Vysiela Šport RTVS
Predchádzajúca sezóna v šprintérskej kategórii nepriniesla veľký počet megasúbojov troch najrýchlejších pretekárov, na aký sme boli zvyknutí minulosti, na druhej strane ale niekoľkým ďalším cyklistom otvorila dvere do tejto elitnej spoločnosti. A veľký prievan sa udial aj medzi odolnými šprintérmi.
Marcel Kittel, Mark Cavendish a André Greipel aj po tomto ročníku stále stoja na piedestáli najrýchlejších klasických šprintérov, minimálne v zmysle dosiahnutých úspechov. V sezóne 2013 boli ich súboje na Tour de France ozdobou celého podujatia, ale posledná edícia francúzskych pretekov ich osudy rozdelila. Kým Cavendishova cesta skončila hneď v prvej etape a Greipelovi vyfučala forma práve v najhoršom okamihu, tak Marcel Kittel bol schopný zopakovať svoje štyri víťazstvá.
Veľká trojka (zatiaľ) udržala svoj vplyv
Nemecký jazdec tímu Giant-Shimano stál na konci predminulého ročníka pred obrovskou výzvou, pretože v ňom rozbil šprintérsku dominanciu Marka Cavendisha a ukázal, že je dokonca rýchlejší ako na trati temperamentný Brit. Jeden úspešný ročník ešte nemusí nič znamenať, a dobre to vedel aj samotný Kittel, preto sa hneď na začiatku toho uplynulého prezentoval v Dubaji istým výkonom, keď tromi etapovými triumfami úplne zatienil Cavendisha, ktorý sa do koncoviek ani nedostal.
Po tom už každý vedel, že 26-ročný cyklista sa pevne a sebavedome usadil na vrchnej priečke šprintérskej hierarchie. Definitívne upevnenie tejto pozície prišlo na Gire a Starej dáme, kde jednoznačne preukázal najvyššiu absolútnu rýchlosť. Na Tour ale znovu potvrdil, že akonáhle je 
terén na konci pretekov náročnejší, tak jeho brutálna sila nie je v stopercentnej kondícii, alebo sa úplne stiahne z boja o víťazstvo, aj keď je jeho vytrvalosť stále lepšia a lepšia. Kittelove víťazné gestá tak museli byť podporené skvelou spoluprácou tímových kolegov na posledných stovkách metrov, aby dostal možnosť predviesť sa v plnej kráse. Aj pri tejto činnosti je ale potrebné preukázať majstrovstvo, veď taký André Greipel na Tour hneď niekoľkokrát nedokázal využiť svoj šprintérsky vláčik a Markovi Cavendishovi tiež trvalo dlhšiu dobu, kým sa znovu naučil vyžívať Renshawa a zvykol si na Petacchiho.
Práve britský šprintér mal v ostatnom ročníku veľkú motiváciu ukázať, že je stále najrýchlejším pretekárom vo svetovom pelotóne. Preto rozšíril svoj lead-out o spomínaných dvoch rozbiehačov špurtu a s podporou týchto skvelých pomocníkov začal získavať prvé dôležité víťazstvá na Tirreno - Adriatico. Až do Tour de France nemôžeme povedať, že mal Cavendish zlú sezónu, veď na každých pretekoch, kde štartoval, sa mu podarilo ukoristiť aspoň jednu etapu, či už to bolo v Turecku, Kalifornii alebo Švajčiarsku. Ale celý ročník si pokazil prehnanou túžbou vyhrať úvodnú etapu na Starej dáme pred domácim publikom a obliecť sa prvýkrát v kariére do žltého trička. Musel to byť pre neho hrozný pocit, keď sa o túto možnosť pripravil vlastnou vinou niekoľko metrov pred cieľom v Harrogate. Vyrovnanie účtov s Kittelom sa tak posunulo o jeden rok.
