Sumarizujeme a hodnotíme tohtoročný spoločný šampionát na južnej Morave

 

Sme radi, že nedeľa znova ukázala veľkú cyklistiku od veľkých pretekárov. Počas celého šampionátu bol badateľný rozdiel medzi kvalitou slovenskej a českej cyklistiky a pre našu stranu opäť nevyznel dobre. Žiaľ, tento rok už nemôžeme konštatovať, že sa nikto vážnejšie nezranil, pretože Juraj Bellan sa bude z pádu v časovke zotavovať niekoľko týždňov a veselo nebolo ani v sobotu, kedy museli záchranári kriesiť zopár ľudí kvôli horúčavám.

 

 

Naši šampióni a najlepšie momenty v našom videu

 

 

 

Vrcholom šampionátu sú vždy preteky s hromadným štartom mužov a posledné roky bývajú výbornou reklamou na cyklistiku. Nechýba im nič. Profíci bojujú najmä proti početnejším českým kontinentálnym celkom a súboje o medaily sú napínavé. Vzhľadom na náročnosť okruhu a mimoriadne selektívnu sobotu sa očakávali veľké rozdiely aj medzi mužmi. Prvých sedem kôl sa ale nešlo až také vysoké tempo a v hlavnom poli sa držali jazdci, od ktorých by to nikto nečakal. Nič sa nedialo, únik si vypracoval takmer až osem minút náskoku. Veci sa začali diať až v predposlednom kole, kde to už bola pravá bitka o medaily.

 

Ján Valach mal jasnú taktiku - poslať Kolářa s Baškom do úniku, zatiaľ čo ich najväčší favoriti budú šetriť v pelotóne. Bolo jasné, že Slováci určite takýto únik nestiahnu, pretože Dukláci na to výkonnostne mať nebudú a ostatní pretekajú iba v štýle zachráň sa kto môžeš. Bolo to na Čechoch, hoci Whirlpool aj Sparta vpredu mali človeka. Aj preto si vybuvovali až osem minút. Črtala by sa ale absolútna prehra Etixxu, Klein Constantie, Königa i Bártu aj silných jednotlivcov z poľských prokonti celkov. Obetovať sa tak museli aj oni a najmä František Sisr s Jozefom Černým. Kolářovi s Baškom nezahralo do karát, že s nimi vpredu do poslednej chvíle ostal Jan Kovář z Whirlpoolu a ak chcel Tinkoff aj český titul, musel na konci dorážať vlastných pretekárov. Mohli si to ale dovoliť a vyšlo im to ideálne, pretože slovenský titul mali pod kontrolou. Peter Sagan bol pripravený na oba scenáre a keď už bolo jasné, že Juraj to zvládne, zameral sa na jeho i Romanovu podporu. Tí zapli naplno a zdecimovaných súperov porazili.

 

 

dominancia Tinkoffu (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

Poklonu si zaslúžia všetci Tinkoffáci rovným dielom. Kreuziger pred domácimi divákmi oslavoval prvý titul. Juraj Sagan zas a znova tento rok ukázal, že je výkonnostne druhým najlepším Slovákom, Peter sa ukázal v roli skvelého režiséra aplikujúceho Valachov scenár a výkon Kolářa s Baškom v predlhom úniku na ťažkom okruhu s 2600 nastúpanými metrami zniesol len tie najtvrdšie kritériá. Šli absolútne na dno síl a hoci bol Marek Čanecký sklamaný, že sa mu v poslednom kole nepodarilo ujsť Kolářovi, Mišo si medailu zaslúžil. Mohol to po poslednom kopci vzdať, veď jazdca Amplatzu už iba sotva videl, ale v zjazde a na rovine do Kyjova šiel totálnu hranu a kamikadze jazdou v meste sa dostal k bronzu. Určite mu spadol veľký kameň zo srdca, pretože nezažíva ideálnu sezónu, ešte aj časovka nebola šťastná, hoci mu za štart v nej patrí veľký rešpekt. Ale v nedeľu šiel perfektne.

