Na GT dominovali Jumbo - Visma s Ineosom, výborný ročník prežil UAE Emirates

 

Tím Jumbo - Visma sa rozhodol špecializovať na trojtýždňové podujatia a vytvoriť smerodajnú protiváhu celku Ineos. Obidve zostavy na dvoch GT potvrdili svoju kvalitu. Holandský tím vyhral Vueltu a skončila na druhom mieste na Tour, plus zaknihoval sedem etapových triumfov. V minulej sezóne vyhrali na GT šesť etáp. Aj keď to po TdF tak nevyzeralo, Ineos nič nestratil zo svojej údernosti. Na Gire dosiahol senzačné víťazstvo Tao Hart a na Vuelte obsadil druhé miesto Carapaz. Britský celok dosiahol osem etapových výhier, najviac spomedzi všetkých tímov, a bol to poriadny nárast oproti minulej sezóne, kde nevyhral ani jednu etapu. Na Tour de France ukoristil najväčší úspech UAE Emirates zásluhou Tadeja Pogačara a arabské zoskupenie zbieralo výhry naprieč všetkými tromi Grand Tour. Dokopy vybojovalo sedem víťazstiev, o tri viac ako v sezóne 2019.

 

 

 

V počte etapových víťazstiev urobil významný pokrok najmä EF Education. Radoval sa až šesťkrát, kým v predchádzajúcom ročníku to bolo iba raz. Americký celok k tomu pridal aj tretie miesto Hugha Carthyho na Vuelte. Darilo sa aj tímu FDJ. Spolu získali šesť výhier, pričom sa o to postarali len dvaja jazdci (Démare, Gaudu) a bol to významný nárast, keďže rok predtým zaknihovali iba dva triumfy. Na TdF sa ukázal s tromi výhrami Sunweb a nemecká zostava pridala aj jedno víťazstvo na Gire. Tímy Deceuninck - Quick-Step a Bora - hansgrohe získali zhodne po štyroch výhrach, no nenapodobnili svoje minuloročné výsledky. Belgická zostava uchmatla v roku 2019 osem triumfov na GT, Bora sa tešila šesťkrát. Ani jednu výhru na trojtýždňovom podujatí nevybojovali Cofidis, Trek - Segafredo a prekvapujúco ani Mitchelton - Scott. Austrálsky celok býva tradične úspešný na GT, v predchádzajúcej sezóne získal až päť etapových výhier, ale tentoraz vyšiel naprázdno, hoci mal stále k dispozícii silnú zostavu.

 

Medzi cyklistami vybojoval najviac triumf Primož Roglič. Na TdF ovládol šprint do kopca štvrtej etapy a potom dominoval na Vuelte so štyrmi výhrami. Zaujímavé bolo, že na španielskom podujatí úradoval vždy iným spôsobom (v klesaní, šprinte, ITT, na kopci). Perfektné výkony na Gire zase predvádzali Arnaud Démare a Filippo Ganna. Obaja dosiahli po štyri triumfy a každý vo svojej najsilnejšej disciplíne. Francúzsky šprintér v hromadných dojazdoch a Ganna v troch časovkách, no vytiahol aj jeden skvelý výkon v horskej etape. Na Starej dáme trikrát vyhral Tadej Pogačar a zopakoval svoj výkon z Vuelty 2019, kde rovnako získal tri etapové triumfy. Medzi šprintérmi bol najúspešnejší spomínaný Démare a za ním nasledoval Sam Bennett s tromi víťazstvami. Dve vybojoval na TdF a raz vyhral na Vuelte. Dvakrát ovládli hromadné dojazdy Ewan (Tour) s Ackermannom (Vuelta) a po jednom triumfe pridali do svojej zbierky Kristoff a Philipsen. Šprintérom v tomto roku veľmi nepriali podmienky na GT a to využil Van Aert, ktorý na Tour vyhral dva hektické hromadné dojazdy.

