Alexander Kristoff

Ťažko povedať, prečo práve nórski pretekári patria k tým najrýchlejším jazdcom v pelotóne, ale za cestou Alexandra Kristoffa do elitnej skupiny šprintérov stojí dlhoročná koncepčná práca, vďaka ktorej sa z veľkého talentu a obdivovateľa Thora Hushovda stal úspešný cyklista, ktorý možno napodobní úspechy svojho vzoru.

 

 

Alexander Kristoff sa narodil 5.7.1987 v studenom hlavnom meste Nórska, ale v Osle sa dlho neudomácnil. Jeho biologickým otcom je športový novinár Paul Thomassen, ktorý sa rozviedol so svojou manželkou Annou, keď mal Alexander deväť rokov. Jeho mama sa potom vydala za známeho kardiochirurga Steina Orna, ktorý si ho osvojil. Rozvod rodičov a presťahovanie sa do južnejšieho nórskeho mesta Stavanger výrazne ovplyvnili jeho ďalší vývoj.

 

Ako dieťa sa venoval futbalu, ale jeho nevlastný otec spozoroval, že nemá veľké nadanie pre tento kolektívny šport, a sám ako nadšený cyklista ho nasmeroval na bicykel. Teraz už môže Kristoff s úľavou hovoriť, že ak by nepresedlal na cyklistiku, presadil by sa v nejakom treťoligovom futbalovom klube. Okrem toho má okolie Stavangeru celkom prijateľnú klímu, sneží tu len niekoľko dní v roku, takže to bol jeden z dôvodov, prečo si nevybral lyžovanie, ktoré je v Nórsku tak mimoriadne populárne.

 

Najskôr bol pre neho bicykel len detskou zábavkou a občas sa predstavil na nejakom mládežníckom amatérskom podujatí, pretože už ako školák jazdil za domáci klub Stavanger Sykleklubb, ktorý viedol jeho nevlastný otec. Ako 15-ročný však dokázal vyhrať preteky medzi seniormi, keď v úniku jazdil za jedným z dospelých jazdcov a na cieľovej čiare ho prešprintoval. A to bol moment, keď Stein Orn spozoroval, že môže z neho vyrásť kvalitný jazdec.

 

 

S Kristoffovou cyklistickou výchovou však súviseli ťažkosti, pretože jej športová metodika v tom čase nebola v Nórsku na takej úrovni ako v lyžovaní. Stein Orn ako skúsený a uznávaný kardiochirurg, ktorý bol aj lekárom národného cyklistického tímu, preto vytvoril špeciálny tréning pre svojho adoptívneho syna. Ten pramenil z jeho bohatých vedomostí o ľudskej fyziológii a presných znalostí toho, ako musí fungovať telo cyklistu. Už od juniorských rokov tak Kristoff trénoval pod vplyvom laktátovej krivky, objemu kyslíka a vykonanej práce na bicykli. Určite to nebola super-inovatívna metóda, ale keď sa presne nasmerovala na jeho dispozície, skúsený tréner ako Orn z toho dokázal vyťažiť maximum.

 

V juniorských časoch sa mu podarilo viackrát vyhrať domáci titul, pretože v Nórsku juniori súperia aj v cestných pretekoch, aj v mestských kritériách. Prvý šampionát ukoristil v roku 2004 ako 17-ročný, keď si na konci pretekov poradil s Boassonom Hagenom. Vynikajúca symbióza Kristoff - Orn preto neprestala fungovať ani v roku 2006 po jeho prestupe do dánskeho celku  Glud-Marstrand Horsens, v ktorom strávil svoju premiérovú sezónu v kategórii U23.

 

Potom tri roky jazdil za domáce zoskupenie Team Joker Bianchi a tento angažmán ho nakoniec katapultoval do elitnej spoločnosti. Kristoff si pozornosť profesionálnych tímov zabezpečil predovšetkým triumfom na domácom šampionáte v roku 2007. V seniorských pretekoch zaznamenal ako devätnásťročný fantastický úspech, pretože na cieľovej páske po porcii 220 kilometrov porazil veľkú hviezdu Thora Hushovda. A dosiahol ho napriek tomu, že tím Joker mu vtedy veľmi neveril a žiadal od neho, aby jazdil pre Hagena, s ktorým vtedy obliekali rovnaký dres. Ale on sa rozhodol, že pôjde na vlastnú päsť. A vyplatilo sa mu to. O dva roky neskôr bol úspešný aj na nórskom šampionáte do 23 rokov, čo bol pre záujemcov o jeho služby posledný signál, že je pripravený na tie najťažšie výzvy.

