Boj o život bez úvodzoviek

Boj o život bez úvodzoviek. Aj takto sa dajú nazvať takmer dva týždne, ktoré strávili naši pretekári Cyklistického klubu Banská Bystrica v strednej Afrike na pretekoch Okolo Kamerunu (UCI 2.2, 27.2.2011 - 7.3.2011). V krajine nachádzajúcej sa tesne pod Saharou a nad rovníkom si naši odvážlivci zažili svoje. Čakali ich problémy s batožinou, zranenia, obrovské horúčavy, tropická búrka a samozrejme sedem etáp, teda 850 kilometrov na sedle bicykla v pretekárskom tempe.

Na preteky 5000 kilometrov od domova sa vydalo zloženie Milan Barenyi, Martin Fraňo, Róbert Glajza, Peter Košút, Milan Sihelský a Dávid Žemba. Vedúcim tímu bol Belgičan Fred Blankers, mechanikom Ladislav Longauer a masérkou Annelien Arnouts z bývalého tímu Cervélo.

O tomto nevídanom dobrodružstve sme sa rozprávali s Martinom Fraňom, ktorého najčastejšie slová boli: "Toto som ešte nikdy nezažil".

"Do Kamerunu sme nešli ako žiadni nováčikovia. Ja osobne som štartoval na Tour de Kamerun už štvrtýkrát, resp. celkovo  v Kamerune po ôsmykrát. Našim cieľom bolo obhájiť celkové víťazstvo Milana Barenyia spred roka. Po skúsenostiach z minulosti sme sa na Afriku vedeli dobre pripraviť, nabalili sme si množstvo potrebných vecí a nič sme nenechali na náhodu.

Šok prišiel, keď sme v Kamerune vystúpili z lietadla a bolo nám povedané, že nedošla batožina. Prišli iba niektoré bicykle, no ani jednému z nás neprišiel batoh. Predstavte si situáciu, že sa nachádzate v strede Afriky, kde máte súťažiť na cyklistických pretekoch a nemáte so sebou vôbec nič, okrem vecí, ktoré máte na sebe. Nejaké kvázi šaty či jedlo si ešte na tých kadejakých trhoch kúpite, aby ste prežili, no všetko čo potrebujete k cyklistike sa tam zohnať jednoducho nedá. Musím povedať, že nás zachránili iné tímy, od ktorých sme si aspoň požičali nejaké súčiastky a vybavili sme si aj päť dresov. Šiesty sme už nezohnali a ja osobne som musel ísť v časovkárskej kombinéze.

Čo nás ale najviac mrzelo, bolo to, že sme nemali žiadne lieky, ani napríklad opaľovacie krémy, ktoré v tých obrovských horúčavách jednoducho potrebujete.

Takýto hrôzostrašný stav jednoducho znamenal stratu akýchkoľvek šancí na dobré umiestnenie. Boli sme radi, že sme mohli vôbec odštartovať.

Hneď prvá etapa nás absolútne dorazila. Priemerná teplota 45 stupňov, počas celej etapy púštna búrka, úplne zatiahnutá obloha, vietor 80 km/h a viditeľnosť takmer žiadna kvôli množstvu prachu či piesku na ceste a v ovzduší.

Zo začiatku sme to mali rozbehnuté dobre, Barenyi bol na čele. Neskôr však kvôli tým hrôzostrašným podmienkam všetkým ušli štyria cyklisti z Burkine Faso, ktorí boli na podobné podmienky zvyknutí. My, Európania, sme museli riešiť problémy vyslovene životného charakteru. Košút, Sihelský a ja sme mali dokonca také nešťastie, že sme sa zaplietli do hromadného pádu, v ktorom sme sa najmä Košút a ja veľmi zranili. Boli sme od hlavy až po päty od krvi. Mňa dlhé minúty ošetrovali v sanitke a ostal som tam v podstate sám. Nakoniec som sa vzoprel a silou vôle som došiel do cieľa celý krvavý.

Rezultát prvej etapy bol katastrofálny. Už túto úvodnú etapu nedokončilo 11 pretekárov, medzi nimi aj Dávid Žemba. Tí čo prišli do cieľa, tak v úplnej kóme, o zranených cyklistoch ani nehovorím. Napríklad Milan Barenyi došiel takmer s tridsať minútovou stratou a mal veľký úpal. Ja som stratil viac než hodinu na víťaza. Šance na dobré celkové umiestnenie boli fuč.

Večer po etape to boli obrovské muky. Traja sme boli celí zodretí, Milan s úpalom. Nemali sme tam žiadne lieky, postihli nás teploty a zimnice.

