Thibaut Pinot

Thibaut Pinot reprezentuje v profesionálnej cyklistike tradične vysoké očakávania francúzskych priaznivcov. Ako skvelý vrchár má všetky predpoklady na to, aby na Tour de France niekoľko rokov robil radosť domácim fanúšikom, a pri správnej konštelácii okolností dokonca siahol na mimoriadne očakávaný triumf.  

Najskôr v bratovom tieni

Thibaut Pinot sa narodil 29.5.1990 v meste Mélisey, ktoré sa nachádza vo východnom Francúzsku v regióne Horná Saône. Táto oblasť je charakteristická krásnou prírodou, ktorá sa rozprestiera na brehu rieky Saône a zaujímavý kolorit jej dodáva aj pohorie Vogézy. Práve toto príjemné prostredie v ňom rozvinulo vášeň pre cyklistiku, pretože už ako osemročný trávieval so svojím otcom a starším bratom Julienom víkendy na bicykli v tomto krásnom kraji. Jeho otec v tom čase pracoval v pohrebnom ústave, no v súčasnosti je starostom ich rodného mesta. Ako bývalý amatérsky cyklista musel byť veľmi spokojný, že obidvaja jeho synovia našli v cyklistike veľkú záľubu. Treba povedať, že svedomitejší z nich bol ten starší, Julien, ktorý mal nabehnuté na sľubnú kariéru, kým Thibaut bol skôr neobjaveným talentom. Ale to všetko zmenili dve dôležité udalosti.

Potom pod bratovým vedením

Tou prvou z nich bolo ukončenie pretekárskej kariéry jeho brata, ktorému zistili problémy so srdcom. Julien sa preto rozhodol, že pôjde študovať športové vedy na univerzitu, a stane sa cyklistickým trénerom. Preto nemusíme dlho premýšľať nad tým, kto sa stal jeho prvým zverencom. Thibautov obrovský potenciál pre cyklistiku však ako prvý objavil Jacques Décrion v roku 2007. Trénerovi francúzskeho tímu FDJ ho stačilo vidieť len 30 minút na trenažéri v jeho garáži, aby v ňom rozpoznal poriadny cyklistický motor. Obidvaja spomínaní páni sa teda stali Pinotovými trénermi, ktorý sa pod týmto kvalitným vedením začal presadzovať na juniorských pretekoch.

Úspešný bol najmä na regionálnych etapových podujatiach, kde sa prezentoval ako klasický vrchár, ktorý ma navyše výbornú úroveň regenerácie. Počas týchto dvoch juniorských rokov sa mu podarilo vyhrať štyri etapové podujatia, ktoré v ňom potvrdili veľký talent. Po týchto sľubných mládežníckych sezónach však prestúpil do neznámeho celku CC Étupes. Za iných okolností by to nemuselo byť správne riešenie ohľadom jeho možností, ale nie v tom prípade, keď tam viedol tréningový proces jeho starší brat. A Julien v spolupráci so Jacquesom Décrionom potom vytvorili z Thibauta Pinota jedného z najlepších amatérskych jazdcov v Európe.

So zveličením môžeme povedať, že mu na to stačil jeden významný medzinárodný triumf, ktorý dosiahol na talianskom  podujatí pre vychádzajúce hviezdy Giro Ciclistico Valle d’Aosta. Pinot sa stal najmladším víťazom v histórii pretekov a svoj triumf si zabezpečil skalopevnou konzistenciou počas horských etáp, ktorú ostatní mladí jazdci nedokázali napodobniť. Týmto úspechom v podstate prerástol amatérsku úroveň cyklistiky a bolo jasné, že má otvorené dvere do tých najvyšších sfér. Nikoho neprekvapilo, že jeho kroky smerovali práve do tímu FDJ, s ktorým začal trénovať už na konci sezóny 2009, pretože väzba na jedného z trénerov tímu Jacquesa Décriona bola veľmi silná. A keď sa potom pridal k pracovníkom FDJ aj jeho brat Julien, Thibaut Pinot mal pripravené všetky podmienky na kontinuitu jeho cyklistického vzrastu.       

