Marek Čanecký zatiaľ chválitebný

Slovenský cyklista Marek Čanecký (23) by sezónu 2011 v drese tureckého Manisasporu ohodnotil známkou chválitebný. Povedal nám aj to, prečo odišiel do Turecka, s ktorým Litovčanom sa kamaráti alebo kde oslávi Silvestra...

Marek, čo momentálne porábaš?

Momentálne som doma v Banskej Bystrici a vzhľadom na podmienky sa snažím dobre natrénovať. Slovinský tréner z Manisasporu mi poslal individuálny tréningový plán. Keď sa dá, idem na bicykel, príjemnou zmenou je horský bicykel. Plán obsahuje aj beh na lačno, každý deň posilňovňu alebo rôzne cviky ako napríklad pilates. Každý deň mám trojfázový tréning.

To je poriadna drina. Ako si oddychoval medzi sezónami a čo si robil vo voľnom čase?

Po sezóne som na tri týždne úplne zabudol na bicykel. Voľný čas som trávil s priateľmi a s rodinou. Psychicky som si výborne oddýchol najmä na túrach, pobehali sme Nízke Tatry a podobne.

V slovenskej prírode sa ti určite utriedili myšlienky spojené so sezónou 2011. Čo ťa v jej priebehu najviac potešilo?

Som rád, že som zariskoval a išiel do tureckého Manisasporu. Všetci hovorili, aby som zostal na Slovensku v Dukle, ale ja som spokojný a zúročilo sa mi to. Štartoval som na Okolo Turecka (2.HC), čo bol pre nás vrchol sezóny a každý deň to vysielal Eurosport. Celkovo sme jazdili kvalitné preteky, boli sme finančne dobre zabezpečení, podmienky boli výborné. Keďže je to mix tím, zdokonalil som sa tiež v cudzom jazyku. Hlavne na konci sezóny som spravil aj dobré výsledky v Kamerune (víťazstvo v etape a celkovo druhé miesto na GP Chantal Biya kategórie 2.2, pozn. red.), Srbsku či na menších tureckých pretekoch a nazbieral som nejaké UCI body. Škoda, že ich nebolo dosť na druhú olympijskú miestenku.

Ako si spomínaš na najdôležitejšie podujatie sezóny, na Okolo Turecka?

Boli to vlastne také moje prvé profesionálne preteky a boli dosť náročné. Čakal som od seba viac, ukázal som sa aspoň v jednom úniku. Na druhej strane, bola to veľká zmena oproti pretekom, ktoré som jazdil dovtedy. Musel som si zvyknúť na iný štýl, na väčšiu rýchlosť, na taktické úniky. Nazval by som to ako skúška ohňom a som veľmi spokojný, že som to absolvoval, trochu sa zviditeľnil a prišiel až do cieľa.

Prvýkrát si stretol cyklistické hviezdy ako sú Petacchi, Greipel či Farrar. Rozprávali ste sa?

S hviezdami som sa ani nerozprával, ale s kamošmi, ktorých lepšie poznám, sme sa porozprávali. Spomeniem napríklad meno Ramunas Navardauskas, čo je Litovčan z Garminu, ktorý štartoval aj na Tour de France a poznáme sa z UCI kempu, kde sme obaja boli. Každý deň som sa po etape a večeri rozprával aj s Jurajom Saganom, keďže sa poznáme už od trinástich rokov.

Vedel by si porovnať Okolo Turecka (2.HC) s našim najväčším podujatím Okolo Slovenska (2.2)?

Hlavný rozdiel je ten, že na Okolo Turecka štartujú ProTour a prokontinentálne tímy, aj my sme ako kontinentálny tím štartovali iba vďaka výnimke. Vlastne sa to ani nedá porovnať, rozpočet podujatia Okolo Turecka je päť miliónov eur. Je to strašne veľký skok či už peniazmi, náročnosťou, tímami, pretekármi, chcením, televíznym vysielaním atď. Popularita cyklistiky v Turecku nie je síce na úrovni Francúzska alebo Talianska, ale keď sme prechádzali tureckými mestami, atmosféra bola lepšia ako na Slovensku.

Čo nám ešte povieš o tíme Manisaspor?

V tomto tíme som vstúpil medzi profesionálov, čiže mali sme dva bicykle, veľa sponzorov a oblečenia, čo je tiež neporovnateľné so slovenskými podmienkami. Dá sa povedať, že všetko je lepšie ako zostať doma a ak chce človek niečo dosiahnuť, musí ísť vlastnou cestou do zahraničia. V našom novom tíme to bolo aj pre manažérov nové, no zvládli to, nazbierali sme skúsenosti. V sezóne 2012 čakajú tím zmeny, zrejme sa bude meniť zloženie tímu aj hlavný sponzor, o čom nemôžeme viac hovoriť. Ja zatiaľ nemám podpísanú zmluvu, ale mal by som pokračovať v Manisaspore. Je to na dobrej ceste. Mal som aj iné ponuky, rozmýšľal som aj nad Duklou, ale rozhodol som sa pre Manisaspor.

Čo ťa v Turecku prekvapilo?

V Turecku som býval iba v zime, bývali sme na hoteloch pri mori a bolo teplo, takže som sa aj okúpal. Potom sme chodili po kempoch v Európe, najviac sa mi páčilo asi Slovinsko. Dokonca sa uvažovalo, že tu zostaneme trvalo, lebo má dobrú pozíciu a je to blízko Talianska, čo je cyklistická krajina. Na Turecku ma teda prekvapil najmä ich zvláštny prístup, že nedodržali sľuby či dátumy. Celkovo sú to ale príjemní a priateľskí ľudia, je to iné ako na Slovensku. Turecko je príjemné aj počasím a čo sa týka ich odlišného náboženstva, ani som s ním neprišiel do styku, akurát viem, že niektorí tureckí kolegovia chodili do mešít.

Kto bol tvojou oporou pri neustálom cestovaní?

Veľkou oporou  mi boli srbský spolujazdec Gábor Kasa, tréner, ale z domova aj rodina, kamaráti a manažér Martin Fraňo, s ktorým niekedy spolu aj trénujeme.

Akou známkou by si ohodnotil sezónu 2011?

Bolo to lepšie ako dobré, takže taká dvoječka (úsmev). Dúfam, že v ďalšej sezóne dosiahnem ešte viac dobrých výsledkov.

V lete 2011 si prijal pozvanie nášho šéfredaktora spolukomentovať etapu Tour de France na STV. Ako sa ti to páčilo?

Bola to moja premiéra. Najprv som mal trému, ale veľmi si to vážim, získal som cennú skúsenosť a zvládol som výzvu. Dúfam, že niekedy bude niekto komentovať aj o mne (smiech).

Kde stráviš Štedrý večer a Silvester? Aká budúcnosť ťa čaká tesne po novom?

Štedrý večer strávim doma s rodinou v Banskej Bystrici. Nový rok oslávim s kamošmi, napríklad s cyklistami Petrom Saganom a Michalom Kolářom z Dukly na Donovaloch. Aspoň jeden deň si určite aj zalyžujeme. Potom ma v januári čaká prvý kemp s tímom v Turecku. Vrcholom sezóny by malo byť Okolo Turecka a určíme si ešte ďalšie ciele. Postupne sa chcem zlepšovať a verím, že sa mi podarí dostať do prokontinentálneho tímu.