Ďalšie dni boli podmienky podobné, no našťastie, už sme sa nedostali do žiadneho veľkého pádu. Postupne sme sa vyrovnávali s podmienkami a približovali sa na civilizovanejší juh. Prišli aj prvé výsledky. Milan Barenyi obsadil v ťažkej kopcovitej štvrtej etape druhé miesto, keď ušiel iba Rwanďan Ruvogera, výborný vrchár, paradoxne môj spolupútnik z prvého dňa.

Deň na to som ja došpurtoval druhý za najväčším talentom africkej cyklistiky, Rasmane Ouedraogom, ktorý strávil minulý rok spolu s Marekom Čaneckým v UCI kempe pre najnádejnejších pretekárov z cyklisticky slabších krajín. V tejto etape sa opäť zranil Peter Košút, ktorý sa po ťažkom páde v prvom dni opäť ocitol na zemi. Spadol presne na tie isté miesta ako pred tým. Nebolo to našťastie ďaleko od cieľa, takže sa mu  podarilo etapu dokončiť.

Pred šiestou etapou nám konečne došla batožina a mohli sme sa lepšie ošetriť či vyživiť vitamínmi. Štyri dni som mal teploty a mokvali mi rany, ktoré v tom veľkom teple zasychali. Bola to úľava.

V šiestej etape sme si už jasne trúfali na víťazstvo, no ani tentoraz sme nemali šťastie. Chceli sme hromadný špurt a najmä zásluhou nášho tímu sa zlikvidoval únik asi 15 kilometrov pred cieľom. Neskôr sa však vytvorila nová skupinka unikajúcich pretekárov a keďže skoro každý dobrý tím v nej mal svojho zástupcu, my ani ostatné tímy nemali záujem o ich dostihnutie. Od nás tam bol Glajza, takže sme dúfali, že sa aspoň jemu podarí skončiť medzi najlepšími troma. Róbert nakoniec v náročnom dojazde finišoval štvrtý. Pelotón prišiel do cieľa možno desať sekúnd na to. Špurt balíka vyhral Barenyi, ja som bol pár miest za ním.

Pred posledným súťažným dňom sme si mysleli, že nás už nič nemôže prekvapiť. Príroda nás však vyviedla z omylu. Toto som ešte v živote nezažil. Po dňoch neznesiteľných horúčav prišlo obrovské ochladenie, teplota klesla na 20 stupňov a začalo brutálne silno pršať. Bol to nejaký tropický dážď, nebolo vidieť ani na päť metrov. Jeden úsek padali dokonca obrovské krúpy, ktorými bola posiata celá cesta. V týchto podmienkach nás čakala kráľovská horská etapa s tromi prémiami prvej kategórie.

Okolnosti boli také, že sa vytvorila čelná skupinka, asi 15 pretekárov, kde bol Glajza aj Sihelský. Glajza sa pokúsil o únik, pár kilometrov šiel aj sám a vyzeralo to na víťazstvo, no tesne pred cieľom bol dostihnutý  a skončil jedenásty. Sihelský došpurtoval na 8. mieste.

Tieto záverečné dni nám samozrejme pomohli dostať sa vyššie v celkovom poradí, ale za ambíciami to ostalo veľmi veľmi ďaleko. Najvyššie z nás skončil Barenyi na 23. pozícii, čo je teda úplne slabučký výsledok. Celkovo sme obsadili dve druhé miesta, tuším jedno štvrté a šieste miesto, plus nejaké výsledky v Top 10. Získali sme iba 10 UCI bodov, čo je skoro ako nič. Vlani sme mali päť druhých miest, víťazstvo v etape a hlavne celkové prvenstvo.

Musím ale povedať, že sme boli veľmi potešení z toho, ako sa k nám postavili iné tímy, najmä v čase, keď sme nemali batožinu. Bez ich pomoci pred pretekmi by sme neboli schopní ani odštartovať. Pomohli nám v rámci svojich možností tiež po tých zraneniach. Prejavili nám ústretovosť a duch fair play.

Po návrate domov sa dávame pomaly dokopy psychicky aj fyzicky. Peter Košút, ktorý z nás po dvoch ťažkých pádoch dopadol snáď najhoršie, strávil nejaký ten čas na chirurgii."

Najbližšie čakajú Slovákov desaťetapové preteky Okolo Maroka, na prelome marca a apríla, kde by sa mal predstaviť výber pretekárov z Dukly Trenčín Merida a CK Banskej Bystrice.