Prirodzená cesta do FDJ

Ako dvadsaťročný dostal šancu pretekať v profesionálnom tíme, ktorý na svoj budúci diamant v žiadnom prípade netlačil, ale trval na jeho postupnom vývoji. V ročníku 2010 sa predstavil na niekoľkých WT pretekoch, kde najviac zaujal triumfom vo vrchárskej súťaži na Okolo Romandie a tretím miestom v piatej etape na Critérium du Dauphiné, ktoré dosiahol po pobyte v úniku. V nasledujúcej sezóne sa predviedol ešte sebavedomejšími výkonmi, hoci tím FDJ vypadol z elitnej kategórie WT tímov.

Na etapových pretekoch sa mu podarilo prvýkrát získať pódium za tretie miesto na Okolo Turecka a rovnaký úspech zaznamenal aj na talianskej kopcovitej klasike Tre Valli Varesine. V Taliansku sa mu potom darilo aj naďalej, pretože sa stal celkovým víťazom podujatia Settimana Ciclistica Lombarda (Lombardský cyklistický víkend), kde v minulosti zvíťazili  aj Scarponi či Gesink. Dieru do sveta však urobil na Critérium du Dauphiné v záverečnej etape. Tá končila na stúpaní La Toussuire, a keďže už nemal šancu bojovať o celkovú klasifikáciu, v horskej etape vyrazil do úniku. Jeho skupina bola síce na cieľovom kopci pohltená, ale ani to mu nezabránilo v tom, aby si na konci etapy vyšpurtoval druhé miesto.

Nečakane búrlivá Tour 2012

Sezóna 2012 bola pre Thibauta Pinota špecifická, pretože FDJ sa vrátil do najvyššej skupiny tímov World Tour, čím sa pre neho otvorila cesta na tie najväčšie preteky, vrátane Tour de France. V jej prvej časti sa mu veľmi nedarilo, nad jeho sily boli podujatia v Katalánsku a Baskicku, ktoré nedokončil, a nezaujal ani na Tirreno-Adriatico. Postupne sa však rozjazdil k výborným výkonom. Medzi nimi vyčnievalo ôsme miesto v horskej časovke na Crans-Montana v Romandii a na Okolo Švajčiarska zvládnuté cieľové stúpania Verbier a Arosa, ktoré dokončil medzi najlepšími. Na štart Tour de France sa potom postavil ako 22-ročný jazdec a táto účasť výrazne ovplyvnila jeho kariéru. Pinotovou hlavnou úlohou bolo zbierať skúsenosti, veď v štartovom poli by sme márne hľadali mladšieho pretekára. Okrem toho v tom ročníku dominovali dlhé časovky, v ktorých nikdy nevynikal.

Ôsma etapa končiaca v Porrentruy však posunula jeho cyklistický život do úplne nepoznaných sfér. V kopcovitej etape celý deň bojoval v úniku, a keď mal pred sebou už len posledný kopec Col de la Croix, tesne pred jeho vrcholom zaútočil a pred súpermi z úniku si vypracoval potrebný náskok. Ten však nemusel byť dostatočný, pretože uspieť chcel aj pelotón so všetkými vrchárskymi hviezdami, ale Pinot túto zbesilú naháňačku nakoniec vyhral o 26 sekúnd. Obrovskému nadšeniu v jeho tvári mohlo konkurovať azda len frenetické povzbudzovanie Marca Madiota, ktorý ho záverečných sedemnásť kilometrov nezabudnuteľne tlačil na cieľovú pásku.

Pinotov obrovský talent však nezostal len pri tomto víťazstve a po výborných výkonoch v horských etapách sa dokázal vyšplhať na celkové desiate miesto, čo bola nielen pre tím FDJ hotová senzácia. Okamžite sa stal novým francúzskym miláčikom, hrdinom a novou nádejou na pokorenie tohto podujatia. Ročník 2012 bol tak zlomom v jeho kariére, odkiaľ už nebola cesta späť.