 

 

 

                               

Očakávaný súboj medzi „nadupanými“ tímami Ineos a Jumbo - Visma okorenil Tadej Pogačar. Mladý slovinský jazdec zvíťazil napriek tomu, že v siedmej etape stratil na vetre 81 sekúnd a nemal pri sebe takmer žiadnu tímovú podporu do kopcov. Na žltý dres udrel v tom najlepšom možnom čase, na samom konci pretekov v časovke jednotlivcov, kde zdemoloval Primoža Rogliča, a už nemusel brániť maillot jaune na ceste. Neuveriteľný výkon Tadeja Pogačara v ITT zostane dlho v pamäti a bude mementom pre všetkých, že Grand Tour sa môže stále zlomiť aj v poslednej možnej etape. Jazdec tímu UAE Emirates si okrem dramatického vyvrcholenia Tour zaslúžil uznanie aj za to, že bojoval proti tímovej nadradenosti Jumbo – Visma počas celých pretekov, a napokon dokázal zlomiť ich lídra v časovke jednotlivcov. Na TdF triumfovala mladícka agresivita  podporená mentálnou odolnosťou, ktorá chýbala v dvadsiatej etape Primožovi Rogličovi. Ten predvádzal s podporou kolegov takmer dokonalý výkon počas celého podujatia, až na jednu fatálnu výnimku. Na tretej priečke finišoval Richie Porte a vo veku 35 rokov konečne vybojoval takýto úspech. Jeho forma vyvrcholila na konci pretekov, nepredviedol ani jedno zaváhanie a potom v ITT korunoval celú doterajšiu kariéru na pozícii lídra na GT.

 

 

Napínavá časovka na TdF

 

 

Vrchársky dres uchmatol Tadej Pogačar a zároveň si vychutnal aj biele tričko. Okrem toho s tromi víťaznými etapami sa stal najúspešnejším jazdcom aj v tomto hodnotení. Po dva triumfy vybojovali Sam Bennett s Calebom Ewanom a po útokoch na konci etáp sa dva razy presadil Kragh Andersen. Írsky šprintér vyhral aj bodovaciu súťaž, keď úspešne odrážal výpady Petra Sagana. Slovenský cyklista dostával pod tlak svojho konkurenta, ale ten bol mimoriadne koncentrovaný v dôležitých momentoch a za pomoci skúsených spolujazdcov, neurobil výraznú chybu. Navyše bol aj rýchlejší.

 

 

- ponuka nášho eshopu (pri nákupe uveďte, že máte záujem o rúško) -

 

 

 

Preteky Giro d'Italia sa niesli postupným odchodom favoritov ako López, Vlasov, Thomas, Kruijswijk, Simon Yates a keď potrebnú formu neukázali ani Nibali s Fuglsangom, do popredia sa dostali noví hrdinovia. Najskôr vynikajúco bránil ružový dres pätnásť dní Joao Almeida, ale portugalskú senzáciu zmarilo Stelvio. Potom mal prebrať víťaznú iniciatívu Sunweb s Keldermanom a Hindleym, no do hry sa vrátil Tao Hart a to bol kľúčový moment pretekov. Kelderman prišiel o šancu na triumf v posledných dvoch horských etapách, kde ho síce výborne zaskočil Hindley, ale to nestačilo, lebo v časovke sa nemohol rovnať Taovi Hartovi. Aj na Gire sme sledovali podobný scenár ako na Tour. Víťaz pretekov ukoristil najcennejší dres len  v poslednej časovke a držal ho minimálnu dobu. Talianska Grand Tour odhalila potrebné líderské schopnosti Tao Harta, čo určí smer jeho nasledujúcej kariéry, keďže ešte nemá zmluvu na nasledujúci ročník, a do centra pozornosti sa dostal aj Jai Hindley, ktorý zaujal ako parádny vrchár, no bude to musieť potvrdiť aj v regulárnej sezóne. Objavom podujatia bol aj Joao Almeida, ktorý sa v mladom veku nezľakol náročnosti pretekov ani silnej konkurencie a po štvrtom mieste v GC jeho sebavedomie raketovo narástlo.

