Druhá časť Histórie vývoja techniky: Gazelle Champion Mondial 1971

V druhej časti seriálu z histórie pretekárskej techniky Vám predstavíme test bicykla Gazelle Champion Mondial z roku 1971. Základom každého bicykla je jeho rám. Zhruba do osemdesiatych rokov boli jediným stavebným materiálom cyklistických rámov oceľové zliatiny.

Pred vojnou dominovali predovšetkým francúzski výrobcovia rámov (Rochet, Hurtu, Genial Lucifer...) prenasledovaní talianskymi firmami (predovšetkým Bianchi a Legnano). Zvyšovanie popularity cyklistiky a predovšetkým cyklistických pretekov rozšíril pole pôsobnosti z tradičného Francúzska a Talianska aj do iných krajín, v ktorých sa cyklistika stala nesmierne populárnou. Práve krajiny Beneluxu, ktoré priamo susedia s kolískou pretekárskej cyklistiky Francúzskom, boli cyklistikou doslova opantané. Tento fakt priniesol nevyhnutnosť domácich výrobcov cyklistických rámov. Najznámejšou holandskou firmou sa v šesťdesiatych a predovšetkým sedemdesiatych a osemdesiatych rokov stala firma Gazelle. Prvé populárne pretekové gazely uzreli svetlo sveta koncom šesťdesiatych rokov pod názvom Gazelle Race. Aj keď firma už dávno vyrábala turistické bicykle, popularita pretekov priniesla potrebu pretekových rámov. V roku 1970 vyšiel z dielne prvý legendárny model Champion Mondial, ktorý sa v rôznych vylepšeniach a modifikáciach vyrábal až do roku 1997. Champion Mondial bol názov pre vlajkový pretekový model firmy.

V povojnovom období sa lídrami na trhu rámových trubiek stali dve firmy, Reynolds a Columbus. Britský Reynolds bol používaný predovšetkých britskými, francúzskymi a inými firmami západnej Európy, kým Columbus sa stal základom rámov talianskych výrobcov. Legovaná oceľ Reynolds 531 (mangán-molybdénová zliatina) sa stala najslávnejším materiálom na výrobu oceľových rámov v histórii. Na rámoch z tohto materiálu stálo v Paríži na najvyššom stupni 27 celkových víťazov Tour de France. Reynolds 531 bola sada zužovaných trubiek, z ktorých sa stavali špičkové rámy. Postupne prešla vývojom a kvalitou aj váhou začala predstihovať konkurečný Columbus SL.

 

 

 

 

Neskôr výrobcovia začali využívať modernejšiu zliatinu Reynolds 753 a iné, ktoré však nikdy nedosiahli slávy legendárneho materiálu Reynolds 531. Z tejto zliatiny bol vytvorený aj nami testovaný rám Gazelle Champion Mondial, ktorý podľa rámového čísla spadá do výrobného programu roku 1971.

 

K materiálu Reynolds 531 niet čo dodať. Je to skrátka kvalita. Postráda síce čačky talianskeho Columbusu, väčšinou aj spojky, do ktorých bol zváraný nemali žiadne zvláštne dizajnové vylepšenia. Gazelle má skrátka bežné, no veľmi precízne a čisté zvary, do dizajnom jednoduchých spojok. Žiadne extrémy nehľadajte ani na laku. Väčšina rámov Gazelle bola jednofarebná s jednoduchým polepom, no neskôr firma zaradila už legendárne dvojfarebné kombinácie, kde hlavová a sedlová trubka bola jednej farby a zostatok rámu inej kontrastnej farby. V začiatkoch Gazelle používali i čiastočné chrómovanie vidlice, od čoho sa často neskôr upúšťalo. Zámerom bolo vytvoriť čo najlacnejšie špičkový rám bez nejakých zvláštnych dizajnových vylepšení, ktoré boli skôr známe u talianskych výrobcov. Taliani sa s rámom hrali a po dizajnovej stránke a stránke nástreku boli neprekonateľní. Toto však rapídne zvyšovalo cenu a tak tvorcovia Gazelle stavali rámy na základe špičkovej kvality materiálu, precíznej práce a jednoduchom laku za rozumné peniaze.

 

 

 

 

Gazelle sa nikdy masovo nepretlačila do profesionálneho tímu, no v sedemdesiatych rokoch bicykle sedlal holandský pro tím Frisol-Gazelle-Thirion. V jeho drese súťažil víťaz Tour 1973, Louis Ocana a obsadil na bicykli Gazelle 25.miesto na Tour de France 1977.. Rovnako v tíme pôsoboil Jan Raas, ktorý na gazele vyhral Milan-San Remo a Amstel Gold race v rovnakom roku, čo bol pre firmu Gazelle najúspešnejší rok v histórii pôsobenia v profesionálnom pelotóne. Rovnako väčšina amatérskych a mládežníckych pretekárov v Holandsku a Belgicku používala práve túto značku. V Beneluxe patrila k dominantným pretekovým značkám. Rám Gazelle aj po viac ako 40 rokoch funguje perfektne. Jazda na ňom je doslova pastva pre fajnšmekrov. Rám má klasickú geometriu, skôr kratšiu. Na rozdiel od talianskych výrobcov, ktorí volili štvorcovú geometriu (rovnaká výška aj dĺžka rámu) je rám o niečo kratší. Prekvapí veľmi pohodlná jazda. Oceľová vidlica a materiál Reynolds 531 je aj po rokoch dostatočne tuhý, no na rozdiel od súčasných karbónových špeciálov skvele tlmí nerovnosti. Lak aj chróm je síce dizajnovo jednoduchý, no aj po dlhých rokoch používania drží na oceľových trubkách ako pribitý a je po preleštení stále v dobrej kondícii a znesie aj hrubšie zaobchádzanie.