Obrovské sklamanie vystriedala vydarená Vuelta

V ďalšej sezóne si preto nemohol zvoliť iný cieľ, ako znovu potešiť svojich priaznivcov na Starej dáme. Prípravné preteky mu najlepšie vyšli v Katalánsku, kde finišoval na celkovom ôsmom mieste, a vo Švajčiarsku, kde skončil dokonca na štvrtom mieste. Na tomto kopcovitom podujatí patril v silnej konkurencii medzi najlepších vrchárov, preto nikto nepochyboval, že na TdF bude v jeho silách zopakovať svoj minuloročný výkon. 23-ročný jazdec si ale na najslávnejšom podujatí doslova prežil nočnú moru. Iróniou bolo, že ju odštartovala ôsma etapa, ktorá ho v predchádzajúcom ročníku vystrelila priamo do neba.  

V prvej horskej etape tím Sky tlačil na pílu a po prekonaní Col de Pailhères čakal na pelotón rýchly dvadsaťkilometrový zjazd. Thibaut Pinot začal v klesaní odrazu strácať na najlepších, a keď sa dostal pod záverečný kopec s niekoľkominútovým mankom, začínali sa rozplývať jeho vyhliadky na úspešný výsledok. V cieli sa potom Pinot priznal zo strachu pred veľkou rýchlosťou, ktorú zapríčinil jeho nepríjemný pád ešte v mládežníckom veku. Keď sa z tohto šoku nespamätal ani v ďalšej horskej etape, Tour bola definitívne stratená. Klincom do rakvy bolo jeho ochorenie v polovici pretekov, po ktorom musel odstúpiť a stratil tak možnosť napraviť si reputáciu v posledným etapách.

Po tejto hroznej skúsenosti dva týždne nevysadol na bicykel a premýšľal, či s takýmto hendikepom môže ďalej pretekať. Tieto nepríjemné chvíle sa mu podarilo prekonať aj s pomocou staršieho brata a na najbližšom podujatí Tour de l'Ain vybojoval šieste miesto. A to rozhodlo, že vycestoval na Vueltu. Španielska Grand Tour ho privítala pokojnejšou atmosférou a vrchárskou trasou, čo dokázal 23-ročný Francúz pretaviť do výborného siedmeho miesta. Na kopcoch sa opäť cítil ako ryba vo vode. Aj keď nevyhral žiadnu etapu, jeho konštantne dobré výkony v tých najťažších etapách ho posunuli do TOP 10, čo bol presne ten výsledok, ktorý potreboval. Môžeme preto povedať, že tento štart na Vuelte patril medzi najlepšie rozhodnutia v jeho kariére.

Kvalitná púť na vysnívané pódium

Ak nechcel Thibaut Pinot ešte raz zažiť obrovské sklamanie na Tour, musel sa naučiť prekonávať strach z veľkej rýchlosti. Počas zimnej prestávky preto absolvoval niekoľko tréningových jázd v športovom aute na okruhu Magny Cours, ktoré ho mali lepšie pripraviť na stresujúce zjazdy. Na začiatku ročníka 2014 ho pribrzdila choroba, preto ani jeho výsledky neboli príliš oslnivé. Aj tak dokázal skončiť deviaty v Baskicku a desiaty v Romandii, ale určite čakal od seba viac. Počas posledných týždňov pred TdF sa ale dostal do potrebnej formy, ktorá ho na tomto podujatí nakoniec vystrelila až na tretie miesto v celkovom poradí.

Rozhodujúce okamihy pretekov sa odohrali v kopcoch, kde znovu predvádzal sebavedomé výkony. Vrchársku fazónu mal skutočne vynikajúcu a tentoraz nezlyhal ani počas zjazdov, pretože na vrchole stúpania sa predral dopredu, aby sa dostal na čele balíka pokojne do údolia. Vzhľadom k okolnostiam podujatia dostal šancu bojovať o vytúžené pódium, ktoré si nakoniec zaistil po veľmi dobrom výkone v časovke jednotlivcov. Určite ho potešilo aj druhé miesto na stúpaní La Planche des Belles Filles vo Vogézach, ktoré je jeho tréningovým kopcom. Vo veku 24 rokov dosiahol skvelý výsledok na Starej dáme, ktorým opäť rozjaril celé Francúzsko. Na konci sezóny sa predstavil aj na Vuelte, ale jeho únava po TdF bola taká veľká, že toto podujatie nedokončil.

