Lukáš KubišMinulý týždeň sme v nočných hodinách sledovali tretí ročník cyklistických pretekov okolo Colorada s oficiálnym názvom USA Pro Cycling Challenge. Poďme si ho krátko zhrnúť. Dnes sme zvolili netradičnú formu, ktorá neulahodí každému.
Napriek tomu, že cyklistika za veľkou mlákou je enormným spôsobom spájaná s dopingom, Američania rýchlo zabúdajú, vychovávajú novú generáciu jazdcov a cyklistika sa teší väčšej popularite medzi fanúšikmi a rádovými sponzormi ako kedykoľvek predtým. Ak sa k tomu pridá efektívne zámorské podnikateľské myslenie postavené na prepracovanej reklame, vznikajú nové atraktívne preteky. Ešte v roku 2010 augustový blok (Tour of Elk Grove, Tour of Utah a USA Pro Challenge) neexistoval. Myšlienka dostať slávnych jazdcov z anglo-amerických tímov po ich vrchole sezóny (u nich je vždy Tour de France ďaleko viac ako Vuelta) do USA vo "voľnom" auguste sa ukazuje ako správny marketingový ťah pre samotnú cyklistiku. Ak americké tímy počas Tour de France nenalákali do svojho košiara pre nasledujúci rok dostatok sponzorov, v Colorade je ten správny čas na ďalšie hľadanie a presviedčanie. Diváci po celom svete si teda môžu vychutnať ďalšie zaujímavé súboje hviezdnych mien s mladými nádejami z miestnych tímov. Tak na americký spôsob.
Venujme sa tretiemu ročníku pretekov. Prekvapili niečim? Ničím. V boji o celkové víťazstvo sme videli tradičný súboj BMC s Garminom, do ktorého sa miešal Acevedo. Niekoľkí mladí Američania, ktorí tu zaujali, podpísali alebo ešte len podpíšu prvé profesionálne zmluvy. Sagan opäť nemal konkurenta, v dojazdoch aj popularite. Ukázal sa aj najbojovnejší cyklista 21. storočia Jens Voigt a fanúšikovia poobliekaní do všakovakých možných aj nemožných kostýmov. Tourtracker pretekov bol znova najprepracovanejší a opäť chýbali údaje o prevýšeniach jednotlivých stúpaní. Naše 
vyratúvanie z interaktívneho profilu trasy nebolo veľmi presné. Televízii NBC Sports aj tento rok často vypadával signál a nesedela grafika o počte zostávajúcich kilometrov či náskoku úniku. Ťažko uvažovať nad tým, prečo to tak bolo, keďže nad nimi opäť bdeli ľudia z A.S.O., ktorí im zapožičali množstvo techniky z Tour de France. Možno nadmorská výška. Efektný ukazovateľ cyklistu v pelotóne pri zábere z helikoptéry, prevzatý z motoristických pretekov, nám celé preteky tvrdil, že Sagan preteká za Novo Nordisk. Nechýbal ani najväčší komentátorský bard Phil Liggett, ktorý už svetovú cyklistiku komentoval v čase, kedy u nás ešte prebiehala normalizácia a Milan Jurčo začínal jazdiť. Spolu s Paulom Sherwenom permanentne ospevovali Sagana. Každý deň pre amerických divákov opakovali cyklistické pravidlá a dozvedeli sme sa tiež, že v úplne každučkom cieľovom meste sa na vyhlásenie víťazov prišiel pozrieť "really huge crowd". V každom prípade všetká česť ľuďom, ktorí sa podieľali na organizovaní podujatia alebo zabezpečovali jeho mediálnu sféru, ktorá bola atraktívna pre americké publikum. Verme, že si aspoň v niektorých veciach od "Amíkov" Európa konečne vezme príklad. Za posledné roky pokroky nebadať.
vyratúvanie z interaktívneho profilu trasy nebolo veľmi presné. Televízii NBC Sports aj tento rok často vypadával signál a nesedela grafika o počte zostávajúcich kilometrov či náskoku úniku. Ťažko uvažovať nad tým, prečo to tak bolo, keďže nad nimi opäť bdeli ľudia z A.S.O., ktorí im zapožičali množstvo techniky z Tour de France. Možno nadmorská výška. Efektný ukazovateľ cyklistu v pelotóne pri zábere z helikoptéry, prevzatý z motoristických pretekov, nám celé preteky tvrdil, že Sagan preteká za Novo Nordisk. Nechýbal ani najväčší komentátorský bard Phil Liggett, ktorý už svetovú cyklistiku komentoval v čase, kedy u nás ešte prebiehala normalizácia a Milan Jurčo začínal jazdiť. Spolu s Paulom Sherwenom permanentne ospevovali Sagana. Každý deň pre amerických divákov opakovali cyklistické pravidlá a dozvedeli sme sa tiež, že v úplne každučkom cieľovom meste sa na vyhlásenie víťazov prišiel pozrieť "really huge crowd". V každom prípade všetká česť ľuďom, ktorí sa podieľali na organizovaní podujatia alebo zabezpečovali jeho mediálnu sféru, ktorá bola atraktívna pre americké publikum. Verme, že si aspoň v niektorých veciach od "Amíkov" Európa konečne vezme príklad. Za posledné roky pokroky nebadať.Škvrnou Colorada ostávajú "dovolenkári". Zatiaľ čo v roku 2011 ich tu neštartovalo mnoho a našli by sme ich v druhej až štvrtej desiatke (víťaz TdF Cadel Evans dokonca bojoval o víťazstvo a po zbabranej časovke skončil siedmy), už vlani začali niektorí slávni vrchári jazdiť čisto exhibične, aj keď sa Nibali či Kreuziger ešte ukázali v úniku. Tento rok Chris Froome, Richie Porte či David Zabriskie hlboko sklamali. Najmä trošku teatrálne vystúpenia z pelotónu Chrisa Frooma osamote nepôsobili dobre. Víťaz Tour de France sa mohol aspoň snažiť uplatniť základné cyklistické pravidlo - vycúvaj v skupine, kde si menej nápadný. V poslednej etape musel dokonca odstúpiť. Najlepší cyklista tohto roka, ktorý má slobodu pri tvorbe svojho programu, by si nabudúce mal rozmyslieť, či cestovať na takéto preteky. Pre večných neprajníkov sa takto nedokazuje, že nedopuje. (doplnili sme "pre večných neprajníkov", aby v tej vete niekto zámerne nehľadal niečo, čo v nej nie je)
Slováci ponocovali najmä kvôli Petrovi Saganovi. Ten to opäť zvládol s bravúrou sebe vlastnou. Držiteľ rekordu v počte víťazstiev sezóny 2013 sa nikdy nechodí na týždňové etapové preteky iba tak odviesť a trénovať. Ide za výsledkami. Navyše, teraz sa už zriedkavejšie než ostatní dopúšťa chybných rozhodnutí. 
