Dopingový prízrak Puerto konečne pred súdom

V januári tohto roku sa dostala pred súd dopingová kauza Operácia Puerto. Po dlhých siedmich rokoch intenzívneho vyšetrovania a rôznych obštrukciách sa pred madridský súd postavilo päť obžalovaných, medzi ktorými hrá najdôležitejšiu úlohu španielsky lekár Eufemiano Fuentes. Keďže výsledky vyšetrovania môžu mať pre cyklistiku neblahé následky, pripomeňme si, čo sa vlastne stalo.

Všetko sa to v skutočnosti začalo už v roku 2003, keď bol počas etapy na Tour de France prevezený španielsky jazdec tímu Kelme Jesus Manzano vrtuľníkom do nemocnice kvôli ťažkej dehydratácii. Keď ho o rok neskôr z tímu vyhodili, pravdepodobne z pomsty poskytol španielskym novinárom informáciu, že jeho ochorenie na Tour spôsobila krvná transfúzia, ktorú mu v ten deň poskytol ich klubový lekár Eufemiano Fuentes. V roku 2004 Španielska športová rada (CSD) začala viesť vyšetrovanie voči Fuentesovi a jeho spolupracovníkovi počas Tour de France 2003 Alfredovi Córdovovi, ktorý bol zároveň lekárom v Liberty Seguros (alebo ONCE), kde v tom čase pretekal Alberto Contador, a športovým riaditeľom bol Manolo Saiz. Kvôli nedostatku dôkazov bolo vyšetrovanie napokon zrušené.

O dva roky neskôr, 23. mája 2006, uskutočnila španielska polícia dôkladne pripravenú akciu proti rozsiahlej dopingovej činnosti, ktorú pomenovala Operácia Puerto, keď vykonala raziu na mnohých miestach a na jednom z nich, ktoré patrilo Fuentesovi, objavila minimálne 100 vrecúšok so zakonzervovanou krvou, ktoré boli uskladnené v chladničkách, množstvo liekov a nástroje umožňujúce vykonávať transfúziu krvi. Fuentes bol okamžite zatknutý a spolu s ním ďalší piati podozriví, vrátane Manola Saiza, ktorí boli obvinení z poskytovania dopingu cyklistom. Spolu s uvedeným dopingovým arzenálom vyšetrovatelia našli aj zoznam, ktorý obsahoval mená pretekárov, ktorým patrila uskladnená krv. Lenže údaje boli zašifrované, takže sa podarilo rozlúštiť len niečo cez 50 mien.

Odobraná krv mnohých cyklistov, pravdepodobne pripravená na transfúziu, spôsobila obrovský rozruch v prvom rade na blížiacej sa Tour de France. Organizátor podujatia spoločnosť A.S.O. vyhodila z pretekov tímy Würth (predtým Liberty Seguros) a Comunidad Valenciana. Lenže Würth, ktorý sa medzitým spojil s kazašským kapitálom a zmenil názov na Astana-Würth, sa obrátil so sťažnosťou na Športový arbitrážny súd (CAS), ktorý mu štart na Tour povolil. Spoločnosť A.S.O. ďalej tlačila na účastníkov pretekov, aby zakázali štartovať tým jazdcom, ktorí sú v zoznamoch. Jednotlivé tímy chtiac-nechtiac akceptovali túto požiadavku, a tak boli zo štartu vyškrtnutí takí pretekári ako Jan Ullrich (T-Mobile), Ivan Basso (Team CSC), Francisco Mancebo (Ag2r) či Alberto Contador (Astana-Würth). Najhoršie dopadlo novovzniknuté zoskupenie Astana-Würth, ktoré bolo nakoniec nútené opustiť preteky, pretože po suspendovaní piatich jazdcov nemali dostatočný počet pretekárov (6), aby sa mohli postaviť na štart, kvôli čomu firma Würth prestala sponzorovať tím a zostala už len Astana.

Medzi ďalšími menami boli vo Fuentesovom zozname napr. Joseba Beloki, Isidro Nozal, Sérgio Paulinho, Jörg Jaksche, Michele Scarponi (všetci Astana-Würth), Alejandro Valverde (Caisse d'Epargne). Na konci roku 2006 španielske orgány činné v trestnom konaní zbavili všetkých jazdcov podozrení z používania dopingu.

V roku 2007 prípad znovu otvoril Taliansky olympijský výbor (CONI), keď začal vyšetrovať Ivana Bassa a Michele Scarponiho. Obidvaja nakoniec dostali zákaz činnosti: Basso na 24 mesiacov a Scarponi na 18. Do cyklistického kolotoča sa vrátili v roku 2009. Jediným potrestaným Španielom v tejto kauze bol Alejandro Valverde, ktorý dostal v roku 2010 dvojročný trest, najmä vďaka obrovskej aktivite CONI. Ani jeden z týchto troch cyklistov nebol potrestaný za užívanie dopingu (nikdy neboli pozitívne testovaní), ale za "pokus o doping", keďže ich uskladnená krv mala s najväčšou pravdepodobnosťou slúžiť na transfúziu počas pretekov, ale nikdy sa tak nestalo. Navyše v Bassovej a Valverdeho krvi, ktorú objavili vyšetrovatelia vo Fuentesovom zariadení, sa našlo zvýšené množstvo EPO.