Thibaut Pinot sa pomerne v mladom veku dostal do skupiny najsilnejších GT jazdcov súčasnosti, na ktorého tak padajú silné očakávania francúzskych fanúšikov. Okrem toho zastupuje novú generáciu pretekárov, ktorí sa chcú prezentovať čistou cyklistikou. Už od osemnástich rokov pod vedením svojho brata Juliena trénoval s využitím merača výkonu SRM, vďaka ktorému mohol presnejšie a progresívnejšie voliť tréningové dávky, čo bola jeho veľká výhoda oproti ostatným talentovaným pretekárom. Po skvelom treťom mieste na Tour de France sa Julien Pinot dokonca rozhodol zverejniť jeho výkonnostné dáta, ktoré poukazujú na každoročné zlepšenia a prezrádzajú jeho výkonnostné hranice. A to rozhodne patrí medzi vzácnosti.   

V sezóne 2015 ležali na jeho pleciach očakávania, či dokáže zopakovať parádny výkon na Tour de France. V príprave sa mu celkom darilo, na Tirrene obsadil štvrté miesto v GC, na Critérium International finišoval na druhej priečke. Dobré spomienky bude mať aj na švajčiarske podujatia. Na Okolo Romandie vyhral etapu s horským dojazdom na Champex-Lac, čo bolo prvý raz v kariére, keď bol najsilnejší na cieľovom stúpaní. Na Tour de Suisse sa mu podaril rovnaký kúsok na kopci Rettenbachgletscher. Na obidvoch podujatiach obsadil štvrté miesto v poradí.

Začiatok Starej dámy mu ale vôbec nevyšiel, počas prvého týždňa si pripísal veľkú stratu. Vo štvrtej etape, ktorá prebiehala na kockách, mal smolu, pretože dostal defekt a jeho tímu trvalo príliš dlho, kým sa tieto problémy vyriešili. Potom sa nevyznamenal ani v prvej horskej etape, takže mu nezostávalo nič iné, ako chodiť do únikov. V štrnástej etape obsadil druhé miesto, keď ho nachytal na hruškách iba Cummings, ale nakoniec si aj Pinot užil svoju slávu. Do útoku vyrazil aj v predposlednej etape končiacej na Alpe d'Huez a na vrchole tohto krásneho stúpania sa objavil ako prvý. Tento úspech mu výborným spôsobom odčinil predchádzajúce trápenie. Na konci ročníka ešte vyhral podujatie Tour du Gévaudan Languedoc-Roussillon a na Il Lombardia obsadil tretiu priečku.

V sezóne 2016 prežil ďalšie veľké sklamanie na Tour de France, hoci dovtedy sa mu na pretekoch celkom darilo. Stal sa celkovým víťazom Critérium International, kde získal aj dve etapy. Do Top 10 sa dostal na Tirrene a v Baskicku, ale výborný výkon predviedol najmä na Okolo Romandie, keď obsadil druhú priečku v GC a v zdravej konkurencii vyhral časovku. Lenže potom sa nestretol s potrebnou formou na Critérium du Dauphiné, v generálke na Tour nedokázal bojovať o klasifikáciu, ale aspoň vyhral etapu. A náladu mu vylepšil aj časovkársky titul z domáceho šampionátu.   

Ibaže na Strej dáme sme opäť videli trápiaceho sa Pinota, ktorý strácal čas už v menej náročných etapách. V priebehu pretekov preto zmenil zameranie, chcel získať etapový triumf a zaútočiť na vrchársky dres, ale zostalo len pri jeho želaní, pretože ochorel a preteky nedokončil. Francúzsky jazdec po tomto sklamaní definitívne uzavrel ročník 2016, aby sa v novej sezóne prezentoval s čistou hlavou.  

Vydarené Giro   

 
Talianska Grand Tour oslavovala v roku 2017 životné jubileum. Sto rokov dôvod na oslavu rozhodne je a mnohí jazdci sa rozhodli preteky vyhrať. Do tejto kategórie sa pridal aj Thibaut Pinot. Podriadil tomu všetko. Posledné tri podujatia, ktoré išiel pred Girom, boli talianske. Najprv to bolo Strade Bianche, kde skončil deviaty. Nasledovalo T-A, kde v celkovej klasifikácii nestačil len na dvojicu Nairo Quintana a Rohan Dennis. Samotnou generálkou pred skorým vrcholom sezóny sa stalo podujatie Tour of the Alps. Tu ho porazil len Geraint Thomas. A potom to prišlo. Všetko vychádzalo tak, ako malo. Už 27-ročný jazdec sa držal s tými najlepšími. Vyhral dokonca poslednú horskú etapu a celú zápletku pamätného Gira ešte viac zaplietol. Ako to celé napokon dopadlo vieme všetci, najlepšie Tom Dumoulin.