 

V bodovacej súťaži dominoval so štyrmi víťazstvami Arnaud Démare a cyklámenový dres si už nenechal ukradnúť ako v sezóne 2019 na konci pretekov od Ackermanna. Aj tentoraz stál proti nemu v tejto klasifikácii zástupca tímu Bora - hansgrohe. Peter Sagan sa prezentoval do výbornej forme, ale stalo sa mu to, čo na TdF. Arnaud Démare bol rýchlejší v hromadných dojazdoch a aj mimoriadne úderný. Trojnásobný majster sveta nezlomil bodovaciu súťaž v svoj prospech ani po perfektnom triumfe v desiatej etape, kde sa vytiahol na prudkých kopcoch. Vo vrchárskej súťaži bol úspešný Ruben Guerreiro, ktorý často skákal do únikov a vyhral aj deviatu etapu. Štyri triumfy uchmatol v časovke neprekonateľný Filippo Ganna, dva razy získali víťazstvo Ulissi s Taom Hartom a mnoho cyklistov ako Caicedo, Černý, Hindley, Dowsett, Tratnik, O'Connor, Nárvaez triumfovali prvýkrát na GT.

 

 

 

Vuelta a Espaňa skrátená na osemnásť dní sledovala pretláčanie o červený dres medzi Primožom Rogličom a Richardom Carapazom. Slovinský jazdec vlastnil maglia roja trinásť dní, doviedol ho aj do Madridu a jeho ekvádorský súper ho mal oblečený päť dní. Líder tímu Jumbo – Visma sa dostal na čelo klasifikácie na konci prvého dňa na stúpaní Alto de Arrate. Richard Carapaz ho z neho vyzliekol v šiestej etape, na nastúpil Rogličovi na stúpaní Aramon Formigal, ktorého predtým zastavili mechanické problémy. Garde sa znovu menilo v desiatej etape. Roglič vyhral etapu zakončenú šprintom v miernom stúpaní a rozhodcovia zarátali Carapazovi v cieli stratu troch sekúnd, čo stačilo na zmenu majiteľa červeného dresu. Ekvádorský jazdec bol pre zmenu rýchlejší na Anglíru, ale na líderskej pozícii vydržal iba jeden deň. Slovinský jazdec využil svoje časovkárske schopnosti, na začiatku posledného týždňa si vytvoril kľúčový náskok v poradí, ktorý udržal až do cieľa. Hoci bol Richard Carapaz trikrát silnejší na cieľovom stúpaní, Primož Roglič svojou všestrannosťou zbieral bonifikácie v priebehu celých pretekov na rôznych profiloch, bol lepší v časovke a aj na cieľovom kopci Alto de Moncalvillo. Nebolo pre neho ľahké obhajovať titul na Vuelte po veľkom sklamaní na Tour, ale na španielskej GT pôsobil sebavedomejšie. Richard Carapaz zase po prestupe do Ineosu potvrdil svoje najvyššie ambície na etapových podujatiach. Na tretie miesto v klasifikácii si robili zálusk Hugh Carthy, Daniel Martin, Enric Mas a najvyššiu kvalitu ukázal jazdec tímu EF Pro, ktorému v tom pomohli nielen kopce, ale aj vynikajúca časovka.

 

Pre Enrica Masa zostal aspoň úspech v súťaži mladých jazdcov a vrchársku klasifikáciu zaslúžene uchmatol Guillaume Martin. Na Tour skončil jedenásty a tentoraz nesúťažil v klasifikácii, ale postupne si vybral súťaž o bodkovaný dres, v ktorej jeho kvalita nemala konkurenciu. Šprintéri dostali k dispozícii iba štyri hromadné dojazdy. Dvakrát sa v nich presadil Pascal Ackermann a po jednom triumfe pridali Sam Bennett s Jasperom Philipsenom. Španielske preteky sadli Timovi Wellensovi, ktorému sa podarilo zvíťaziť dvakrát v úniku, a to isté platí o Davidovi Gauduovi. Ten  na španielskych cestách uchmatol svoje premiérové výhry na Grand Tour a na domácom podujatí sa konečne dočkal aj Marc Soler.