 

 

V sezóne 2010 sa mu podarilo zrealizovať životný prestup do profesionálneho celku BMC, ale pre 23-ročného pretekára to bol obrovský skok, čo musel aj sám priznať. „Bolo to ako prechod z juniorskej kategórie do U23. V roku 2009 som sa zúčastnil najväčších pretekov na Okolo Británie a Írska, ale pre tím BMC to boli tie najmenšie podujatia v celej sezóne. Až do mája som si myslel, že je to pre mňa príliš ťažké sústo, ale potom sa mi pošťastilo na Okolo Kalifornie, čo ma veľmi povzbudilo.“ Alexander Kristoff po príchode do BMC sám seba definoval ako šprintéra, ktorý má rád ťažké preteky a klasiky. V tomto smere bol v tíme jasnou jednotkou, ale BMC zaujímali najmä úspechy Cadela Evansa na etapových podujatiach, preto musel na pretekoch mnohokrát jazdiť bez potrebnej podpory. Dôležitými výsledkami v tej sezóne bolo tretie a šieste miesto na Okolo Kalifornie, po ktorých sa rozjazdil k dobrým výkonom a dosiahol ešte niekoľko umiestnení v TOP 10. Tým najlepším bola štvrtá pozícia na Vattenfall Cyclassics.

 

Aj druhý rok v drese BMC bol pre neho iba zbieraním skúseností, ktorý uzatvoril bez klubového víťazstva. Počas neho stihol absolvovať svoju prvú GT na Giro d´Italia, kde si vybojoval tretie miesto v siedmej etape. Po tomto podujatí mu vedenie celku oznámilo, že od budúcej sezóny si môže hľadať nového zamestnávateľa, pretože na jeho miesto angažovali Thora Hushovda. Alexander Kristoff bol rád, že sa mu potom ozvala Kaťuša, s ktorou sa dohodol na novom kontrakte. Ešte väčšiu radosť mal o niekoľko týždňov neskôr, keď si na domácom šampionáte druhýkrát v kariére vybojoval majstrovský titul, a medzi porazenými sa opäť nachádzal aj Thor Hushovd.

 

 

Treba povedať, že v sezóne 2012 sa dostal vo farbách Kaťuši do podobnej situácie, akú prežil v BMC. Ruský celok veľmi túžil po etapových úspechoch, a aj keď mal popri tom Alexander Kristoff plnú dôveru, slabšia podpora na trati a stále chýbajúce skúsenosti nemohli naplno prejaviť jeho talent. V marci dosiahol svoje prvé víťazstvo medzi profesionálmi na Tri dni De Panne - Koksijde a  stúpajúcu konkurencieschopnosť ukazoval mnohými výsledkami v najlepšej desiatke. Že už v tom čase disponoval potrebnou kvalitou, odhalila jeho bronzová medaila na OH v Londýne. V týchto dlhých pretekoch sa mu podarilo dostať do rozhodujúceho úniku a na konci mal ešte toľko síl, aby vyhral špurt hlavnej skupiny, ktorej predtým utiekli dvaja borci. A toto bol presne ten formát pretekov, na ktorom chcel v budúcnosti stavať.

 

Pre Kristoffa bol zisk medaily veľkým zadosťučinením, pretože sa cítil dotknutý, že ho rok predtým domáci zväz nenominoval na MS do Kodane, kde sa chcel presadiť. Nórska výprava vtedy mohla postaviť štyroch pretekárov a nakoniec tam cestovali Hagen a Hushovd, ktorí si so sebou zobrali po jednom pomocníkovi. Zaujímavé informácie ohľadom spolupráce trojice najlepších nórskych jazdcov nedávno prezradil Thor Hushovd vo svojej autobiografii. Pred MS v roku 2010 vyplatil Alexandrovi Kristoffovi necelých 8000 dolárov za podporu v cestných pretekoch, ktoré nakoniec vyhral. Rovnakú požiadavku predostrel aj Boassonovi Hagenovi, ale ten ju odmietol a jazdil na svoje tričko.