 

 

 

 

Rám je vybavený sadou Campagnolo. Kolesá sú na nábojoch Campagnolo Grand Sport a s ráfikmi Super Champion obutými do plášťov Michelin. Aj to svedčí, že kolesá boli určené predovšetkým pre amatérskych jazdcov, pretože plášte sa v tomto období pri pretekoch elite nepoužívali. Z rovnakej sady Grand Sport je  aj prešmykovač. Kľuky aj prehadzovač je už z novšej rady Campagnolo Nuovo Record, ktorá bola v tom čase novinkou. Prehadzovač uzrel svetlo sveta v roku 1966 a bol najúspešnejším prehadzovačom Campagnolo všetkých čias. Vyrábal sa až do roku 1987. Bol doslova a dopísmena nezničiteľný a vydržal fungovať bez problémov roky. Takmer všetci pretekári starších ročníkov mali aspoň určitú dobu tento prehadzovač na svojom stroji. Bol vyrobený z kvalitných a drahých hliníkových zliatín s oceľovými dielmi a bol kráľom prehadzovačov dlhú dobu. V roku 1971 to bolo to najlepšie, čo svet ponúkal. O popularitu sa výrazne postarala jeho váha 205g, ktorou výrazne prekonal staršie modely Campagnola (prvý bronzový model Grand Sport 340g, prvý oceľový model Record 320g, druhá verzia Campagnolo Record 288g) a to všetko pri zachovaní špičkových nezničiteľných parametrov.

 

 

 

 

Použité kľuky Campagnolo Record boli doslova legendou v obore. Od roku 1957, keď bol prvý model s roztečou 151mm predstavený bolo vyrobené státisíce kusov. Campagnolo kľuky sa stali legendou, keď vytlačili dovtedy klinkový oceľový systém a na svete snáď neexistoval výrobca, ktorý by tento výrobok neokopíroval. Podstatne znížili váhu systému a zvýšili tuhosť. Všetci výrobcovia začali okamžite s kopírovaním kľúk Campagnolo Record (Suntour, Mavic, Shimano, SR, Zeus, Galli...). Kľuky sa postupne inovovali najmä zmenšovaní m rozteče pre potrebu zmenšovania prevodníka na 144 a neskôr 135mm. No bez vážnejších zmien sa vyrábali do roku 1984 a v dráhovej verzii ešte dlhšie. Dokonca hodinový rekord Miguela Induraina z roku 1994 bol vytvorený s kľukami tohto typu na dráhovom karbónovom špeciále Pinarello. Žiadny z cyklistických komponentov sa nevyrobil v toľkých kusoch a nebol tak dlho používaný a kopírovaný ako práve tieto kľuky. A právom. Jazda na nich i dnes je výborná. Sú dostatočne tuhé a v kombinácii s oskou Campagnolo record sa točia výborne. Campagnolo bolo známe najmä použitím najdrahších materiálov, nie nadarmo boli kľuky Campagnolo Record v roku 1977 v predaji za dvojnásobnú cenu ako konkurencia Shimano a o 80% drahšie ako francúzsky Stronglight. Vysoká cena však bola kompenzovaná kvalitou a najmä dlhoročnou nezničiteľnosťou.

 

Na bicykli sú v prevedení 170mm s prevodníkmi 52/42 zubov. V minulom storočí sa preferovali skôr kratšie kľuky, ktoré dovoľovali podstatne frekvenčnejšiu jazdu. Najťažším prevodom bola kombinácia 52-13 no i s takými prevodmi sa dosahovali vysoké priemery, bolo treba ťahať predovšetkým frekvenčne a nie silovo. Pri osedlaní stroja príjemne prekvapí pocit kratšej kľuky. Jazda frekvenčným dynamickým spôsobom je ľahšia. Dnes jazdci volia skôr príliš dlhé kľuky na svoju dĺžku nohy, čím získavajú síce silu v momente, no nie sú schopní točiť vo vysokých otáčkach, noha obieha príliš veľký kruh a tak často vidíme šlapať cyklistov doslova do kocky. Takže, keď pretekár zvyknutý jazdiť kľuky 172,5 presedlá na 170ky, dynamika jazdy ho naozaj poteší. V tom čase sa na bicykle montovali takmer výhradne kľuky 170, maximálne 172,5mm. 175-ky boli doslova raritou. Päťkoliesko 13-19 len potvrdzuje, že v Holandsku príliš ľahké prevody nie je treba, veď najväčším kopcom je železničný nadjazd.  Pedále sú prvým modelom Campagnolo Grand Sport a tiež sa vyznačujú špičkovou kvalitou. Brúsené ložiská sú nezničiteľné a nebolo výnimkou, keď podobné pedále vydržali viac ako 100 000 najazdených kilometrov bez akýchkoľvek problémov. Prehadzovanie zabezpečovali páčky Campagnolo Record a vidlicu a riadenie obsluhovalo hlavové zloženie Campagnolo Record. Campagnolo bolo a do dnes aj je svetovým lídrom pri kónusových ložiskách, takže ložiskové dráhy fungujú ako nové aj po viac ako 40 rokoch, čo pri dnešných cartridgových systémoch je už len snom. Samozrejme všetko je za niečo a Campagnolo bolo v sedemdesiatych rokoch nielen tým najlepším, no suverénne najdrahším materiálom.