Po talianskych pretekoch absolvoval Pinot aj Tour de France, ale tretie miesto z roku 2014 bolo na míle vzdialené. Podujatie vôbec nedokončil. Chuť si napravil až na menších pretekoch Tour de l'Ain. Záver sezóny mal potom opäť prívlastok taliansky. Na Apeninskom polostrove absolvoval hneď päť jednorazoviek. Prvé štyri boli prípravou na Lombardiu, kde skončil piaty.

Na konci roka bol nezastaviteľný

Francúzsky cyklista si v roku 2018 chcel zopakovať svoje podarené vystúpenie na talianskej Grand Tour. Prípravu na Giro zahájil už vo februári vo Francúzsku, ale so silnejšou konkurenciou sa stretol až na svojich druhých pretekov v ročníku. Bolo nimi podujatie Volta Ciclista a Catalunya, kde Pinot v GC obsadil desiate miesto. Následne však štartoval na Tour of the Alps a aj keď tu ani jednu z náročných etáp nevyhral, agresívny štýl jazdy a výborné nohy mu priniesli víťazstvo v celkovej klasifikácii. Thibault sa tak okamžite zaradil medzi favoritov na zisk ružového trička na Giro d'Italia. Na úvodnú GT prišiel dobre naladený a už v prvom týždni sa pevne usadil v najlepšej desiatke. V ťažkých horských etapách vôbec nestrácal a pomaly sa posunul až na tretie miesto v celkovej klasifikácii. Potom však prišiel veľký deň Chrisa Frooma, v ktorom siahli na dno svojich síl aj jeho súperi, rovnako aj Pinot a síce tretie miesto v GC udržal, ďalší deň platil krutú daň. Francúz v 20. etape prišiel do cieľa až ako 88. v poradí a následne skončil v nemocnici. Do Ríma tak nedošiel a výborný výsledok z pred roka na Gire nezopakoval.

Thibault Pinot sa vrátil do súťaže až o tri mesiace neskôr, konkrétne na Okolo Poľska. Kopce u našich severných susedov mu sedeli a Francúz dokonca nebol ďaleko k tomu, aby celé podujatie vyhral. Nakoniec však skončil na druhom mieste, čo vôbec nebol zlý výsledok. Pinot potom cestoval do Španielska, na Vueltu, kde chcel ukázať, že výpadok, ktorý zažil na Gire, sa nebude opakovať a tiež tu chcel vyladiť formu na svetový šampionát, ktorý pomaly klopal na dvere. Jazdec a líder tímu Groupama – FDJ Vueltu nevyhral, ale treba uznať, že sa v Španielsku vôbec nestratil. Šieste miesto v celkovej klasifikácii ho len utvrdilo v tom, že v Innsbrucku by mohol vyhrať. Trať v tomto roku priala čistokrvným vrchárom a Pinot dlho dokázal držať krok s neskorším víťazom dúhového dresu. Ambície Francúzovi nechýbali, na šampionát prišiel vyhrať, ale v záverečnom stúpaní stratil kontakt a do cieľa prišiel na deviatej pozícii. Výsledok ho sklamal, ale sezóna sa stále neskončila. Pinot absolvoval ešte päť pretekov, všetky v taliansku, pričom posledné dve jednorazovky, Miláno – Turín a Okolo Lombardie, vyhral. Nevýrazný rok na Grand Tours mu priniesol aspoň veľké úspechy na jesenných klasikách.

Najväčšie úspechy:
3. miesto Tour de France (2014), biely dres
10. miesto Tour de France (2012)
7. miesto Vuelta a Espaňa (2013)
4. miesto Okolo Švajčiarska (2013)
Dve víťazné etapy Tour de France