 

V Tinkoffe scenár pretekov výborne vymysleli a geniálne zrealizovali, po čom si môže Ján Valach opäť mydliť ruky. Nezvládli iba štúdium pravidiel UCI o nosení dresu majstra sveta na národnom šampionáte. Pravidlá totiž pretekárovi prikazujú dúhový dres nosiť po celý rok okrem ME, MS a OH. O národnom šampionáte sa tam nič nepíše, preto odišieli ľahší o 9000 czk. Inak im dokonale vyšiel scenár A. Diskutovať o Petrovom púšťaní titulu Jurajovi v negatívnom zmysle je absolútna hlúposť večných kritikov. Juro v nedeľu zažil najlepší deň svojej kariéry. Získal parádny triumf, ktorým všetkým neprajníkom ukázal, že patrí do veľkej cyklistiky, nie je o nič horší ako česko-slovenskí profesionáli a znova mu stúplo sebavedomie. Kedy ak nie v jeho zlomovej sezóne sa mali karty rozdať na neho. Konečne padli na úrodnú pôdu roky obrovskej driny toho dlho usilovnejšieho Sagana, o ktorom sa bude v najbližšom období rozprávať vo svete cyklistiky oveľa viac, a to bolo úlohou kyjovského šampionátu - zvýšiť cenu a zviditeľniť Juraja Sagana. Jeho brat už je majstrom sveta a mohol nevyužitý dres slovenského majstra odovzdať tomu najbližšiemu človeku, ktorý ho k cyklistike priviedol.

 

 

Juraj Sagan (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

Marek Čanecký sa už na Okolo Slovenska sťažoval, že mu Slováci nechceli pomôcť, v nedeľu zasa vravel, že všetci išli proti nemu. Bohužiaľ, Marek sa musí pozrieť do zrkadla, aký dres má na sebe. Ak chce jazdiť v rakúskom tíme, že je to lepší celok ako naša Dukla a je mu tam dobre, nech jazdí v Amplatzi ďalej ale zmieri sa s tým, že na Slovensku mu nikto nepomôže, toto je cyklistika. Rozum by povedal, že by mohol vytvoriť koalíciu s Ľubošom Malovcom, ktorý už v poslednom kole pri sebe nemal súperov o dvadsať trojkársky titul a hľadá si dobrý angažmán. Príhovor krajana by mu určite pomohol.

 

Čanecký a Malovec prekazili plány Dukle za majstrovskými titulmi v časovke Elite i oboch disciplínach U23. Zatiaľ čo Čanecký bol v boji proti chronometru najsilnejší, Juraj Bellan sa zo súboja s Malovcom odpísal pádom v časovke, po ktorom sa museli činiť lekári a urobiť až 54 stehov. Našťastie, nič nemá zlomené a mal by sa v priebehu leta zotaviť z početných zranení, ktoré radšej nebudeme vypisovať.

 

Slušne sa ukázal Martin Haring, ktorý naznačil, že mu profil podobný olympijským pretekom sedí. Na forme ale ešte bude musieť popracovať.

 

Malovec teda medzi dvadsať trojkármi nemal súpera. Vlani dokázali mladých Duklákov poraziť jazdci Firefly. Tento rok sa už tak nestalo a Harag s Lajchom boli nad ich sily. Verme, že to pre nich bude povzbudením a budú na sebe ďalej pracovať, aby bol náš jediný kontinenálny tím čo najsilnejší. Ako zhodnotil šampionát Martin Fraňo si môžete vypočuť.

 

 

Audio zhodnotenie Martina Fraňa, športového riaditeľa Dukly

 

 

Elitným jazdcom preteky, no najmä časovku, neznepríjemnil Jozef Metelka. Paralympionik sa totiž zameral na tréning pred Riom a nechcel nič riskovať. Vidina paralympijského zlata na dráhe je silnou motiváciou a ako sme sa mali s ním možnosť spojiť, verí, že sa o rok vráti na šampionát a pokúsi sa získať medailu.

 

 

spokojné žilinské pódium (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Prvý deň medzi ženami dopadol úplne na ruby. O zlato v časovke chceli zabojovať Alžbeta Pavlendová s Terezou Medveďovou. Bronz obhajovala Lívia Hanesová. Na pódium sa ale nepostavila ani jedna a všetky tri medailou ocenené pretekárky boli prekvapené. Lucia Valachová bola vlani ešte juniorka, tento rok ju už viaceré Slovenky zdolali a dokonca ju pred MSR zastihla aj choroba. Celej rodine ale minulý týždeň všetko vyšlo. Keseg Števková sa otestovala pred sobotou, ale asi najväčším prekvapením bola bronzová pozícia Tatiany Jasekovej, ktorá si pripísala skalpy všetkých favorizovaných dám.

