Porovnanie Grand Tours v roku 2021: Najviac kilometrov ponúklo Giro, najviac hromadných dojazdov bolo na Vuelte

Sezóna 2021 už nebola tak ovplyvnená celosvetovou pandémiou ako sezóna 2020 a viaceré športové podujatia vrátane cyklistických sa za prísnejších opatrení konali v tradičných termínoch. Platilo to tiež pre tri najnáročnejšie cyklistické preteky označované ako Grand Tours. Giro d'Italia sa v roku 2020 konalo v októbri ako druhá Grand Tour v roku, v tejto sezóne sa taliansky trojtýždňový etapák vrátil na prvé miesto a na májový termín. Nasledovalo Tour de France na prelome júna a júla a ako posledná sa opäť išla španielska La Vuelta a España.  

Najviac kilometrov urobili pretekári v Taliansku

Bývalo nepísaným pravidlom, že najkratšia Grand Tour v roku bývala španielska Vuelta, ale počas troch týždňov v Španielsku cyklisti zvykli zdolať najviac výškových metrov. Naopak, najdlhšou Grand Tour v sezóne zvykla bývať francúzska Tour. Tieto schémy však neplatia každý rok. V roku 2021 sa organizátori Gira rozhodli ich narušiť, pretože najväčšej porcii kilometrov čelili práve účastníci talianskeho trojtýždňového etapáku. Počas 21 dní strávených na bicykli museli cyklisti prejsť skoro tritisícpäťsto kilometrov, presnejšie 3480 kilometrov. 

Z pohľadu dĺžky sa v roku 2021 na druhom mieste umiestnila Vuelta. V 76. edícii podujatia pretekári museli prekonať porciu 3418 kilometrov. Prešli tak o jeden kilometer viac ako cyklisti na tohtoročnej Tour de France. Organizátori najslávnejších cyklistických pretekov si v tomto roku udržali prvenstvo aspoň čo sa týka najdlhšej etapy na podujatiach Grand Tours. Bola ňou siedma previerka, ktorá začína v meste Vierzon a končila v Le Creusot. Etapa merala 249 kilometrov a vyhral ju Matej Mohorič. Druhou najdlhšou previerkou bola 18. etapa Gira, ktorá merala 231 kilometrov. 

Matej Mohorič v úniku (© A.S.O. / Pauline Ballet)

Cyklistické tímy a ich jazdci tak znovu dostali kopec priestoru a mohli sa pobiť o pozíciu najlepšieho tímu na podujatiach Grand Tours. Najaktívnejším a výkonnostne najviac konzistentným bolo zoskupenie Jumbo – Visma. Síce jazdci tohto tímu nevyhrali tímovú klasifikáciu ani na jednej z Grand Tours, zakaždým sa umiestnili v najlepšej trojke. Výraznými podielmi k tomu prispeli aj Primož Roglič, ktorý tretíkrát po sebe ovládol španielsku Grand Tour, Jonas Vingegaard, ktorý v celkovej klasifikácii Tour skončil na druhom mieste, a Wout van Aert.   

Druhým najlepším tímom v rámci troch Grand Tours bol Ineos Grenadiers. Najlepším výsledkom britského zoskupenia bolo celkové víťazstvo Egana Bernala na Gire, dobré výsledky v celkovej klasifikácii dosiahli aj Richard Carapaz na Tour alebo Adam Yates na Vuelte. Veľkým prekvapením v tejto sezóne boli výkony jazdcov celku Bahrajn – Victorious. Ich najlepším výsledkom v celkovej klasifikácii bolo druhé miesto Damiana Carusa na Gire, ale pretekári tohto tímu vyhrali hodnotenie tímovej klasifikácie na Tour a Vuelte. 

Organizátori Tour de France do itinerára 108. ročníka pretekov vybrali niekoľko legendárnych stúpaní. Špeciálnou bola napríklad 11. etapa, počas ktorej museli cyklisti dvakrát vyliezť na Mont Ventoux, etapa na tomto kopci nekončila. Vyhral ju Wout van Aert. Iba tri dojazdy sa nachádzali na vrcholoch náročnejších a dlhších kopcov. Presnejšie išlo o cieľové destinácie Tignes, Col du Portet a Luz Ardiden. Celkovo organizátori označili najnáročnejšou známkou šesť etáp. Spomedzi podujatí Grand Tours v roku 2021 to bolo najmenej, a to v oboch ukazovateľoch.

Šesť horských dojazdov a sedem horských etáp si v tomto roku pripravili pre cyklistov organizátori Vuelty. Počas 76. ročníka cyklisti finišovali na kopcoch ako Picón Blanco, Balcón de Alicante, Alto Velefique, Pico Villuercas, Lagos de Covadonga a Altu d’El Gamoniteiru. Na Gire bolo tiež sedem etáp označených ako horských, ale až osemkrát čelili pretekári v závere etáp náročnejšiemu cieľovému stúpaniu. Boli nimi kopce Sestola, Ascoli Piceno, Guardia Sanframondi, Campo Felice, Monte Zoncolan, Sega di Ala, Alpe Mera a Alpe Motta. Aj z tohto pohľadu bola najnáročnejšou práve talianska Grand Tour. 

