Európa spoznala časovkárskych držiteľov dresov s národnými farbami

 

K nim môžeme po včerajšku zaradiť aj Leopolda Königa s Marekom Čaneckým. O tom ako dopadlo zápolenie sa spoločnom šampionáte dvoch krajín v tejto disciplíne sme písali už včera. Dnes vám prinášame prehľad víťazov časoviek vo svete.

 

 

Leopold König počas svojho výkonu (© Jan Brychta)

 

 

 

Asi najmenej prekvapiví víťazi sa zrodili o Švajčiarsku a Holandsku. Nesmrteľný Spartakus potvrdil, že v rodnej krajine je preňho konkurencia v časovke neznámy pojem. Trať, ktorá merala 41 kilometrov zdolal za 53:12. Druhý v krajine helvétskeho kríža skončil Reto Hollenstein z IAM. Na Cancellaru stratil bez desiatich sekúnd minútu a pol! O to je výkon 35-ročného veterána obdivuhodnejší. Na podujatí Okolo Švajčiarska bol v oboch časovkách medzi najlepšími, prvú dokonca vyhral, takže si na národný šampionát priniesol formu, ktorú aj potvrdil. Na trati, ktorá bola podľa slov čerstvého majstra krajiny kantónov dosť technická, veľmi nepríjemne spadol Stefan Küng (BMC). Podľa vyhlásení tímu má viacnásobné fraktúry. Zlomená kľúčna kosť a ďalšia zlomenina v oblasti bedrových kostí si vyžiadajú niekoľko týždňoch bez pretekania.

 

"Je to naposledy, čo budem nosiť tento dres. Ale čo, titul je titul. Bolo to dosť náročné, časté striedanie rytmu, nepríjemný bol aj vietor a teplo. Veď bolo okolo 30 stupňov nad nulou. Na pretekoch, ktoré som absolvoval pred tým bolo naopak dosť chladno, takže som nevedel, ako mi zareaguje telo. Našťastie som to zvládol, som však smutný z toho ako dopadol Küng," povedal po časovke jej víťaz. 

 

Ďalším špecialistom v tejto disciplíne je Holanďan Tom Dumoulin. A jazdec Giant-Alpecinu svoju povesť potvrdil. Možno to nebolo tak jasné a čisté ako v podaní Fabiana Cancellaru, no i tak to bolo jednoznačné. Päť desiatok kilometrov odjazdil za 59:04. Jazdec, ktorý fantasticky zvládol minuloročnú Vueltu za sebou nechal hneď troch jazdcov tímu Lotto NL - Jumbo. Druhé miesto z časovky v krajine mlynov získal Jos Van Emden. Na mladšieho krajana stratil 34 sekúnd. Pre úplnosť tretím a štvrtým mužom boli Wilco Kelderman a Steven Lamertink.

 

"Som naozaj spokojný s výkonom, ktorý som tu podal. Je skvelé, že som národný dres získal po mojom asi najlepšom výkone na šampionátoch vôbec. Dlhšie som nepretekal, a tak som nevedel, ako sa mi pôjde. Pripravoval som sa však veľmi poctivo. Nosiť tento dres je výborný pocit striedaný s pocitom hrdosti," poznamenal Dumoulin, ktorý pretekal naposledy na Gire, ktoré nedokončil.  

 

 

Tom Dumoulin v časovke (© CorVos / Team Giant-Alpecin)

 

 

V každej sa koná podujatie Grand Tour. V každej sa v posledných dňoch bojovalo a o národný dres. Ale pekne postupne. Talianska trikolóra sa bude najbližší rok vetrať na chrbte  Manuela Quinziata z celku BMC. Ten môže okrem titulu oslavovať aj nový kontrakt so starým tímom. Viac ako 41 kilometrov zvládol za rovných 49 minút. Druhý skončil na Apeninskom polostrove iný Manuel. Manuele Boaro z Tinkoffu. Na kolegu stratil 38 sekúnd. Stupne víťazov doplnil opäť cyklista s písmenom M na začiatku, Moreno Moser (Cannondale).

 

"Som naozaj rád, že sa mi konečne podarilo získať tento dres. Zo začiatku som nemal Boara s Moserom absolútne pod kontrolou. V závere bol môj výkon však dosť stabilný a vytvorila sa tam dosť veľká medzera. Takže som o to šťastnejší. Dres si oblečiem po prvýkrát už v Poľsku, takže sa nemôžem dočkať časovky," povedal šťastný nositeľ zeleno-bielo-červenej trikolóry.

