Sezóna 2023 ponúkla tri diametrálne odlišné Grand Tours. Dve sa skončili veľmi tesným výsledkom, no paradoxne jasne najzaujímavejšou bola tá tretia, ktorú rozhodli minúty. Oproti minulým rokom sme videli aj obrovské rozdiely v časovkárskych kilometroch alebo viac pretekárov, ktorí sa presadili až na dvoch trojtýždňovkách. A aby sme nezabudli, videli sme historický monopol jedného tímu, ktorý svoju tohtoročnú dominaciu zaklincoval obsadením kompletného pódia na Vuelte, čo sa stalo prvýkrát v histórii. O tom ale inokedy.
| Stupne víťazov na Gire (© LaPresse/Fabio Ferrari) |
Celkové poradie
Začnime porovnávanie tým najpodstatnejším, čo je boj o celkové víťazstvo. Na Gire i Vuelte sme videli historicky malé rozdiely iba štrnástich, resp. sedemnástich sekúnd medzi šampiónom a vicešampiónom. Napriek tomu sa boj o triumf v oboch radí k tým najnudnejším v 21. storočí. Žalostne neakčné Giro a Vuelta, ktorá bola kompletne v réžii Jumba a kde sa o víťazovi rozhodovalo z auta, boli totálne zatienené bojom o víťazstvo na Starej dáme.
Jonas Vingegaard vyhral Tour de France pred Tadejom Pogačarom o dychberúcich 7 minút a 29 sekúnd. Tento výsledok však absolútne neodzrkadľuje, čo sme videli na trase. Dva týždne táto dvojica zvádzala epický duel o každú sekundu, no a iba Pogačarova nedostatočná príprava kvôli zlomenine v ruke z pred Tour a zosypanie sa v treťom týždni napokon rozhodli o triumfe Dána.
 Video |
Stará dáma však jasne získava primát najzaujímavejšej Grand Tour roka, aspoň čo sa trojtýždňového zážitku týka. Chabé Giro jemne spasil iba zvrat v predposledný deň, hoci bol očakávaný. Technicky sa teda dá hovoriť o rozhodnutí na poslednú chvíľu a najnapínavejšej Grand Tour, no s veľmi horkastou pachuťou v ústach.
Etapové víťazstvá
Čo sa týka triumfov v etapách, až sedemnástim pretekárom sa podarilo v tomto roku zapísať si v tejto štatistike prvú čiarku. Zlatou baňou bolo v tomto smere Giro, z ktorého si svoju prvú Grand Tour etapu odnieslo až deväť pretekárov. Netradične najmenej premiérovych víťazov videla Vuelta, kde sa takto radovali iba dvaja jazdci.
Šprintérskych dojazdov bolo v tomto roku dokopy na trojtýždňovkách osemnásť, čo je až o tri šprinty viac ako vlani, a to v Madride posledný deň Vuelty vykradol rýchlikom silný únik iba o pár metrov. Aj v tomto prípade bolo najštedrejšie Giro, ktoré šprintérom ponúklo sedem možností na výhru. Zároveň sme boli svedkami veľkej rarity, keď si týchto sedem dojazdov podelilo až sedem finišmanov, nikto sa neradoval viackrát.
| Video |
Úniky mali opäť na rúžiach ustlané, ako to je dobrým zvykom v ostaných desiatich rokoch. Radovali sa až v 26 prípadoch, čo je iba o dva menej ako je historický rekord z roku 2021. Giro bolo najprívetivejšie aj dotretice, keď hrdinom v brejkoch rozdalo až desať etáp.
Tým to však nekončí. Talianska Grand Tour ponúkla pelotónu aj najviac kilometrov proti chronometru. Počas troch časoviek pretekári zdolali 73,2 kilometrov, čo je najviac za posledné roky a zároveň ide o viac ako trojnásobok porcie z Tour de France. Vo Francúzsku pripravili iba jednu jazdu proti času, ktorá mala iba 22,4 kilometrov.
Toľká štedrosť organizátorov Gira sa však musela niekde odzrkadliť. A to bohužiaľ v tej pre fanúšikov najatraktívnejšej štatistike. Zo skupiny favoritov sa o etapu na veľmi defenzívnych rúžových pretekoch bojovalo iba v jednom prípade, čo je doslova žalostné. V tejto kategórii kraľuje Vuelta, kde si to favoriti celkového poradia rozdali v priamom súboji až päťkrát.
Je double ľahšie?
Keď si porovnáme minuloročné Grand Tours s tohtoročnými, odhalíme ešte jednu zaujímavú štatistiku. Omnoho viac pretekárov bolo v tomto roku schopných úspešne skombinovať dve trojtýždňovky, no a Sepp Kuss dokonca vyhral Vueltu po absolvovaní Gira aj Tour.
| Video |
V minulom roku sa aspoň na dvoch Grand Tours objavil v Top 10 iba víťaz Gira a desiaty muž Vuelty Jai Hindley. Tentokrát si však víťazi Gira i Tour, Primož Roglič a Jonas Vingegaard, odskočili aj na pódium Vuelty a dobre dokázal double Giro plus Vuelta skombinovať aj João Almeida. Portugalčan skončil v Taliansku tretí a v Španielsku ho na deviate miesto zosunula iba choroba v druhom týždni, inak by bol vyššie.
Ďaleko väčší rozdiel však vidíme aj medzi víťazmi etáp. Zatiaľ čo v sezóne 2022 vyhral na dvoch Grand Tours iba Mads Pedersen, konkrétne jedenkrát na Tour i Vuelte, v tomto roku si double pripísalo až sedem pretekárov. A ani to nemuseli byť superhviezdy.
Rogliča, Vinegaarda a znova Pedersena doplnili aj Remco Evenepoel, ktorý vyhral dokonca viacero etáp na Gire i Vuelte, no a ďalej taktiež menej hviezdny borci ako Kaden Groves (1x Giro a 3x Vuelta), Wout Poels (1x Tour a 1x Vuelta) či dokonca záložný šprintér tímu DSM Alberto Dainese (1x Giro a 1x Vuelta). Zdá sa, že úspešné double Grand Tours bolo v tomto roku výrazne ľahšie dosiahnuteľné ako v tom minulom.
