Šprintérska konkurencia sa rozširuje, vyhráva viac cyklistov

 

 

 

Pre nich bol najväčšou výzvou prvý monument sezóny Miláno - San Remo, ale aj víťazstvá na World Tour pretekoch vo Francúzsku a Taliansku. Veľmi cenný honor najrýchlejšieho pretekára na La Primavera vybojoval John Degenkolb. Pre nemeckého jazdca to bolo víťazstvo kariéry, pretože kombinácia slávny monument, silná konkurencia a náročnosť pretekov má nesmiernu hodnotu. Na tomto podujatí urobil na konci všetko potrebné. Poggio preliezol na čele hlavného balíka hneď za Cancellarom, ale bez toho, aby plytval silami. Počas hektického príjazdu na cieľovú rovinu si udržal výhodnú pozíciu, takže v samotnom špurte mohol naplno rozbaliť svoje kvality.

 

Degenkolb zapol na najvyšší stupeň v pravý čas, pretože dovtedy sa mohol pýšiť len jedným víťazstvom, ktoré dosiahol v Ománe na vrchole krátkeho stúpania. V hromadných špurtoch sa nedokázal presadiť na Paríž - Nice, kde nepodal svoj štandardný výkon, hoci formu musel mať dobrú, pretože v prológu obsadil šieste miesto. Vo svojej koži nebol ani v Andalúzii, kde prehral dva špurty do mierneho kopca s Lobatom, ktorého by v minulom roku schoval do vrecka. Ale víťazstvo na monumente všetko zmenilo.

 

Dôležitú klasiku pre šprintérov vybojoval aj Mark Cavendish. Jazdec tímu Etixx - Quick-Step bol úspešný na Kuurne - Brusel - Kuurne, kde predbehol Alexandra Kristoffa. Pred nejakým časom by to bola pre Cavendisha  samozrejmosť poradiť si s takýmto pretekárom, ale v súčasnosti to bol pre neho cenný triumf. Potom však britský jazdec na  T-A a MSR nedokázal zopakovať svoj výkony zo začiatku sezóny, vďaka ktorým si vybojoval šesť víťazstiev. Na talianskom podujatí ho najskôr zabrzdili technické  problémy a následný pád, v druhom prípade to boli ťažké podmienky na trati a aktivita tímu Tinkoff-Saxo. Smoliarsku chvíľku si prežil aj na San Reme, pretože oprava spadnutej reťaze ho obrala o príliš veľa síl, aby po Poggie vydržal s najlepšími. V každom prípade má Cavendish sezónu rozbehnutú dobre, ale už sa nemôže spoliehať na to, že víťazstvá budú pribúdať ako na bežiacom páse.

 

 

 

 

 

Svoj vysoký minuloročný štandard dokázal ešte pozdvihnúť Alexander Kristoff. V jeho repertoári zostali sila a húževnatý dlhý špurt na konci ťažkých pretekov. Ale v tejto sezóne sa stal veľmi nebezpečným aj počas klasických hromadných dojazdov. Jeho triumfy v Katare a v druhej etape na P-N sú toho dôkazom. Popri tom všetkom si zachováva aj svoju "klasikársku" povahu. Veď na Miláno - San Remo mu chýbalo zhruba 50 metrov, aby obhájil titul, a na prvých dvoch dlažobných klasikách obsadil štvrté a deviate miesto. Nórsky jazdec má presnú metódu, ako sa presadiť v pretekoch. Za každú cenu sa udržať v hlavnej skupine, ale pri tom všetkom čo najmenej míňať energiu. Ak sa dostane do koncovky, býva menej unavený ako jeho súperi. Ak to nevyjde, prídu druhé šance.

 

Podľa niektorých odborníkov je toto jeden z momentálnych problémov Petra Sagana, ktorý sa musí rozhodnúť, akým spôsobom chce vyhrávať preteky. Na prvom monumente si nebol istý, či má ísť na Poggio do útoku, alebo sa spoliehať/šetriť sily na hromadný dojazd. Tesne pred vrcholom zaplátal dieru za Gregom van Avermaetom a útočné chúťky ho neopustili ani po zjazde. Na čele hlavného balíka vyzýval na spoluprácu až do konca, ale nikto nemal záujem. Pred cieľovou páskou potom stratil výhodnú pozíciu a aj keď bol jeho šprint veľmi dobrý, kvôli svojej polohe nedokázal skončiť lepšie ako štvrtý. Sagan zatiaľ vyhral jednu etapu, vzhľadom na jeho pretekárske schopnosti ich mohlo byť určite viac.    

