Spomienka na Roberta Bakalářa

Dňa 3. augusta uplynul presne rok odvtedy, čo odišiel do cyklistického neba nezabudnuteľný komentátor a novinár Robert Bakalář. Zákernú rakovinu fanúšikom nikdy nespomínal. Jeho život bol totiž o radosti, ľuďoch a cyklistike.

Tour de France 2012 bola prvýkrát bez typického komentára od Roberta Bakalářa. Podujatie Pražské schody 2012 prvýkrát nesprevádzal jeho charakteristický hlas. Premiérovo nepomáhal s organizáciou seriálu podujatí na horských bicykloch s názvom Kolo pro život. Fanúšikovia si však naňho spomínali v diskusiách, komentátori českej a slovenskej cyklistiky počas televíznych prenosov.

Jeden z organizátorov seriálu Kolo pro život (kolopro.cz), cyklista Roman Čermák počas uplynulého roka tiež pocítil stratu Bakyho. „Napriek tomu mám pocit, ako by bol stále s nami. Som presvedčený, že keď sa človek v živote niečomu tak naplno venuje ako Baky cyklistike, nemôže zo sveta iba tak zmiznúť. Vidím ho za sklom v La Boce ako cez telefón dojednáva angažmán talentovanému juniorovi alebo ako radí kamarátovi hobíkovi, kde sa nechať otestovať. Počujem ho ako komentuje Wigginsovo víťazstvo na Tour a prepočítava jeho výkony na watty, ako prepočítava taktiku našich cyklistov na olympijskej trati, počujem ho kedykoľvek, keď zarachotí prehadzovačka... Baky je proste stále súčasťou pelotónu."

Legendárny Robert Bakalář sa narodil 6. júna 1940. Už od pätnástich rokov súťažne jazdil na bicykli, pričom pôsobil aj v kolínskom divadle. Keď mal dvadsaťpäť rokov zaľúbil sa do športovej novinárčiny. Začínal v časopise Štadión (1965), samozrejme, najradšej písal o cyklistike. Neskôr pôsobil v rozhlasovom Mikrofóre a v roku 1980 sa prepracoval do Českej televízie. Zaradil sa medzi prvých komentátorov športových priamych prenosov u nás. Milovanú cyklistiku prvýkrát komentoval počas MS 1981 v Prahe.

Naďalej bol húževnatý, pracovitý a dochvíľny. Na každú hodinu komentovania sa podľa jeho slov pripravoval tiež hodinu. Počas kariéry napísal tisícky strán poznámok, ktoré si doma pred podujatím vždy prečítal. Telefonoval s cyklistami, pričom sa s nimi rozprával nielen ako so športovcami, ale aj ako s ľuďmi. Bol dobrým priateľom Svoradu, Freireho, Simoniho, Astarlozu, Kreuzigerovcov, Martineza či Sosenku.

Dostal sa až na vrchol svojej profesionálnej cesty, dostal sa do redakcie Eurosportu, kde mohol komentovať počas celej cyklistickej sezóny. Postupne si ho obľúbili cyklisti, kolegovia i fanúšikovia. Komentoval pätnásťkrát Tour de France, jeho štýl sa zapísal do spomienok každého fanúšika. V roku 2011 sa rozlúčil Baky s novinárskou kariérou poslednou etapou Tour de France 2011. Divákom nedal pocítiť, že bojuje so zákernou rakovinou. Aj v posledných rokoch života rád nasadol na bicykel. Obľúbil si cestičky v okolí Prahy a na Cypre. S radosťou - jemu typickou - si na týchto miestach vychutnával slnečné lúče.

Na Bakyho nezabudneme...

„Někdy mám pocit, že mám v hlavě místo mozku kolo..."

„Pro ty, kteří teď přišli k obrazovkám - možná jste byli na plovárně, možná je vám horko a pustili jste si doma větrák ... pustit si větrák je lepší, než pustit si plyn... déle vydržíte."

„José Rujano, 48,5 kg, 160 cm, ten by mohl hrát v loutkovém divadle."

„Tady máme ježíška Hernandéze, "džízis" Hernandez."

„Sjezd je výborná příležitost, jak stáhnout ztrátu, ovšem když netrpíte fóbií ze strachu."

„Tak se na to podívejte. Sloni v Španělsku. Co se to s tim světem děje. To je něconeuvěřitelného."

„No víte, ja to už tady rozebíral, ale já zmaturoval z matiky jenom proto, že sem našeho pana profesora prichytil in flagranti s jednou studentkou, no a von mi potom celý rok jaksi pomáhal."

„Sedm hodin, sedm - to ne, sedm hodin? Pro pána Boha, vždyť tolik hodin nedělá už ani pomalý dělník ve fabrice."

„I diváci cyklosportu, co sem to řek, Eurosportu!"

„Tohle nám nemusíte ukazovat, my víme že Armstrong ma hezký zadeček."

„Máme tady nějaký černý dres, kdo to je? Nikdo, ten černý dres jsem si vymyslel."

„A tady je Roman? Ne, ne, tohle neni Roman. Tohle není Roman, tohle je jiná parta a já si to tady píši."

„Favoritem tohohle spurtu je Sánchez, ale podívejte jak tam Andy Schleck kroutí tými nožičkami."

"Tak tady máme Augustína, včerejšího krále pádu. No, má tam pozůstatky aspoň na té levé ruce jak se tam kácel na tom lávovem poli."

„Zdá se, že fouká proti větru."

„Ja si tady jen udelám poznámečku."