 

V sobotu to už bola iná pesnička. Obrovská horúčava a ťažký okruh urobili s niektorými pretekárkami rýchly proces a s tými, ktoré sa udržali v mini hlavnom poli, zasa urobila rýchly proces Janka Keseg Števková, ktorej bolo jasné, že ak sa jej podarí odísť v prvom kopci so Sáblikovou a spol., bude mať takmer vyhraté, lebo nikto to nebude schopný sťahovať. Dala teda všetko do prvého kopca a keď sa dostala do osemčlennej skupiny, mohla si gratulovať. Vzadu to bol boj štvorice Medveďová - Hanesová - Pavlendová - Z. Juhásová. Posledné dve menované ukázali slabosť v kopcoch, takže sa ich prvé dve snažili stoj čo stoj zbaviť. V poslednom okruhu sa im to podarilo a vo vzájomnom súboji profesionálnu pretekárku dokonca Zvolenčanka z CK BB zdolala. Víťazka časovky potvrdila, že v pretekoch má ešte veľké rezervy.

 

V septembri a októbri sa budú konať ME aj MS a delegovaný tréner žien Daniel Kľúčik nie len, že bude musieť vyriešiť nomináciu na diametrálne odlišné podujatia (ME kopce, MS rovina), ale vysporiadať sa aj s prekvapujúcimi výsledkami národného šampionátu, na ktoré sa niektorí ľudia nepozerajú s nadšením. Dúfajme, že to nebude viesť k nejakým ohňom na streche.

 

 

Janka Keseg Števková (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Matúš Štoček vletel medzi juniorov podobne ako pred pár rokmi David Zverko, veľmi suverénne. Matúš má našťastie lepší prístup k cyklistike z viacerých dôvodov, ktoré už nebudeme rozvádzať. V časovke mal za súpera vlaňajšieho víťaza Samuela Orosa, ktorý sa ale medziročne príliš neposunul. Napriek tomu stratil na jazdca CyS Akadémie iba 19 sekúnd. V sobotu už ale tesný súboj nechcel pripustiť a vystrkoval rožky od prvého kola všelijakými pokusmi o atak. Chcel ukázať, že je tu najsilnejší. Sekundoval mu Alex Zeman z trenčianskeho gymnázia, ktorý si chytal jeho ataky až sa do toho zaplietli aj sprvu čudujúci sa a vyčkávajúci Česi a vytvoril sa únik troch najsilnejších pretekárov daného dňa Otruba - Šimúnek - Štoček. V jednom z kopcov ale Matúšovi o rok starší Česi ušli. Alex Zeman sa dostal do akéhosi medzipriestoru. Na Štočeka stratil takmer sedem minút a na tretieho Orosa získal deväť.

 

Medzi juniorkami sa vo štvrtok čakal triumf Lucie Michaličkovej, ale tá priznala, že mala v hlave dva dni starú nehodu jej brata Juraja, ktorú na vlastné oči videla a vlaňajší juniorský majster SR stále ostáva vo vážnom stave v nemocnici. Titul v boji proti chronometru získala Martina Šefčíková, ktorá sa cyklistike venuje iba druhý rok a podarilo sa jej pripísať si ešte aj striebro z pretekov. Tam si už Michaličková počínala suverénnejšie, súperky jej odpadli už v prvom kopci a hoci zo skupiny našich žien vypadla aj ona, po jednom kole ťažkého boja s osudom sa vrátila späť. Škoda, že juniorky napokon nešli päť kôl, aby sme si jej výkon porovnali, no bolo by to asi likvidačné pre ostatné mladé baby. Tie mimochodom desať minút po dojazde Lucie zviedli súboj o striebro na fotofiniš v poradí Šefčíková - Švrčková - Rabatinová.