Ani André Greipel nemal v žiadnom prípade nevydarenú sezónu, dokonca získal najviac víťazstiev spomedzi všetkých pretekárov, len sa mu nedarilo na najväčších pretekoch na svete. Víťazil na Tour Down Under, výborný bol v Katare, stal sa nemeckým šampiónom, ukoristil niekoľko klasík, vrátane Brussels Cycling Classic, len tá Tour je pre neho akási zakliata. Na jeho konte síce pribudla jedna víťazná etapa, ale mohlo ich byť viac, keby bol na konci etáp odvážnejší. Niekoľkokrát sa stalo, hlavne na mokrých a mestských dojazdoch, že Greipel nebol schopný udržať sa na čele pelotónu, čo je jedna zo základných vlastností špurtéra, za čo ho kritizovalo aj vedenie tímu. Ale aj tak v minulej sezóne ukázal, že vo veku 32 rokov ešte nepatrí do starého železa.
Francúzsko-talianske nástupníctvo?
Čerstvou krvou medzi šprintérmi sa ukázal byť Nacer Bouhanni, ktorý konečne rozbalil svoj talent naplno a má za sebou sezónu s prelomovými výsledkami. Francúzsky borec sa na začiatku 
kariéry medzi profesionálmi presadzoval len veľmi ťažko, ale jeho tri víťazstvá na Gire so ziskom bodovacej súťaže, plus dve etapy na Vuelte jasne naznačujú, že 24-ročný šprintérsky buldog je na najlepšej ceste vyrovnať sa najrýchlejším jazdcom na svete. Ako soľ už takúto sezónu potrebuje Elia Viviani. Taliansky borec stále patrí medzi najtalentovanejších cyklistov v pelotóne, ale mal by to konečne potvrdiť výsledkami na veľkých pretekoch. Na Gire síce dokázal niekoľkokrát finišovať v TOP 5, ale po odstúpení Kittela mal pred sebou šancu vyhrať etapu, čo by bolo veľmi dôležité nielen pre jeho sebavedomie. Ťažko povedať, či sa mu podarí zažiariť práve v tíme Sky.
Oveľa sympatickejšie sa prezentovali jeho krajania Sacha Modolo a Giacomo Nizzolo. Modolo ako nováčik vo World Tour vybojoval osem triumfov a nebál sa vyzvať na súboj ani skúsenejších protivníkov. A ak by na Tour de France neochorel, jeho výsledky mohli byť ešte žiarivejšie. Nizzolo naopak predvádzal výborné výkony na Gire, kde mu len o vlások ušlo veľké etapové víťazstvo, ale aj tak ukázal značnú perspektívu. Tou sa môže po sezóne pochváliť aj mladík Bryan Coguard, ktorý všetkých prekvapil na Starej dáme veľkou motiváciou uspieť, ale aj potrebnou rýchlostnou kvalitou.
Odolní šprintéri sa vyrojili vo veľkom počte
Skupinke odolných šprintérov kraľoval v posledných sezónach Peter Sagan, ale tá tohtoročná mu pridelila poriadnych protivníkov. Alexander Kristoff dokázal v tomto roku výborným spôsobom výsledkovo zúročiť svoj talent a Johnovi Degenkolbovi sa podarilo nájsť v tíme Giant-Shimano tak potrebnú symbiózu s Marcelom Kittelom. Nesmieme zabúdať ani na austrálskeho lišiaka Simona Gerransa či jeho kolegu Michaela Matthewsa.
Alexander Kristoff dosiahol veľké víťazstvo už na začiatku roka, keď bol najrýchlejší v mimoriadne vyrovnanej edícii Miláno – San Remo. Za pozornosť určite stálo aj jeho piate miesto na Okolo Flámska po hrdinskom výkone, keď sa mu osamotenému takmer podarilo dobehnúť uniknutú štvoricu. Týmito výsledkami iba dosvedčil svoju vynikajúcu vytrvalosť a veľkú rýchlosť na konci ťažkých pretekov, a potom na Tour sa prezentoval aj v inej podobe, pretože v klasických hromadných dojazdoch patril medzi najrýchlejších. Podarilo sa mu získať dve etapy a ako jediný dokázal potrápiť Marcela Kittela, čoho výsledkom boli ďalšie štyri miesta na stupňoch víťazov. Na konci roka ešte dominoval na Vattenfall Cyclassics, takže v podaní nórskeho jazdca to bola skutočne výborná sezóna, ktorá ho posunula do absolútnej svetovej špičky.