 

 

 

 

Z klasických šprintérov sa zatiaľ pomalšie rozbieha André Greipel, ktorý vyhral po jednej etape v Algarve a na Paríž - Nice. V súčasnosti sa sústredí na klasiky, až potom sa znovu zameria na etapové podujatia. Jeho krajan Marcel Kittel, ktorý je považovaný za najrýchlejšieho jazdca v pelotóne, sa stále nevyliečil z ochorenia, ktoré ho trápilo na začiatku roka. Z toho dôvodu má na svojom kone len 12 súťažných dní, počas ktorých nedosiahol žiadne víťazstvo. Najbližšie sa má predstaviť na pretekoch Scheldeprijs, ktoré už vyhral trikrát za sebou. Na prvý triumf po prestupe do Cofidisu čaká Nacer Bouhanni. Francúzsky jazdec zlepšuje svoju formu, na P-N finišoval až štyrikrát v top 10, ale nový zamestnávateľ stále čaká na jeho úspechy. Ten absolútne najväčší mohol prísť na MSR. Bouhanni sa udržal v hlavnom balíku a podľa papierových predpokladov mal patriť k tým najrýchlejším jazdcom. Po pretekoch sa priznal, že v jednom momente si myslel, že skutočne zvíťazí. Ale bez pomoci svojich spolujazdcov sa nedostal do výhodnej pozície a skončil na šiestom mieste.

 

Svoje renomé si zvýšili Juan José Lobato a Michael Matthews. Jazdec tímu Movistar patrí do zriedkavej kategórie španielskych šprintérov. V tomto roku dosiahol už tri etapové víťazstvá a pri každom z nich sa presadil v špurte do mierneho kopca. Lobato vie, že nikdy nebude taký rýchly ako Kittel či Cavendish, preto sa dokáže zamerať na dojazdy, ktoré mu najviac vyhovujú. V tomto sa podobá Michaelovi Matthewsovi. Austrálsky pretekár sa vie takisto koncentrovať na tie správne etapy. Hneď dve s náročnejším dojazdom našiel na P-N, kde vybojoval prvé e tretie miesto. Výborný výsledok dosiahol aj  na Miláno - San Remo, tretia priečka bola aj pre neho prekvapením. Záverečné kilometre zvládol elegantne, pričom do bodky splnil tímovú taktiku - na Poggiu sa držať za Petrom Saganom. Za každú cenu.

 

 

 

 

 

Dobré časy čakajú aj na talianskych špurtérov. Andrea Guardini vyhral v Ománe bodovaciu súťaž a potom explodoval na Tour de Langkawi, kde ukoristil štyri etapy. Síce tam nebola najsilnejšia konkurencia, ale kvalitnú formu ukázal už na blízkovýchodnom turné. V tomto smere dosahuje zaujímavé výkony tím Lampre-Merida. Na Paríž - Nice sa výborne prezentoval Davide Cimolai, ktorý vyhral jednu etapu a raz skončil na druhom mieste. V obidvoch prípadoch sa jednalo o náročný dojazd, takže výkonnosť musel mať výbornú. Tieto výsledky potvrdil aj na MSR, kde finišoval na ôsmom mieste. Ešte lepšie sa tu darilo jeho 21-ročnému kolegovi Niccolovi Binofaziovi, ktorý v týchto ťažkých pretekoch dorazil na skvelom piatom mieste. Tento mladík bol ešte predtým úspešný na GP Città di Lugano, kde si na cieľovej páske poradil s oveľa skúsenejšími pretekármi.

 

Nesmieme zabudnúť ani na ďalšieho mladého talianskeho borca, dvadsaťročného Jakuba Mareczka. Ten sa zdokonaľuje v tíme Southeast po boku legendárneho Alessandra Petacchiho a na Tour de Langkawi sa trikrát dostal na pódium. Na tomto podujatí zažiarila vychádzajúca austrálska hviezda Caleb Ewan, ktorý vyhral dve etapy a štyrikrát sa finišoval v prvej trojke. Jazdec tímu Orica-GreenEdge tak začína zostra uplatňovať svoj talent medzi profesionálmi. Dobrý štart do ročníka zaznamenal aj Jens Debusschere. V minulej sezóne sa stal prekvapujúcim belgickým šampiónom, ale po jeho etapovom triumfe na T-A ho už nikto nepodcení. Okrem toho mu vyšli aj obidve dlažobné klasiky, na ktorých finišoval v top 10.