11. etapa Giro d'Italia 2012

Pravá rovinatá etapa aké poznáme väčšinou z Tour. Jednoduchá klasifikácia 11. časti Gira 2012, na ktorú sa tešili šprintéri. Joaquim Rodríguez si vychutnával prvý deň v ružovom drese vo svojej kariére, keď sa svojim včerajším víťazstvom zaradil medzi velikánov, ktorí vyhrali etapu už na všetkých podujatiach Grand Tours. Cavendish a spol sa samozrejme snažili našetriť čo najviac síl na záver.

Šance úniku na víťazstvo boli takmer nulové a dokonca sme v ňom nevideli žiadného zástupcu pro kontinentálnej stajne, čo je poriadna rarita. Dopredu v prvej hodine odskočili Adrián de Arregi (Euskaltel), Michael Delage (FDJ), Olivier Kaisen (Lotto), Manuele Boaro (Saxo Bank) a Stefan Denifl (Vacansoleil). Všetko to boli známe mená do únikov. Organizátori sa dokonca dopustili chyby, keď 50 kilometrov vpredu uvádzali Simone Ponziho z Astany, ktorého neskôr preklasifikovali na de Arregiho.

Pelotón sa nechcel zaťažovať stíhaním veľkého náskoku a šiel vyrovnaným tempom, aby pätica v čele neušla na viac než päť minút. Tempo etapy bolo na túto úroveň petekov slabučké, prvú polovicu prešli broci iba rýchlosťou 36,5 km/h.

110 km pred cieľom mal únik náskok troch minút, no v kopci Poggio alla Croce (3. kategória) stratil viac než minútu a mlel z posledného. Mohli sme čakať, že pelotón ešte zvoľní, aby sa hodnota dvojminútovej medzery udržiavala. To sa aj stalo, dokonca náskok ešte o minútu zvrástol a opäť začal klesať. Ako na hojdačke. Televízne spoločnosti samozrejme veľkú radosť nemali, pretože mohli čakať dojazd najskôr až okolo 17:30.

O status najbojovnejšieho jazdca etapy sa pokúsili zabojovať Adrián de Arregi (Euskaltel) a Manuele Boaro (Saxo Bank), keď 30 km pred páskou nepodľahli pelotónu. Španiel sa onedlho predsa len vzdal a vpredu ostal iba Boaro. To šprintérskym tímom vyhovovalo a nechali ho vpredu s malým rozostupom.

V stúpaní na kopček Vico (vrchol 11 km pred cieľom) sa Boaro porúčal do pelotónu a atakoval domáci borec Selvaggi z Vacansoleil. Tesne pod vrcholom atakoval Visconti, Gatto aj Caruso a šprintéri mali problém. Zdalo sa však, že rýchlici sa predsa udržali a v klesaní bol pelotón veľmi natiahnutý, možno aj na pol kilometra. Do samotného čela sa dokonca dostal aj Kreuziger a Scarponi. Na hranici 7 km bolo všetko znova pokope a na čele sa usídlil Cavendish so šiestimi pomocníkmi. Pelotón naberal na počte.

Finišovalo sa špurtom, no keďže bolo pred cieľom zopár ťažkých a úzkych zákrut, štartové pole sa natiahlo. Cavendishovi pomocníci sa stratili v poslednej zákrute, keď to jeden z nich dobre neodhadol. Mark ostal sám a navyše nemal tú správnu akceleráciu. Tú však mal Ferrari aj Vaitkus, ktorí si vypracovali niekoľkometrový náskok. Talian z Androni Giocatolli je už skúsený šprintér a túto situáciu si ustrážil. Mierne rezignovaného Cavendisha ešte na páske predbehol aj Chicchi.

Martin Velits musel zastaviť kvôli pádu v poslednej zákrute, a tak sa do pomoci kolegom už nezapojil.

V najdlhšej jedenástej etape pokračujú cyklisti v smerovaní na sever. Dôležité bude stúpanie štvrtej kategórie s priemerom 5,2%, ktoré končí jedenásť kilometrov pred cieľom a mohlo by uškodiť šprintérom. Tí majú jednu z posledných šancí na úspech. V záverečných 1200 metroch si musia dať cyklisti pozor na tri zatáčky. Víťaz najdlhšej etapy sa môže tešiť v najznámejšom talianskom kúpeľnom meste, v Montecatini Terme. V minulosti tu svoje posledné víťazstvo dosiahol Cipollini a radoval sa tu aj Merckx. Navyše, kúsok odtiaľto bývajú Nibali alebo Visconti a niekedy v tejto oblasti trénuje Cavendish.