 

Aj v ročníku 2013 pokračoval v stupňovaní svojej výkonnosti, na čo boli so svojím trénerom a nevlastným otcom pripravení. Podľa Steina Orna na dosiahnutie svojej najlepšej výkonnosti musí cyklista systematicky pracovať niekoľko rokov. Kristoff mal šťastie, že BMC a Kaťuša mu poskytli potrebný priestor na rozvoj. V tej sezóne už dokázal doraziť na prvých troch monumentoch v TOP 10 a získal aj svoje prvé WT víťazstvo. To vybojoval na Okolo Švajčiarska, keď porazil Petra Sagana na jeho patentovanom finiši do kopca. Víťazil aj na nórskych etapových pretekoch a na Vattenfall Cyclassics vybojoval tretie miesto. Zaujal aj pri svojej premiére na Tour de France. Až šesťkrát v etape neskončil horšie ako šiesty, čo boli veľmi povzbudivé ukazovatele pred nasledujúcou sezónou.

 

 

A tá vyšla Alexandrovi Kristoffovi nadmieru. Na konci marca konečne dosiahol veľké smerodajné víťazstvo, keď mu za obeť padol prvý monument Miláno - San Remo. V ťažkých pretekoch zostala na čele početná skupina, v ktorej sa dokázal presadiť svojou ohromnou rýchlosťou. Nezlomili ho ani náročné podmienky, a keď mal navyše pri sebe Lucu Paoliniho, otvorila sa mu cesta pre najväčší triumf kariéry. So značným apetítom pretekal aj na Okolo Flámska, kde do cieľa dorazil na piatom mieste. Potom sa stal celkovým víťazom na domácich etapových pretekoch Tour des Fjords, takže na štart Tour de France mohol prísť poriadne sebavedomý.

 

Aj francúzske podujatie mu sadlo ako uliate, dokázal vyhrať dve etapy, ku ktorým pridal ďalšie tri miesta na pódiu. Ako jediný sa dokázal vyrovnať v špurte Marcelovi Kittelovi, o čom sa mu pred sezónou určite ani nesnívalo. Jej úspešným zavŕšením bol triumf na nemeckej klasike Vattenfall Cyclassics, ktorým sa definitívne zaradil medzi najrýchlejších cyklistov súčasnosti.

 

Alexander Kristoff sa vo veku 27 rokov dostáva na výkonnostný vrchol svojich síl, čomu obetoval veľmi veľa času. Preto si môžeme byť istí, že toto vynaložené úsilie bude chcieť čo najlepšie zúročiť a povyhrávať ešte množstvo podujatí.

 

V roku 2015 skutočne prežil najlepšiu sezónu v kariére. Na začiatku ročníka dominoval v Katare a Ománe, na Kuurne-Bruxelles-Kuurne ho porazil len Cavendish. Jarné klasiky odštartoval druhým miestom na Miláno - San Remo. Na konci vsadil na typický dlhý šprint a už sa zdalo, že obháji titul, ale na páske ho predbehol Degenkolb. Na kockách bral najskôr štvrté miesto na E3 Harelbeke, potom doslova predviedol exhibíciu na Tri dni De Panne, kde sa stal celkovým víťazom a vyhral tri etapy. Vrcholom jeho jarnej kampane bol výkon na Okolo Flámska. V závere pretekov riskol útok v spoločnosti Nikiho Terpstru, ktorý sa nakoniec oplatil, keďže holandského pretekára si postrážil a na páske porazil. Víťazstvo získal aj na Scheldeprijs a na Pekle severu sa uspokojil s desiatym miestom.

 

Následne podával bezchybné výkony na nórskych etapových pretekoch, kde na jeho konto pribúdali ďalšie a ďalšie víťazstvá, ale tento stroj sa zasekol na Tour de France, kde nezískal ani jeden etapový triumf. Zároveň to bolo jediné obdobie v sezóne, kde sa necítil v stopercentnej forme. Záver ročníka mu však vyšiel znamenite. Vyhral GP Plouay, na Vattenfall Cyclassics skončil druhý, v Québecu tretí a na MS vybojoval štvrté miesto. Ako vidno, jeho super-výkony nenechali na seba dlho čakať.

 

Aj sezónu 2016 odpálil vo veľkom štýle. Tri etapy vyhral v Katare, dve v Ománe, ale ďalší triumf ho čakal až na Tri Dni de Panne. Na jarných klasikách nezažiaril, najviac sa mu darilo na Okolo Flámska, kde získal štvrté miesto. Víťazstvo na jednorazovke prišlo až na Eschborn-Frankfurt. Na World Tour pretekoch sa mu nedarilo, ani na Tour de France, kde sa opäť nedočkal ďalšieho etapového triumfu.