 

 

Matúš Štoček (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Každý rok je slovenská verejnosť zvedavá na výkonnostné porovnanie s Čechmi. Ani tento rok nedošlo k žiadnemu prekvapeniu a vo všetkých kategóriách mimo nedeľňajších eliťákov sme zaostali. Samozrejme, bolo by mierne iné, ak by naši s Čechmi súperiť museli, ale napríklad Štoček i Michaličková si s nimi sily zmerať chceli. Horšie je, že kým vlani sme konštatovali medziročný progres, teraz nemôžeme. Medzi juniorkami je to stále lepšie ako pred štyrmi rokmi, keď štartovala jedna, teraz si na superťažký okruh trúflo šesť. Predvlani v Slavkove dokončilo mierne jednoduchšie preteky desať juniorov, teraz šestnásť, ale kvantitatívne ich bolo menej ako vlani. Zatiaľ čo Novosadova CyS Žilina už ako dobre vybavená Akadémia Petra Sagana logicky rastie a teší sa záujmu detí zo severozápadu Slovenska, problémy nemá ani Hnáthovo gymnázium v Trenčíne, no do krízy sa trochu prekvapujúco začínajú dostávať CTMky Sitoru v Žiari a Medveďa v Podbrezovej, ktoré vlani postavili na štart desať juniorov, tento rok šesť a ružovo to nevyzerá ani medzi kadetmi. V dobe, kedy štartujú na Detskej Tour Petra Sagana stovky detí, nie je dobrým signálom, že s cyklistikou nepokračujú ďalej. Problematike mládežníckej cyklistiky sa plánujeme venovať v špeciálnom článku v priebehu augusta.

 

 

 

Pred rokom sme v komentári k žilinskému týždňu napísali, že si nedovolíme potvrdiť klišé o tom, že kvalita šampionátu z roka na rok stúpa, pretože takáto akcia je jednou obrovskou mozaikou a každý organizátor v niečom prekvapil pozitívne i negatívne. Dnes už vieme, že to bola chyba, pretože klišé platilo a tento rok úroveň šla dole.

 

Vieme, že každý organizátor sa svojej akcii snaží dať maximum a tak ako Peter Zánický vlani celý týždeň nespal, rovnako bol na tom aj Jakub Kratochvíla a každý sa obklopuje ľuďmi, ktorí sú k dispozícii a robia to s nadšením. Hodonín s Kyjovom mala na starosti partia z veľmi malého klubu, ktorý síce organizuje český pohár, ten je ale nižšou ligou.

 

Najprv pozitíva. Časovky aj preteky sa odohrali vo veľmi pekných scenériách s kvalitnými cestami. Veľkú pochvalu si zaslúžia organizátori najmä za štvrtok, kedy sa im podarilo takmer na celý deň uzavrieť aj frekventovanú cestu medzi Holíčom a Hodonínom v oboch štátoch, čo je historická novinka a prechádzanie hraničným priechodom bolo veľmi sympatické až symbolické. Veľmi pekná bola aj štartová rampa, najlepšia za posledné roky, dve triedy nad žilinskou. Trochu horšie to bolo s parkovaním účastníkov, pretože každý tím si postavil aj svoj stan s trenažérmi, mal viac áut, ktoré to nemali jednoduché s parkovaním. Víkend už bol lepší.

 

 

štartová rampa (© Lukáš Timko, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Nedostatkom podujatia bola divácka kulisa, za čo organizátor z veľkej časti nemôže. Prišiel na rad po rodisku Saganovcov a Peter sa vo štvrtok na trati neobjavil. V nedeľu ľudí odradil skorý štart, nelichotivé predpovede počasia aj televízny prenos. Odhadom nebola v Kyjove ani tretina fanúšikov oproti minulému roku, aj to boli z veľkej časti Slováci. U našich susedov zjavne nie je taká mánia ako u nás napriek tomu, že sa v Kyjove ukázala kompletná česká špička, ktorá nepatrí do žiadnej druhej ligy. Nevieme, či IMT Smile už niekedy hrali pred takým malým publikom ako vo štvrtok, možno vo svojich začiatkoch.

 

Nič vyslovene nezlyhalo, ale vyskytli sa záležitosti, ktoré sa nám absolútne nepáčili a veríme, že sa ich budúci organizátori vyvarujú, čím neuspokoja nás, ale hlavne ľudí, ktorým sa cez nás dostávajú informácie. Práca rozhodcov, no najmä časomiery a jej výstupy sa minulý týždeň vrátili pekných pár rokov dozadu. Nebyť nášho urgovania, štartové listiny ani výsledky by neboli publikované na stránkach organizátora, hoci niektoré sa tam dostali veľmi neskoro a niektoré tam nie sú doteraz. To je katastrofálna komunikácia s verejnosťou ale aj jednotlivými pretekármi a ich okolím, ktorí sa preto nemohli dozvedieť základné veci. Suplovali sme to my, ale aj nám to išlo mimoriadne pomaly, keď sme sa výsledkov museli doprosovať a neraz ich prepisovať z papiera. Štartové listiny pretekov sme napokon nezverejnili. Zabudlo sa na ľudí, ktorí sa chceli o pretekoch dozvedieť to najpodstatnejšie - výsledky.