 

Po talianskom Gire nasleduje slávna Tour, preto sa pozrieme na víťaza francúzskeho šampionátu. Stal sa ním Thibaut Pinot. Solídny časovkár z tímu FDJ vyhral na takmer 50 kilometrovej trati časom 1:04:01. O 49 sekúnd za sebou nechal tímového kolegu Anthonyho Rouxa. Tretí skončil Tony Gallopin (Lotto-Soudal). Jeho strata sa vyšplhala už na 1:18.

 

"Keď som počul svoje meno, doľahlo na mňa veľa emócií. Videl som aj moju rodinu, otca, matku a sestru, bolo to pre mňa skrátka celé veľmi emotívne. Pred štartom som vedel, že dôležitá bude druhá čas pretekov. Cítil som veľkú eufóriu a adrenalín, čo mi pomohlo dosiahnuť lepší čas. Na trati bolo veľmi horúco, počasie ale neovplyvníte a okrem toho bolo rovnaké pre každého. Trpel každý a každý sa s tým musel popasovať po svojom," zhodnotilo podujatie horúce francúzske želiezko v ohni pred blížiacou sa Tour de France.  

 

Posledná Grand Tour v kalendári UCI je španielska Vuelta. Preto sa pozrieme na španielskeho víťaza z tejto trojice ako na posledného. Stal sa ním jazdec Movistaru Jon Izagirre. Posilnený víťazstvom v druhej švajčiarskej časovke konajúcej sa v Davose, vyhral túto atraktívnu disciplínu aj na domácich cestách na domácom šampionáte. Trať dlhú 41 kilometrov zvládol za takmer 51 minút. V Španielsku dominoval Movistar. Jeho jazdci obsadili hneď prvé štyri priečky a ich súboj bol dosť tesný. Druhý Jonathan Castroviejo stratil na víťaza len 22 sekúnd. O tri sekundy viac stratil snáď nezničiteľný Alejandro Valverde.

 

 

Ion Izagirre v časovke (© Movistar Team)

 

 

"Vzhľadom na to, ako som jazdil vo Švajčiarsku, som bol veľmi motivovaný a odhodlaný ísť za víťazstvom. Mám pocit, že táto sezóna je zatiaľ najlepšia v mojej kariére. Všetky preteky, na ktorých som pretekal odzrkadlili moju tvrdú prácu. Moje sebavedomie narástlo a dodalo energiu na ďalšiu prácu," dodal Jon Izagirre. Jeho brat Gorke v časovke neštartoval.

Movistar oslavoval aj v Spojenom kráľovstve. V krajina, ktorá po referende opúšťa Európsku úniu, dominoval Alex Dowsett. Časovku úplne odignorovali jazdci Sky. Príprava na Tour de France je však dôležitá. Z britského celku si národné dresy oblečú len spomínaný König a Ír Nicolas Roche. Dowsett tak mohol pokojne obhájiť titul spred roka. "Víťazstvo je rovnako zvláštne ako to prvé. Je pekné, že budem môcť tento dres nosiť aj na ďalší rok. Som rád, že som počas roka nemal žiadne problémy. Priebeh bol hladný, akoby pre mňa stvorený. Musím tiež vyzdvihnúť fanúšikov, povzbudzovali a boli super," dodal šťastný víťaz.

 

 

 

Ak to tímu Lotto NL – Jumbo nevyšlo v Holandsku a za Dumoulinom obsadili druhú až štvrtú priečku, perfektne si to vynahradili v Belgicku a Slovinsku. V krajine čokolády vyhral Victor Campenaerts. Trať dlhú 38 kilometrov zvládol za 46:18. Druhý najlepší čas dosiahol Yves Lampaert (Etixx – Quick Step). Na víťaza stratil len tri sekundy! Vyrovnanosť Belgičanov v tomto roku potvrdil aj tretí muž Ben Hermans (BMC), ktorý zaostal len o 12 sekúnd.