 

Víťaznú zbierku si rozšíril na Arctic Race of Norway a Tour des Fjords, kde sa stal aj celkovým víťazom. Sezónu mohol zakončiť medailou na svetovom šampionáte. Spolu s kolegami sa udržal vo vedúcej skupine, ale v závere nedostal takú podporu od Hagena, akú by si predstavoval.   

 

 

Alexander Kristoff po sezóne 2017 a po dlhých šiestich rokoch opúšťa zoskupenie Kaťuša a vydáva sa viac na východ. Do celku UAE. Záverečnú sezónu v červenom drese však nestrávil sentimentálne, práve naopak. Vyhral až deväťkrát, pričom pridal ďalšie zaujímavé výsledky. Ročník začal na Etoile de Bessèges, kde vyhral druhú etapu. V perfektnom svetle sa ukázal aj na Okolo Ománu, kde vyhral tri etapy. Na oboch podujatiach navyše získal aj bodovačku. Nasledovali jarné klasiky, ešte pred tým preteky P-N, ktoré ale nedokončil. Z klasík sa najviac sústredil na Miláno - San Remo. Víťazstvo z roku 2014 ale nezopakoval, skončil štvrtý. Patril mu tiež druhý deň z troch na pretekoch Driedaagse De Panne-Koksijde, následne vyhral nemecké preteky Eschborn-Frankfurt 'Rund um den Finanzplatz'. Počas Tour de France si pripísal päť umiestnení v Top 5, víťazstvo mu ale vždy ušlo. Najbližšie k nemu bol na konci štvrtej etapy, no Arnaud Démare bol rýchlejší. 

      
Formu si ale zachoval a vygradoval ju na obdobie tesne po Starej dáme. Vyhral klasiku Prudential RideLondon, ale aj európsky šampionát. Dobré výkony podal aj na klasikách v Hamburgu a Bretónsku, na pretekoch Artic Race of Norway a OVO Energy Tou of Britain. To všetko smerovalo k jedinému. K domácemu šampionátu, ktorý mal vyhrať. A chýbalo mu máličko. O galúsku (možno ani nie celú) vyhral Peter Sagan. Podľa jeho slov sa už sústredí na budúcu sezónu, bergenský šampionát ho síce mrzí, ale dokáže kvôli nemu pokojne spávať...

 

 

 

Nórsky šprintér si na začiatku nového roka musel zvykať na nové prostredie. Po prestupe do UAE Team Emirates chcel všetkým dokázať, že aj v novom tíme dokáže budiť rovnaký rešpekt ako v tom starom. Na Okolo Dubaja ešte naplno svoj potenciál nerozbalil, ale už na Okolo Ománu sa mu to podarilo. Kristoff vyhral posledný dojazd. V duchu, v ktorom v Ománe skončil na Abu Dhabí Tour pokračoval. Nór totiž ovládol úvodnú etapu a v bodovacej súťaži skončil na treťom mieste. Následne však nastalo v jeho sezóne obdobie útlmu, dva mesiace Alexander Kristoff nedokázal vybojovať výraznejší výsledok. Ľady sa prelomili až na podujatí Eschborn-Frankfurt, kde za sebou nechal všetkých súperov, napríklad ja Michaela Matthewsa. Na ďalší triumf čakal až do pretekov GP du canton d'Argovie, kde však nesúťažil proti elitným klasikárom a šprintérom. Inak sa predstavil aj na dvoch etapákoch, Okolo Kalifornie a Okolo Švajčiarska, ale ani na jednom sa výhry nedočkal a často chýbal aj v hromadných dojazdoch. Nie zrovna v najlepšej nálade preto putoval na Tour de France. Na Starej dáme zlepšenie neprišlo, aj keď tentokrát do šprintov zasahoval, ale na najlepších šprintérov na podujatí zatiaľ nemal. Všetko sa zmenilo po diskvalifikácii veľkého počtu špurtérov, už v 13. etape útočil na víťazstvo, ale nakoniec mu o chlp ušlo. Podobne aj v 18. etape. Potom však prišiel najslávnejší dojazd pre špurtérov, na slávnych Elyzejských poliach, kde Kristoff nedal nikomu žiadnu šancu. Práve vďaka tejto výhre bude Alexander hodnotiť sezónu 2018 viac ako pozitívne.

                                      

 

Najväčšie úspechy:
Víťaz Miláno - San Remo, 2014
Víťaz Okolo Flámska 2015
Víťaz Vattenfall Cyclassics, 2014

Víťaz GP Plouay 2015
Víťaz Scheldeprijs 2015
Dve víťazné etapy na Tour de France
3. miesto OH v Londýne, 2012