Spomeňme si na najkrajšie Peťove víťazstvá, ktoré si všetci najradšej pripomíname. Vznikli v náročných podmienkach, pri ťažkom profile trasy a vloženom risku. Teraz ho už nevidíme sklamaného po neúspešnom úniku alebo lopotiť sa v ťažkom kopci s vrchármi, ak daný deň nemá nohy. Je to šampión, ktorý riskuje iba vtedy, keď si je istý, že mu to prinesie úspech. Ak nemá na popredné umiestnenie, ihneď to vycíti, ten deň vypustí a šetrí sily. Nič nepremyslené neskúša. Za tri roky v profi pelotóne sa veľa naučil a táto sezóna je takmer dokonalá. On sám si to možno nemyslí a často sa hnevá sám na seba, no doslova iba pár minút. Z porážok sa vie rýchlo poučiť a je to hlavne jeho pohodový prístup k životu, ktorý zapríčiňuje úspechy. Tento rok absolvoval 73 súťažných dní, z čoho bolo 32 umiestnení v Top 3 (41 v Top 5) a nemá na svojom konte ani jedno šieste, ôsme, desiate či jedenáste miesto. Siedme (zavreli ho) a deviate (hustý dážď) iba jedno jediné (viacero druhých až piatych miest je tiež spôsobených vývojom pretekov, ktorý nemohol ovplyvniť, napr. finiš úniku). To je famózna bilancia, ku ktorej v tomto roku neexistuje ekvivalent. Náhoda? Um velikánov vyhrať alebo naopak šetriť sily na druhý deň. Nič mezdi tým. Samozrejme, nič nefunguje bez vhodne zasadeného prostredia. Cannondale mu hlavne ľudsky také dokonale tvorí. Peter nepotrebuje nikam prestupovať. Bohatý medzinárodný tím na ultraprofesionálnej báze nikdy nezažil a pokiaľ bude Cannondale v minimálnej nutnej miere fungovať, prečo riskovať. Kopírujeme vetu, ktorú sme písali o pár riadkov vyššie - riskuje iba vtedy, keď si je istý, že mu to prinesie úspech.
Spomeňme si na najkrajšie Peťove víťazstvá, ktoré si všetci najradšej pripomíname. Vznikli v náročných podmienkach, pri ťažkom profile trasy a vloženom risku. Teraz ho už nevidíme sklamaného po neúspešnom úniku alebo lopotiť sa v ťažkom kopci s vrchármi, ak daný deň nemá nohy. Je to šampión, ktorý riskuje iba vtedy, keď si je istý, že mu to prinesie úspech. Ak nemá na popredné umiestnenie, ihneď to vycíti, ten deň vypustí a šetrí sily. Nič nepremyslené neskúša. Za tri roky v profi pelotóne sa veľa naučil a táto sezóna je takmer dokonalá. On sám si to možno nemyslí a často sa hnevá sám na seba, no doslova iba pár minút. Z porážok sa vie rýchlo poučiť a je to hlavne jeho pohodový prístup k životu, ktorý zapríčiňuje úspechy. Tento rok absolvoval 73 súťažných dní, z čoho bolo 32 umiestnení v Top 3 (41 v Top 5) a nemá na svojom konte ani jedno šieste, ôsme, desiate či jedenáste miesto. Siedme (zavreli ho) a deviate (hustý dážď) iba jedno jediné (viacero druhých až piatych miest je tiež spôsobených vývojom pretekov, ktorý nemohol ovplyvniť, napr. finiš úniku). To je famózna bilancia, ku ktorej v tomto roku neexistuje ekvivalent. Náhoda? Um velikánov vyhrať alebo naopak šetriť sily na druhý deň. Nič mezdi tým. Samozrejme, nič nefunguje bez vhodne zasadeného prostredia. Cannondale mu hlavne ľudsky také dokonale tvorí. Peter nepotrebuje nikam prestupovať. Bohatý medzinárodný tím na ultraprofesionálnej báze nikdy nezažil a pokiaľ bude Cannondale v minimálnej nutnej miere fungovať, prečo riskovať. Kopírujeme vetu, ktorú sme písali o pár riadkov vyššie - riskuje iba vtedy, keď si je istý, že mu to prinesie úspech.