- ponuka z nášho ehopu -

V cieľových stúpaniach sa v roku 2021 darilo najmä dvom tímom a dvom cyklistom. Celkovo tri prvé miesta získali pretekári UAE Team Emirates, o dva z nich sa postaral Tadej Pogačar na Tour de France, jednu vyhral Joe Dombrowski na Gire. Rovnako tri etapy končiace na náročnom horskom masíve vyhrali aj cyklisti z celku Bahrajn – Victorious, pričom dve z nich získal Damiano Caruso. Taliansky elitný vrchár bol jediným cyklistom v roku 2021, ktorý vyhral etapu končiacu v náročnom stúpaní na dvoch Grand Tours. Caruso totiž vyhral jednu etapu na domácom Gire a jednu na Vuelte. Rovnaký typ etapy vyhral aj Gino Mäder na Gire. 

Dve víťazstvá v etapách končiacich na náročných kopcoch si pripísali aj jazdci z DSM. Michael Storer a Romain Bardet sa v dobrom svetle prezentovali na španielskej Vuelte. Zvyšných deväť etáp vyhrali jazdci deviatich tímov. Boli nimi Ben O'Connor z celku Ag2r Citroën, Victor Lafay z Cofidisu, Egan Bernal z Ineos Grenadiers, Lorenzo Fortunato z EOLO – Kometa, Daniel Martin z Israel Start – Up Nation, Simon Yates z Team BikeExchange, Rein Taaramäe z Intermarché Wanty – Gobert, Primož Roglič z Jumbo - Visma a Miguel Ángel López z Movistaru.  

Egan bernal na Gire (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)

Sedem šprintov ponúkla Vuelta, dominoval v nich Quick-Step

Nielen kopce a dojazdy v horách zdvíhajú fanúšikov zo sedadiel, ale aj šprinty. Až osem etáp pre najrýchlejších mužov v pelotóne pripravili organizátori Tour de France, čo bolo najviac spomedzi troch Grand Tours v tejto sezóne. V programe nechýbal ani ten najslávnejší na Champs-Élysées v posledný deň pretekov. Šprintéri sa vo Francúzsku nakoniec dostali k slovu šesťkrát, čo nebolo najviac na trojtýždňových etapových pretekoch v tomto roku. Dvakrát im možnosť prekazili utečenci, raz vyhral Nils Politt a jedno víťazstvo šprintérom ukradol Matej Mohorič.   

Rovnako po šesť príležitostí na papieri mali šprintéri na talianskej a španielskej Grand Tours. Na Gire sa najrýchlejší muži prezentovali päťkrát, čo bolo najmenej na trojtýždňových etapových pretekoch v roku 2021. Naopak, na Vuelte si šprintéri užili až sedem vzájomných duelov, pretože ich tímy dokázali priviesť balík na prvom mieste do finále aj v etape, ktorá nebola čistokrvná pre šprintérov. Vo finále mohlo byť vidieť viacero typov pretekárov, od kvalitných vrchárov, až po ardenskych klasikárov. V hre bola možnosť, že vyhrá aj celodenný únik, ale nakoniec triumfoval Jasper Philipsen. 

cieľovka Philipsenovej etapy (©PHOTOGOMEZSPORT2021)

Najviac šprintérskych dojazdov na troch Grand Tours vyhrali cyklisti z tímu Deceuninck - Quick-Step. Silu vlčej svorky využili Mark Cavendish štyrikrát na Tour de France, iba v dvoch prípadoch našiel súpera a vyhral k tomu aj bodovaciu súťaž, a trikrát aj Fabio Jakobsen na Vuelte a raz Florian Sénéchal. Celkovo tak šprintéri z belgického celku vyhrali osem šprintov. Jedinou škvrnou na ich úspechoch bol neúspech britského šprintéra v poslednom dni Tour, pretože na Champs-Élysées vyhral Wout van Aert. Na Vuelte a na Gire sa v poslednom dni nešprintovalo, v oboch prípadoch sa išli individuálne časovky. 

Druhým najúspešnejším tímom v hromadných dojazdoch na Grand Tours bol celok Alpecin – Fénix, jeho šprintéri ovládli štyri koncovky. Tim Merlier vyhral jednu etapu na Gire a na Tour, dva šprinty na Vuelte sa stali korisťou Jaspera Philipsena. Alpecin – Fénix bol tak jediným tímom, ktorý vyhral hromadný dojazd na všetkých troch Grand Tours. Dva šprinty na Gire vyhral aj Caleb Ewan, boli to jediné jeho víťazstvá na Grand Tours v tomto roku. Po jednom šprinte vyhrali Giacomo Nizzolo, Magnus Cort a tiež Peter Sagan. Slovenský cyklista vyhral 10. etapu na Gire.