Na jej konci musel byť spokojný aj John Degenkolb, pretože holandský celok Giant našiel pre neho uspokojivú pozíciu. Nemecký jazdec takisto dokázal výborne zvládnuť jarné klasiky, 
najcennejšími bol jeho triumf na Gent – Wevelgem a druhé miesto z Roubaix. Degenkolb tak svojou rýchlosťou poriadne zvýšil konkurenciu na konci slávnych a ťažkých jednorazových pretekov. Okrem toho sa výborne predviedol aj na Vuelte, kde vyhral štyri etapy a bodovaciu súťaž, čo len potvrdzuje jeho veľké kvality na zvlnených a kopcovitých terénoch. Po tomto úspechu by rád pridal do svojej zbierky aj zelený dres z Tour de France, ale nemecký pretekár si je dobre vedomý toho, že pre tento cieľ bude musieť opustiť svojho súčasného zamestnávateľa.
Simon Gerrans má na svojom konte jednu z najlepších sezón kariéry. Najskôr sa rozjazdil k výborným výkonom na Tour Down Under, a aj keď potom na etapových pretekoch veľa vody nenamútil, na jednodňových podujatiach bol ako odtrhnutý z reťaze. Prekvapujúce víťazstvo na Liége – Bastogne – Liége sa potom prejavilo sebavedomým a úspešným jesenným výkonom v Kanade a ziskom striebornej medaily v Ponferrade. Jeho nástupcom by mal byť Michael Matthews, ktorý nemá za sebou najvydarenejší ročník, ale na Gire nosil šesť dní ružové tričko a v apokalyptickej šiestej etape zvíťazil na vrchole rýchleho kopca, kde porazil Cadela Evansa. Že mu náramne sedí takýto finiš potvrdil aj triumfom na Vuelte v tretej etape, kde mu nestačili ani Daniel Martin a Joaquim Rodríguez, či druhým miestom na Brabantskom šípe.
Peter Sagan teda dostal v týchto pretekároch veľmi silných súperov, ktorí keď sa dokážu vyžmýkať k svojim najlepším výkonom, vedia sa mu stať minimálne vyrovnanými konkurentmi. Aj z toho dôvodu mal náš najlepší cyklista na konci jednotlivých pretekov sťaženú úlohu, ale je úžasné sledovať, ako si dokázal udržať niekoľko sezón po sebe mimoriadne vysokú výkonnosť, čoho dôkazom sú napríklad zisk zeleného dresu a víťazstvo v Harelbeke.
Do novej generácie odolných šprintérov chce patriť aj Arnaud Démare, ktorý zatiaľ nedokázal predviesť svoj najlepší výkon na tých najväčších pretekoch. Ale stal sa francúzskym majstrom a bol vynikajúci na Štyri dni severne od Calais a Tour de Picardie, preto už v tej nasledujúcej sezóne môže byť práve on čiernym koňom mnohých pretekov. To isté sa dá povedať aj o Benovi Swiftovi, ktorý v tíme Sky čaká na poriadny úspech, tým najväčším bol etapový triumf v Katalánsku, kde sa dokázal udržať vpredu pri samých silných vrchároch. A práve takéto kopcovité profily by mali byť v blízkej budúcnosti jeho obľúbeným ihriskom. V ústraní pretekal aj Luka Mežgec, ktorý má v tíme Giant-Shimano náročnú úlohu, ale v tomto roku sa mu ju podarilo veľmi dobre zvládnuť v Katalánsku, tam vyhral tri etapy, a naprázdno neodišiel ani z Gira, kde pre zmenu ukoristil tú záverečnú v Trieste.