 

Online časomiera je dnes už základnou nevyhnutnosťou podujatia takého rangu a na posledných troch slovenských šampionátoch i Vašíčkovom Slavkove nechýbala. Už len samotný fakt, ako sme vo štvrtok ráno zisťovali, či budú výsledky live dostupné online hovorí za všetko. Ľudia od časomiery nám na otázky odpovedali nemiestnym slovom "nevím", čo ukazuje úroveň ich profesionality. Rozhodcovia i časomerači sa na páske tvárili, že nás nepočujú, vnímali nás ako neželané komáre, ktoré sa tam obšmietajú a otravujú, z nejakého dôvodu chcú niečo vedieť. To je neprípustné, pretože sme to my, ktorí obetujeme svoj čas aj peniaze, jeden z kolegov dovolenku, iba preto, že chceme ľuďom sprostredkovať a spopularizovať podujatie. To sa už nesmie opakovať. Nevieme si ani len predstaviť, ako by to vyzeralo, ak by tam nebol Milan Dvorščík, posledná záchrana.

 

 

jeden z pokusov Romana Kreuzigera (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Absencia live timmingu a spojenie sobotňajších pretekov juniorov a žien s juniorkami prinieslo jeden veľký chaos, tak ako sme to aj čakali. Je pravdou, že absolútne čelo - českí juniorskí medailisti ani ženské medailistky neboli ovplyvnené, ale všetko ostatné áno. Po celej trati sa poroztracovali všelijaké skupinky aj jednotlivci, v rýchlosti sme mali občas problém identifikovať, či sa jedná o chlapca alebo dievča. Pod sedlom dokonca pretekári nemali čísla, čo sme už dlho nevideli. My sme sa snažili ako jediné médium v Čechách a na Slovensku robiť live textový priebeh, ale bolo to jedno veľké trápenie. Dve kolá šéfredaktor strávil so ženami, tri s juniormi. Nedokázali sme mať absolútny prehľad, keďže po prvom kopci sa všetko rozhtrhalo. Stratila sa nám skupinka junioriek, ktoré bojovali o striebro. Nevedeli sme, že Michaličková sa vrátila k ženám. Nedokázali sme z ôsmeho auta v kolóne identifikovať jazdcov CyS v skupine, za čo sme boli označení za neobjektívnych. Ak raz budeme mať vďaka inzerentom a čitateľom rozpočet na to, aby sme na takéto podujatie cestovali v početnejšom zložení, aby sme eliminovali nedostatky, radi to urobíme.

 

Ďalším problémom bola slovensko-česká choroba slabých vysielačiek. Športoví riaditelia skupín od seba vzdialených niekoľko minút nepočuli a nevedeli nič. Za hlavným pelotónom juniorov nebolo posledné dva okruhy nič pocuť. Jediným šťastím bol krátky úsek, kde bola cesta rozdelená, takže ste mohli v protismere sledovať pred vami aj za vami idúce skupiny. Rozhodcovia sa museli kvôli dvojici pretekov rozdeliť, do ženského konvoja dokonca na druhé miesto za auto hlavného rozhodcu poslali veľkú sanitku, keďže klasické auto lekára bolo s juniormi. Našťastie, po troch kilometroch jej vyvrela voda a z konvoja zmizla. Janka Keseg Števková nám po pretekoch povedala, že vôbec nevedela, kde sú jej súperky, snažila sa ich hľadať v spomínanom úseku, niečo jej kričali jej ľudia popri trati, ktorí ale mali všelijaké informácie, zvyčajne kolo staré. Považujeme za veľmi zlú reklamu preteky UCI, kde líder nevie odstup na žiadneho svojho súpera.

 

Takže jasný odkaz budúcim organizátorom: Nikdy nespájajte preteky dohromady! Vieme, že je ťažké uzavrieť okruh, ale predchádzajúci organizátori to dokázali.