 

"Všetko išlo ako po masle. Cítil som sa fajn a dúfal som, že by to mohol byť môj deň. Už vlani som išiel celkom dobre, no tento rok som to dotiahol do dokonalosti. Trénoval som, využil som dokonca aj triatlon, vďaka čomu som vyhral. Verím, že vďaka mojej časovke by som mohol v budúcnosti čosi ukázať na krátkych etapových pretekoch," zamyslel sa čerstvý belgický šampión v časovke. Z ďalších zaujímavých belgických pretekárov môžeme spomenúť Sepa Vanmarcka, ktorý skončil piaty. O jednu priečku pred ním nájdeme meno Thomasa De Genta, no a 11. skončil Philippe Gilbert. Lotto NL – Jumbo bol úspešný aj v maličkej alpskej krajine Slovinsko. Zvíťazil tam Primož Roglič. 

 

Asi nikoho neprekvapí meno víťaza nemeckej časovky. Panzerwagen opäť úradoval a získal tak šiesty titul. Nemecký dres pre majstra si oblečie už šiesty rok. Edície 2010, 2012, 2013, 2014, 2015 a rok aktuálny skrátka patria Tonymu Martinovi. Jazdec Etixxu - Quick-Step zdolal na 41 kilometrov dlhej trati Jashu Sütterlina o 1:39. Tretí skončil Nils Polit (Kaťuša).

"Som rád, že sa mi podarilo zvíťaziť. Nikdy to nie je ľahké, zvlášť pokiaľ to od vás očakávajú. Trasa nebola úplne plochá, mali sme tam aj niekoľko kopcov, nepríjemné zákruty, kde sme si museli dávať pozor. Nedokázal som si nájsť svoj rytmus, možno aj kvôli teplote, no o to viac si toto víťazstvo vážim. Pred olympiádou to bol dobrý test," povedal rodák z Cottbusu.

 

Zaujímavý súboj sa odohral aj v Bielorusku, kde aktuálneho majstra sveta Vasila Kiryjenku vystriedal jazdec afrického zoskupenia Dimension Data Konstantsin Sivtsova. Kyryjenka sa rozhodol titul svojmu kolegovi vyslovene prenechať, s tímom Sky sa pripravuje na Tour. Afričania boli úspešní aj na severe Európy, konkrétne v Nórsku, kde na zamrznutých cestách zvíťazil Edvald Boasson Hagen.

 

Boje proti chronometru absolvovali dva dni po výročí operácie Babarossa aj v Rusku. Zvíťazil Sergei Chernetckii z Kaťuše. Trať o niečo dlhšiu ako 49 kilometrov zvládol za niečo vyše jednej hodiny. Druhý skončil kolega našej enklávy v Tinkoffe Pavel Brutt. Stupne víťazov doplnil tímový kolega víťaza Maxim Belkov.

"Som naozaj úprimne šťastný. Nečakal som, že by to mohlo dnes vydať na zlatú medailu. Časovka nepatrí medzi moje najsilnejšie zbrane, to v dnešnej cyklistike je to veľmi dôležitá disciplína, a tak som na nej zapracoval. Víťazstvo je pre mňa špeciálne, po pretekoch vo Švajčiarsku som mal totiž dobrú formu. Chcel by som sa poďakovať aj celému môjmu tímu, medaila patrí aj im," uviedol po pretekoch desiaty muž z Okolo Švajčiarska.

 

A na chvíľu ešte ostane neďaleko Ruska. V Kazachstane slávila Astana a Dmitriy Gruzdev. Na 50 kilometrov trase pobudol hodinu a štyri minúty. "Pred niekoľkými týždňami som sa cítil hrozne zle. Pre chorobu som musel opustiť preteky vo Francúzsku a nebol som si istý, ako sa na dnešný deň dokážem pripraviť. Našťastie dopadlo všetko tak ako malo. Som rád, že som sa po dvojročnej prestávke opäť zúčastnil národného šampionátu," uzavrel novopečený majster Kazachstanu.

 

Okrem Európy sa rozdal národný dres aj s červeným kruhom na bielom podklade. Krajina kde vychádza Slnko spoznala svojho majstra podobne ako väčšina krajín na západ od nej. Japonským šampiónom sa stal Ryota Nishizono (Bridgestone Anchor). O niečo známejšie meno vyhralo v Eritreji. Trať v hlavnom meste Asmara vyhral celkom jednoznačne Daniel Teklehaimanot (Dimension Data). Potvrdil tak výbornú formu, ktorú si chcel preniesť aj na Tour de France.