Na Amstli Slováci nechýbali, aký víkend prežili fanúšikovia v Holandsku?

V nabitom kalendári svetovej profi cyklistiky v marci a apríli už roky dominujú flámske a následne ardenské klasiky. Popri Tour de France však aj ich popularita významne vzrástla v očiach slovenského fanúšika. Najmä vďaka výkonom Petra Sagana či televíznym prenosov. Uplynulý víkend bola na programe úvodná z ardenských klasík, a to už 50. ročník Amstel Gold Race. Pre Holanďanov je to azda najväčšia cyklistická udalosť roka. Mýtický vrch Cauberg, krásne prostredie provincie Limburg, nezvyčajne ideálne slnečné počasie, boli predpokladom perfektne stráveného víkendu v "meke" holandskej cestnej cyklistiky. A taký aj bol. Veď posúďte sami.

Cesta ôsmich fanúšikov sa začala v piatok veľmi skoro ráno. Takmer 1200 kilometrov dlhá "štreka" dokonale preverí odolnosť celého človeka, avšak vďaka dobrej nálade v partii sa i tieto problémy podarilo hravo prekonať. Cesta tak ubiehala vcelku rýchlo, GPSko fungovalo správne, a tak sme vcelku ľahko potrafili do športového komplexu v meste Sittard, kde na okraji mesta stojí futbalový štadión miestnej Fortuny, v ktorého útrobách jednej z tribún sme zložili svoju hlavu na nasledujúce dve noci. V komplexe sa ďalej nachádzajú i dve veľké viacúčelové haly, bowling, wellness a najmä veľké horolezecké steny. Áno, to všetko pod jednou strechou. Keď sa chce, tak to ide... Deň sme zakončili krátkou prechádzkou do útulného centra mesta Sittard.

V piatok večer sa k nám pridali ešte ďalší kamaráti a nadšenci cyklistiky z Dolného Kubína, v sobotu ráno na nás všetkých po výdatných raňajkách už čakal presun na bicykloch do mesta Valkenburg, kde na nás čakalo predjedlo v podobe amatérskych pretekov po cestách, ktoré mali absolvovať v nedeľu profíci. Po krátkej registrácii sme sa vydali na štartovú čiaru, následne ešte bufet, kde každý pretekár mohol doplniť energiu vo forme tyčiniek, banánov, ionťákov... Na výber bolo množstvo značených tratí od 60 do 240 km, takže každý si mohol vybrať podľa svojich možností... Všade množstvo organizátorov (viac ako 600), ktorí boli prítomní na každej križovatke a usmerňovali dopravu, nakoľko počet účastníkov je okolo dvadsaťtisíc. Všetko perfektne značené prostredníctvom farebných smerovníkov, jednoducho cyklistický raj. Prostredie nádherné, počasie na jednotku, čo viac si človek môže priať. Rozdelili sme sa na viacero výkonnostných skupín, s pribúdajúcimi kilometrami sme začínajúcu únavu v mysli zažehnávali predstavou úspešného záverečného výstupu na Cauberg. Samozrejme, dĺžka 900 m a priemerný sklon 7 % nie sú žiadne "pecky", no najväčšie prekvapenie na nás čakalo v podobe masy ľudí, ktorí lemovali kopec a povzbudzovali prípadne i tlačili na záverečných metroch trápiacich sa cyklistov. Kilometrovú cieľovú rovinku si však človek vychutnával plnými dúškami s vetrom v chrbte v miernom zjazde. Nasledovalo dekorovanie medailami, doplnenie síl výdatným obedom, nakoľko na nás čakala ešte vcelku slušná porcia kilometrov do hotela. Aj tie sme však zvládli, tachometer ukazoval takmer sto kilometrov. Trénovanejší jedinci z partie sa vyšvihli cez 150 kilometrov. Večer sme zvolili regeneračný program v podobe návštevy mesta Maastricht, ceste vlakom však predchádzala zaujímavá situácia v podobe platby 40 € za štyri lístky v minciach... Podarilo sa, hoci sme však boli mierne zaskočení, ale na budúce prídeme s plnými mešcami :-) V Maastrichte sme si prehliadli námestie, kde sa v nedeľu preteky slávnostne odštartovali.

Vďaka "dobrej akreditácii" sme sa dokázali dostať pred štartom do absolútnej blízkosti cyklistov, a tak sme sa takmer vyfotili s kompletným osadenstvom pódia pre víťazov. Masa ľudí na námestí odprevadila cyklistov, na ktorých čakalo 34 bergov a 258 kilometrov. Po krátkom presune do priestoru cieľa za stúpaním na Cauberg sme sa zoznámili so zázemím tejto klasiky. Dokonca žiadne iné miesto ako Valkenburg nehostilo toľkokrát Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike (4x). V roku 1992 tu končila i jedna z etáp Tour de France, kedy bol Cauberg označený ako prémia 4. kategórie. Keď sa sem Tour s veľkým úspechom vrátila v roku 2006 už bol dokonca Cauberg o kategóriu vyššie a od roku 2003 sa Amstel Gold Race končí vždy práve na tomto kopci. Samotné preteky mali tradičný scenár, priestor dostal tradičný únik. Voľný čas medzi prejazdmi pelotónu sme využili na dokonalú obhliadku cieľového kopca, urobenie tradičných foto záberov či nákupom suvenírov. Dokonca sme sa boli pozrieť aj v tímovom autobuse GIANT-ALPECIN, v ktorom má vyhradené svoje miesto deväť cyklistov počas presunu na a z pretekov. Šofér, zároveň aj kuchár, sa stará o ich pohodlie, pričom cyklisti majú možnosť využiť po pretekoch tri sprchy. Potom sme sa už presunuli do cieľovej rovinky, kde sme očakávali napínavé vyvrcholenie pretekov. Všetkých prekvapil "Kwiatek", a tak i družina poľských fanúšikov mohla odpáliť oslavy. Nie nadarmo je svetovým šampiónom, bravúrne zvládol záverečné stovky metrov tejto klasiky a jeho meno sa tak zapíše k slávnym víťazom Amstelu ako Merckx, Hinault, Ludwig, Zabel, Gilbert... Veríme, že sme časť neskutočnej atmosféry dokázali sprostredkovať prostredníctvom tohto článku a i pripojenej fotogalérii :-)