 

 

aj nám v tom zmätku ušla táto fotka k ženám (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Prvotriedny chaos panoval aj v "kauze U23". Napokon sa prijal konsenzus, že oficiálne bola zrušená, teda napríklad Malovec narozdiel od Schlegela v časovke získal UCI body, hoci na žiadnych pretekoch nemôže obliecť dres majstra SR a oficiálne by sme ho mali nazývať "preborník" namiesto "majster". Apropo, s tým súvisiace rozdelenie štartovej listiny na slovenských a českých pretekárov v ITT sme privítali. Pred sezónou ale došlo na strane UCI v pravidlách k vyškrtnutiu vety, že pretekár jazdiaci za tím World Tour nepatrí do kategórie U23. Preto sa teda Erik Baška môže zúčastniť MS v Dohe ako dvadsať trojkár. V Kyjove ale striebro U23 nezískal. Bolo veľmi smutné sledovať Juraja Lajchu po pretekoch ako sa snaží všetkých ľudí naokolo pýtať, či získal bronz, alebo má spod pódia odísť, lebo tam príde Baška. Prečo sa tak nestalo je záhadou, pretože podľa nových pravidiel UCI ten bronz získať mal.

 

Časomerači a rozhodcovia navyše urobili množstvo chýb. Všetci sme ľudia a každý urobí chybu, tu to ale presahovalo únosný rámec. Pomýliť sa v mene (Januša prekrstili na Janouša), umiestniť na ôsme miesto medzi Slovákmi v nedeľu Adama Geša s ôsmimi, nie deviatimi, kolami či tradične vymeniť sestry Juhásové, to je bežný folklór, ale ako sme vám mohli poskytnúť správne informácie, keď po časovke junioriek svietilo na tabuli toto:

 

 

Nie, takto nedopadli juniorky, víťazka Šefčíková štartovala prvá, vo výsledkoch nie je. Po časovke juniorov svietilo toto:

 

 

Nie, Matúš Štoček nebol tretí, vyhral. Časovku žien prevádzkovatelia tabule, ktorá bola v Hodoníne jediným informačným zdrojom, odignorovali, nezobrazili tam nič, spustili ju až na české ženy.

 

Vrcholom boli chybné výsledky pretekov juniorov, v ktorých Oros s Valom dostali o šesť a pol minúty menšiu stratu ako v skutočnosti. O tom, že je tam veľký rozdiel sme vedeli z mechanického vozidla za Orosovou skupinou. Šéfredaktor sa v tomto čase porozprával so Zemanom v cieli, fotograf posielal fotku Štočeka na zverejnenie a kameraman si stihol kúpiť vodu. Dôkaz o deviatich minútach rozdielu tu (komukoľvek na vyžiadanie pošleme zábery, vlastnosti súboru sa nedajú upraviť):

 

klik pre zväčšenie

 

Odmietame očierňovanie, že sme do článku napísali svoj názor. Ak tam raz niečo zvýrazníme, máme to niekoľkokrát overené. Na chybu sme rozhodcov upozornili. To, že sa to rozhodli dodatočne neriešiť, je ich vec, poradie sa nemenilo. Myslíme si, že aj toto spôsobil faktor sobotňajšieho chaosu. Polemizovať nad tým, že chýb tam bolo určite viac, len sme ich nepostrehli, nebudeme.

 

Tieto majstrovstvá nám otvorili oči v tom, že diskusia pod článkami znehodnocuje našu robotu, ktorú tvoríme pod vlastnými menami verejne a akokoľvek sa s dobrými úmyslami môžeme snažiť, sú ľudia, ktorí pod rúškom anonymity môžu napísať a skritizovať čokoľvek. Budeme vážne uvažovať nad budúcnosťou diskusie na našich stránkach, pretože ak sa má stať pôdou na odkazovanie si záležitostí a ohovárania ani nie proti nám, ale ľuďom pôsobiacim v cyklistike, ktorí sa voči tomu nemôžu brániť, nebude to dobré pre nikoho budúcnosť. Ak má ktokoľvek záujem o objektívnu kritiku, môže nám kedykoľvek napísať email. Na všetky sme doteraz odpovedali.

 

Ako sme už písali v prvej časti, šampionát dopadol dobre, nič zásadné, čo by ovplyvnilo tých najlepších alebo nebodaj zdravie účastníkov, nezlyhalo. Poukázali sme na to dobré, z čoho si majú budúci organizátori vziať príklad, ale aj to zlé, aby sa toho vyvarovali, pretože úroveň tohto podujatia je na podmienky našich krajín dobrá, iba je podľa nášho názoru niekedy potrebné inak stanoviť priority.