V priebehu rokov sa Fuentesovo meno stalo synonymom zla v cyklistike. Každý, kto bol s ním akýmkoľvek spôsobom spojený, bol automaticky považovaný za dopingového hriešnika. V roku 2008 bol preukázaný prevod peňazí pochádzajúcich od Fränka Schlecka na Fuentesov účet. Schleck potvrdil finančnú transakciu, ale poprel akýkoľvek osobný kontakt s Fuentesom. Na konci roka bol zbavený obvinení. Niektorí cyklisti sa postupne sami priznávali k spolupráci s týmto španielskym lekárom, napr. Jörg Jaksche alebo Tyler Hamilton. Obidvaja priznali používanie krvnej transfúzie počas pretekov.

Takže 28. januára sa pred súd postavili Eufemiano Fuentes, Manolo Saiz a ďalší štyria obvinení. Treba si však uvedomiť, že tento proces na civilnom súde sa netýka dopingu, ale nech to znie akokoľvek prekvapujúco, obžalovaní sú podozriví z ohrozenia verejného zdravia. Totižto v roku 2006 v španielskej justícii nebol doping považovaný za nelegálnu činnosť. V tom prípade sa pojednávanie nebude zaoberať otázkami, či Fuentes poskytoval alebo neposkytoval športovcom doping, či im pomáhal zvyšovať športový výkon nedovolenými prostriedkami. Skôr sa zameria na preskúmanie tvrdení, či spôsob uskladnenia odobratej krvi bol hygienický, či bola správne zakonzervovaná, či zloženie krvi neobsahovalo látky, ktoré by ohrozovali zdravie športovcov. Z tohto hľadiska je prebiehajúci súdny proces pre cyklistiku viac-menej nepodstatný.

Medzinárodná antidopingová agentúra, UCI a CONI však žiadajú španielske orgány, aby v priebehu súdneho procesu zverejnil Fuentes zvyšné mená zo svojho zoznamu, aby mohli posúdiť, či daní športovci porušili dopingové pravidlá. Španielska strana ale nereaguje vždy ochotne a súčinne s medzinárodnými inštitúciami. Fuentes vyhlásil, že nemá problém so zverejnením mien, avšak španielskeho sudcu táto informácia vôbec nezaujímala. WADA musí teraz len čakať, ako sa bude proces vyvíjať. V tejto chvíli sa nezdá pravdepodobné, žeby španielske orgány mali záujem rozpletať dopingovú sieť. A tiež je málo pravdepodobné, že cyklisti vystupujúci v prípade ako svedkovia (Contador, Basso, Scarponi, Valverde, Jaksche) prezradia z vlastnej vôle niečo navyše.

Jedinou možnosťou, ako sa môžu WADA a UCI dostať k dokumentom a konkrétnym informáciám z Operácie Puerto, je počkať na ukončenie civilného súdu a potom požiadať španielske orgány, ktoré sú ich výhradným vlastníkom, o poskytnutie týchto dokumentov. Lenže to už bude možno neskoro, pretože premlčacia doba ohľadom dopingu je osem rokov a vyprší v roku 2014. Keď zoberieme v úvahu, že vypočúvanie svedkov je naplánované do konca marca a konečný verdikt sa očakáva len niekedy na jeseň, plus pridajme nejaké súdne prieťahy a obštrukcie, je dosť možné, že WADA nestihne zaujať stanovisko k relevantným informáciám pochádzajúcim z Operácie Puerto a celá dopingová kauza postupne vyšumí bez potrestania vinníkov.

Tento scenár vyhovuje hneď niekoľkým súčasným cyklistom. Najhoršiu pozíciu má Contador - ak by sa preukázalo, že využíval nedovolené služby Eufemiana Fuentesa na zvýšenie svojej výkonnosti, dostal by doživotný zákaz pretekať, pretože raz už bol za doping odsúdený. Zaujímavejšia situácia je v prípade troch jazdcov (Basso, Scarponi, Valverde), ktorí boli v minulosti suspendovaní za "pokus o doping" v tejto kauze, ale ak sa ukáže, že naozaj využívali zakázané prostriedky počas pretekov, pravdepodobne by aj im hrozil doživotný zákaz. Ale môžu byť druhýkrát potrestaní viac-menej za ten istý priestupok? Netreba zabúdať, že vo Fuentesovom zozname sa nachádza ešte niekoľko desiatok neznámych mien, ktorých identifikácia a následné potvrdenie dopingovej praxe môže tiež preriediť terajšie cyklistické pole. Napríklad pred niekoľkými dňami tím Blanco suspendoval Luisa Leona Sancheza práve pre kontakty so spomenutým lekárom.

Fuentes podľa niektorých svedkov priznal, že medzi jeho klientov nepatrili len cyklisti, ale aj futbalisti, tenisti, atléti, boxeri atď. Určite je potrebné zverejniť všetky mená z Fuentesovho zoznamu, aby sa ukázalo, že doping je problém športu ako takého a nie iba cyklistiky. Uvidíme, či španielske orgány pripustia rozšíriť pôsobnosť tejto kauzy aj do iných športov. V opačnom prípade môže momentálny utešujúci pocit svetovej cyklistiky, že práve prebieha proces jej očisťovania, spôsobiť naozaj neblahé následky.