. Čiže s tromi už na bežné výjazdy nemôžeme počítať a ďalej sú tam Dukláci, u ktorých tiež nie je záruka, že ich uvoľnia, keďže majú svoj program. Určite bude viacerých Martin potrebovať. Počas sezóny môžu prísť rôzne zranenia, choroby, čiže nebojím sa, že budú chalani s dobrou výkonnosťou stáť. Chceli sme dať šancu viacerým, aby predviedli, čo v nich je a mali motiváciu. Už je aj finančná, takže snáď to splní svoj účel.
Máte nastavený aj nejaký systém kontroly? Ako skontroluješ, či šestnásť ľudí v rôznych tímoch, z čoho niektorých uvidíš párkrát v roku, vykonáva tú prácu, za ktorú majú dostať plácu?
Áno, to je tiež zmena oproti minulému roku, že musia mi posielať dáta zo Stravy alebo Training peaks a veľmi pravidelne so mnou komunikovať. Nejde tak o to, aby boli kontrolovaní a že im chcem stáť za chrbtom, ale aby dostali rady, čo robiť lepšie, efektívnejšie a možno nerobili rôzne chyby. Oni by ale mali trénovať v kluboch, samozrejme, ja som skôr poradná jednotka. Ale môžem teda povedať, že tieto moderné aplikácie nám to veľmi uľahčujú a nemôže sa reprezentant skryť za to, že prešiel iba pár kilometrov vo výletnom tempe. Alebo nebodaj, že zo tri dni ani nesedel na bicykli. Vyhýbanie sa tréningu odhalíme. Vždy je to o tom chcení. Ak sa niekto z rôznych dôvodov rozhodne neprijať túto pomocnú ruku, teda nebude zodpovedne trénovať, na jeho miesto sa dostane niekto ďalší.
Ako sa ti komunikuje s klubmi, zahraničnými a domácimi?
Najviac komunikujem s Maťom Fraňom, komunikácia prebieha výborne, na dobrej úrovni. Máme vyjasnené, ako by to malo počas sezóny byť, na sústredení sme mali čas o tom podrobne debatovať. Žilina je ďalšia bašta reprezentantov, tam je Maťo Vyšňa, tomu môžem zavolať aj o polnoci, keď sa niečo deje. Je aj predseda komisie, takže často komunikujeme. Takisto aj s Martinom Riškom, vo Firefly pomáham aj ja sám, aj keď tam je komunikácia paradoxne trošku ťažšia. Aj Jano Valach mi odpovie hocikedy, keď niečo potrebujem vedieť alebo sa poradiť. V Trenčíne je komunikácia na dobrej úrovni, nedošlo ešte k žiadnemu zádrhelu.
S akými ľuďmi pracuješ? Masér, mechanik... Sú na plný úväzok, diskutovalo sa o tom v zime?
Na plný úväzok som ja a mechanik Milan Lukáč. Je to dobre známy chalan, veľmi šikovný a pracovitý. Martin Fraňo bol tiež prekvapený, že na to, že je mladý, je veľmi ostrieľaný a vie, čo má robiť. Chodí aj na dráhu, má veľa skúseností a dá sa naňho spoľahnúť. Je zamestnaný celý rok na zväze, tak ak nepôjde s nami, využije ho iná zložka reprezentácie. Maséra máme nového. V zálohe máme ešte Ľuba Chrena, predsedu komisie CC, a aj on pôjde na nejaké N-cupy. Ale hlavným masérom by mal byť Gergély Dömény. Je to študent fakulty, má masérsky kurz a rôzne iné veľmi odborné. Takýchto kvalitných a odborných ľudí, ktorí sú schopní a ochotní nám pomôcť, nie je na Slovensku veľa. Musíme si to vážiť, že chce s nami spolupracovať, pretože by v zahraničí dostal oveľa viac.
Spomínal si, že chcete zapojiť čo najviac pretekárov a niekedy ísť aj dvojitý program, takže na to potrebuješ aj druhého športového riaditeľa. S kým ste dohodnutí?
Matej Vyšňa sa toho chopil. Mal by ísť s B-čkom Kuriérov a prípadne aj niečo iné. Tiež je pripravený zaskočiť ma, ak by som si zlomil chrbát alebo sa mi niečo stalo a nebol by som schopný ísť s tímom.
Už si niečo naznačil v časti o stave našej cyklistiky U23, no trochu podrobnejšie si rozoberme ciele v tejto sezóne. Určite sa rozprávame o posune oproti minulému roku.
My sme sa už vlani mierne posunuli. Aďo Babič v Poľsku bojoval už aj o celkové umiestnenie a Štoček s Varhaňovským čosi zašpurtovali. Vedeli sme aj na špici potiahnuť, ale jasné, že chceme viac. Cieľom je, aby sme boli plne konkurencieschopným tímom, s ktorým treba počítať aj v boji o výsledky. Aby sme sa len nepresúvali akoby medzi sústredeniami, ale reálne bojovali a nehrali na UCI pretekoch tretie husle. To je cieľ v takej teoretickej rovine, aby sme kontinentálnym tímom i skúseným borcom robili problémy v dobrom zmysle slova. Hlavným cieľom je nominovať sa aspoň v trojici na MS. Jazdiť sa budú na teréne, ktorý nám bude oveľa viac sedieť ako vlani, taký Matúš Štoček by tam mohol mať aj reálnu šancu na výsledok.
No a v tomto cieli sú zabudované aj tie ďalšie čiastkové, lebo cesta do Yorkshire bude viesť iba cez UCI body a snáď sa nám s prispením šťastia podarí získať aj nejaký Ncupový bod. Bude to veľmi náročné, no aj vďaka navýšeniu rozpočtu sa nám zvýšila konkurencia, je tam až 16 chalanov. Dúfam, že budú chcieť predviesť maximum. Dlhodobo zaostávame v časovke. Veľmi by som chcel, aby sme sa už dostali z tých nízkych priečok a posúvali smerom v polovici štartového poľa. No stále nemáme toľko chalanov, žeby sme mohli hovoriť, že ty a ty sa pripravujte hlavne na časovku, trénujte, pôjdete na špeciálne sústredenie atď. Zatiaľ ešte tam nie sme.
Na záver nám ešte povedz zostavu na chorvátske podujatia v úvode sezóny. Asi to spojíte aj so sústredením, čiže ako to bude?
Áno, organizátor si za všetko necháva dobre zaplatiť a má aj podmienku, že koľko nocí musíme stráviť na tom ich hoteli. Idú tam deviati chalani. Oros, Vlčák, Varhaňnovský, Chren, Liška, Gavenda, Hloža, Kaško a Szabó. Na jednotlivých podujatiach sa pretekári vystriedajú. Je to trochu oklieštená zostava, pretože kvôli maturitám som nemohol rátať s Meriačom, Comom a Kubišom.