Vysiela Šport RTVS
Hneď v úvode si pripomeňme niekdajší výrok Bernieho Eisela k týmto pretekom: "Vtip je v tom, že keď je pekne, tak pri ceste stojí pol milióna divákov. Ale keď prší, príde ich až milión." Ak by sme to trochu pritiahli za vlasy, tak v nedeľu ich tam boli možno aj dva milióny. Doplatil na nich predovšetkým tím OPQS. Takticky to mal rozbehnuté najlepšie, pretože vpredu mal troch ľudí. Vandebergha, Štybara a Terpstru. Pri neúčasti Boonena a zlom dni Chavanela výborná situácia. Najskôr skončil na zemi po kolízii s divákom Vandenbergh. Celý dokrvavený však nasadol a pokračoval, ale bolo po šanciach.
Neskôr, pre kolíziu s diváčkou, ktorá si fotila pretekárov, prišiel Zdeněk Štybar, dovolíme si povedať, o životný výsledok. Práve vtedy totiž bojoval na čele v trojici s Cancellarom a Vanmarckem. Ako najlepší šprintér v skupinke mal šance na vynikajúce umiestnenie. Musel sa však so svojim osudom zmieriť: "Nohy mi išli veľmi dobre, cítil som sa perfektne a držal som sa Cancellaru. Keď sme vpredu zostali už len traja, hovoril som si, že som najrýchlejší a vo finiši by sa mi mohlo niečo podariť." Aj konečné šieste miesto je pre bývalého majstra sveta v cyklokrose fantastickým výsledkom, no sklamanie z jeho slov priam kričí: "Mal som vynikajúcu pozíciu, lenže potom sa na ceste zjavil fotograf, alebo niekto podobný. Trafil som ho a takmer som spadol. Kým som nohu znova stihol zaseknúť do pedála, stratil som kontakt s Cancellarom. Zrazu z toho bola diera päť alebo desať sekúnd, a to sa už na takomto teréne nedá po 240 kilometroch dohnať." Nakoniec dobre rozbehnuté preteky pre OPQS zachránil tretím miestom Terpstra. Po jeho zatiaľ nemastnej-neslanej sezóne prišlo konečne prebudenie, a to našťastie v tom najlepšom čase.
O víťazstvo sa teda pobili Vanmarcke a Cancellara. Prvý menovaný rovnako predviedol výborný výkon a asi všetci fanúšikovia si želali práve jeho víťazstvo, už len z princípu, že Cancellara vyhráva 
stále. Lenže Spratakus ukázal, že pozná aj inú taktiku ako ufujazdiť súperom 30 km pred cieľom. Udržal si nervy na uzde a využil priskorý nástup Vanmarckeho na velodróme. Bolo to tesné, ale zaslúžené víťazstvo. Fabian preto v cieli neskrýval nadšenie: "Je to fantastické mať tretie víťazstvo. Nemohol som veriť, keď som preťal cieľovú čiaru. Moje nohy a hlava ma tam chceli priviezť." Oči pre plač zostali Vanmarckemu. Hoci príjemne prekvapil, trpkosť prehry mu určite veľmi nebola po vôli. "Viem, mal by som byť hrdý, ale je to také obrovské sklamane, pretože som bol veľmi blízko. A problém je v tom, že keď začnete veriť vo víťazstvo, je to ešte ťažšie," uzatvára porazený.
Výsledkovo si sezónu vyladil aj Greg Van Avermaet. Síce prehral súboj o bronz s Terpstrom, ale štvrté miesto na Roubaix len počiarkuje jeho dobré umiestnenia v tomto ročníku jarných klasík, z ktorých najvýraznejšie bolo zatiaľ tretie miesto na Gent-Wevelgem. Zo šprintu o bronz si až takú veľkú hlavu nerobí, skôr si je vedomý inej chyby: "V záverečnom šprinte vyhráva silnejší, a to bol Terpstra. Viac som však rozčarovaný z toho, ako mi ušiel Cancellara so Štybarom. Bol som nalepený na Gaudinovom kolese a keď Fabian zrýchlil, Francúz nechal medzeru. Náskok som sa snažil dohnať, ale to už nebolo možné."
Celkom slušné preteky išiel aj tím Europcar. Pri tomto tíme nám vyšiel tip, že Gaudin by mohol spolu s Turgotom bojovať o prvú desiatku a obaja prišli na pekných okrúhlych pozíciách - 5. a 10. Aj keď pre Turgota je to po vlaňajšom druhom mieste asi mierne sklamanie. Malým sklamaním je aj Flecha, ktorý potvrdil, že tento rok to nie je ten pretekár, akého v jarných jednorazovkách vídavame. Síce bol piaty na Gent-Wevelgem a na Roubaix ôsmy, ale to je na muža tohto formátu predsalen menej, ako sme zvyknutí. Tím Sky sme nefavorizovali, ale do pretekov išiel s veľmi zdatnou zostavou. Chlapci však sklamali. Nedostali sa do prvej desiatky. Eisel bol dvanásty, Boasson Hagen 47-my a Hayman až 52-hý.
Boli to veľmi pekné preteky a Cancellaru vystrelili do čela svetového rebríčka. Treba povedať, že zaslúžene je zatiaľ kráľom jari. Pokaziť mu to už môže len náš Peťo Sagan. Tak mu budeme držať palce, aby na titulných stránkach Spartakusa naozaj dokázal prebiť, nie však mediálnymi nafukovačkami, ale ďalšími krásnymi víťazstvami.