 

 

 

 

Zaujímavosťou sú použité brzdy Universal model 68. Universal bol najkvalitnejším výrobcom bŕzd najmä v predvojnovom období a špičkou v Taliansku. No v čase 1971 už bol na ústupe a aj keď brzdy brzdia porovnateľne s Campagnolami, na bicykel boli namontované ako úspornejšia varianta za šialene drahé Campagnolo. Brzdové páky sú tiež z Talianska, no tu sa jedná o Modolo, ktorá vyrábalo i pre Mavic. Tu treba povedať, že Modolo sa drží ešte o niečo lepšie ako Campagnolo.

Tradičná sedlovka Campagnolo Record, ktorá tiež spoločne s kľukami patrí medzi absolútne legendy cyklistickej histórie a mal ju na svojom bicykli snáď každý profesionálny cyklista. Riadítka v šírke 420mm a predstavec v dĺžke 100mm zabezpečilo Cinelli. Táto tiež dnes už legenda bol najpoužívanejší predstavec všetkých čias. Až do uvedenia ahead systémov malo Cinelli monopol a bolo to najlepšie z najlepšieho. Tu však v praxi vidíme nedostatky. Tento klasický systém predstavca nedosahuje tú pevnosť ako súčasné ahead modely, no dizajnovo patrí ku klenotom. Legendou  je aj talianska pumpa Silca.

Na záver špecialitka sedlo Cinelli Unicanitor. Toto sedlo zmenilo svet cyklistických profesionálov. Tí dovtedy využívali predovšetkým kožené sedlá Brooks a Ideále. Tieto sedlá boli zostrojené tak, že na lyžiny bola natiahnutá pol centimetra hrubá koža, ktorá sa napínala matkou na špici sedla. Sedlo bolo síce nezničiteľné, no trvalo dlhé hodiny, kým sa vytvarovalo na sedacie partie pretekára. Model Cinelli Unicanitor zmenil všetko od základu. Prišiel s novým tvarom a polstrovaním s použitím vrchnej kvalitnej kože, ktorá bola buď hladká alebo brúsená. Pri jazde na bicykli aj dnes zistíte zaujímavú skutočnosť. Na sedlo si zvyknete okamžite a aj niekoľkohodinová jazda je skvelá. Môžem povedať, že toto sedlo sedí ako uliate, ba dokonca oveľa viac, ako väčšina moderných skeletov. Váhou okolo 300g výrazne prekonal dovtedajšie typy Brooks a bol lahodou pre sedacie partie. Na svojom stroji ho mali takmer všetci profesionáli vrátane Eddyho Mercxsa. Stalo sa najkopírovanejším sedlom šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov a v rôznych variáciách tento tvar viac, či menej úspešne prevzali takmer všetci svetoví výrobcovia, vrátane československého Favoritu. Niektoré napodobeniny boli rovnako pohodlné, niektoré menej, no originálny kožený kúsok Cinelli Unicanitor je v súčasnosti veľmi cenený a objavujú sa jeho nové reedície.

 

 

 

 

Gazelle Champion Mondial je pekný kus cyklistickej histórie. Na rozdiel od talianskych bicyklov je strohý dizajnom, no v jednoduchosti je krása. Ja osobne mám k surovejším rámom z materiálu Reynolds 531 vzťah väčší ako k načinčaným talianskym mašinám z Columbusu. Jazda na tomto bicykli z roku 1971 však i dnes ponúka nevšedný a veľmi pohodlný zážitok. Rám je vďaka tenkým trubkám i dostatočne rýchly a ako stvorený na stále populárnejšie akcie retro bicyklov typu Eroica, či u nás v rámci Tour de Volcano.  

Bicykel pochádza z holandskej rodiny Arnouts, kde absolvoval mnohé preteky na národnej úrovni. V súčasnosti je v súkromnej zbierke autora článku, no nie je to len muzeálny kus, počas krásnych letných dní je z času na čas prevetraný slovenskou reprezentantkou Líviou Hanesovou pri pondelkových regeneračných banskobystrických retro jazdách.