Smoliar Garderen opustil Tour, krízy ho jednoducho priťahujú

 

 

 

Po úvodnom týždni bol vo výbornej nálade a na výbornej pozícii v klasifikácii, všetkým hovoril, že výnimočnú štvorku by mali nahradiť Backstreet Boys, pretože sú piati. Kvalitné výkony predvádzal aj v Pyrenejách, opúšťal ich na parádnom druhom mieste. Na Tour už dvakrát skončil piaty, preto jeho hlavným cieľom bolo vybojovať miesto na pódiu. Pri tak nabitej konkurencii to mnohí považovali za nemožné, ale sebavedomý Garderen predvádzal v kopcoch najlepšie výkony v kariére, preto ho museli začať brať vážne. Pred druhým voľným dňom mierne zaváhal len v štrnástej etape, ale ako sa neskôr ukázalo, bol to začiatok jeho konca.

 

Prvá alpská etapa ho potom zrazila do kolien, aj keď bojoval zo všetkých síl, bol úplne vyčerpaný, preto musel opustiť podujatie z vynikajúcej tretej priečky v poradí. Príčinou bola choroba, ktorá sa u neho pomaly prejavovala v predchádzajúcich dňoch, ale naplno prepukla v tom najhoršom momente. Tímový lekár Max Testa opísal jeho stav nasledovne: "Od začiatku etapy sa necítil dobre, sťažoval sa na bolesti hlavy a nemohol tlačiť do pedálov, nemal žiadnu silu. Od trinástej etapy bojoval s infekciou dýchacích ciest, ale dokázal s tým pretekať. Mysleli sme, že cez voľný deň sme prekonali to najhoršie. Ale potom sa jazdilo veľmi rýchlo a v kombinácii s únavou z predchádzajúcich dní to bolo pre neho veľmi ťažké. Nečakali sme, že sa to môže stať, pred etapou sa už cítil oveľa lepšie."

 

Pre samotného jazdca to boli na trati kruté chvíle, najmä v tom momente, keď zistil, že takouto náročnou etapou nemôže len tak preplávať. Jeho pozícia bola pre ostatných príliš veľkým lákadlom. "Moje ochorenie sa zhoršilo počas voľného dňa, mal som príznaky horúčky a zimnice. Bol to najťažší deň na pretekoch, ale dokázal som sa celkom dobre z toho dostať. Pred etapou som sa cítil pripravený pretekať a blízko k môjmu normálu. Lenže na trati moje svaly nemali žiadnu energiu. Okamžite som vedel, že to nie je dobré. Dúfal som, že sa niekde za balíkom schovám na niekoľko kilometrov a prekonám túto krízu, ale dobré pocity nikdy neprišli. Je to obrovské sklamanie."

 

Tejay van Garderen získal sebadôveru pred týmito pretekmi na Critérium du Dauphiné, kde obsadil druhé miesto a bol veľmi zdatným súperom Chrisa Frooma. Počas prvého týždňa stálo šťastie na jeho strane a zdalo sa, že má naozaj výborné nohy, aby svoje tretie miesto ubránil aj v Alpách. Preto veľmi intenzívne prežíval moment, keď musel zosadnúť z bicykla. "Ak bojujete o stupne víťazov na Tour de France a nasledujúci deň už sedíte v aute, je to veľmi ťažké. Bolo ťažké pozerať sa na mojich spolujazdcov a zavolať mojej žene, aby som jej vysvetlil, čo sa stalo. Bolo v tom veľa emócii. Najradšej by som bol vtedy niekde zmizol."

 

Podľa manažéra tímu BMC Jima Ochowicza je to obrovská rana, keď stratíte pretekára, ktorý bojuje o pódium. Majú však pred sebou niekoľko ťažkých etáp, kde nájdu nové ciele. Tým najväčším by malo byť etapové víťazstvo a čo najlepšie umiestnenie Samuela Sáncheza, ktorý sa nachádza na trinástej priečke v GC.

 

 

 

Tejay van Garderen počas svojej kariéry prekonal niekoľko podobných náročných momentov. Typickou je jeho nestabilita výkonov na Grand Tour, kde zakaždým prežil jeden zlý deň, vďaka ktorému sa prepadol v klasifikácii. Na druhej strane len málokedy absolvoval pokojnú prípravu na Tour, mnohokrát ho vyradilo z hry zranenie alebo nečakané okolnosti.

 

Na výslnie sa dostal v roku 2012, keď na Starej dáme obsadil piate miesto a získal biely dres. V tom čase bol v tíme BMC lídrom Cadel Evans, ktorý tu obhajoval prvenstvo, ale talentovaný americký jazdec ho ako super-domestik zatienil. V nasledujúcej sezóne Garderen potvrdil svoju veľkú perspektívu.

 

Dosiahol skvelé výsledky na Paríž - Nice, Critérium - International a vo Švajčiarsku, ale čerešničkou na torte bol jeho triumf na Okolo Kalifornie. Okamžite sa začalo špekulovať, kto bude lídrom tímu na Starej dáme, ale vedenie jasne stálo na strane Cadela Evansa. Výborne pripravený Van Garderen utrpel v prvom týždni niekoľko kolízii a vypadol z bitky o klasifikáciu. Neskôr sa sťažoval, že to bolo kvôli tomu, že ho kolegovia nechránili na rovinatých etapách. Potom však vybuchol v Pyrenejách, rovnako ako Evans, a bol pripravený preteky opustiť. Nakoniec však musel bojovať až do konca a takmer získal víťazstvo v pamätnej etape, ktorá dvakrát prechádzala cez Alpe d'Huez. Pred cieľom ho však prešprintoval Christophe Riblon.

 

V roku 2014 sa stal nepopierateľnou jednotkou, ktorá mala viesť tím na Tour de France. Ale jeho prípravu výrazne ovplyvnilo ochorenie na Paríž - Nice a pád v prológu na Okolo Romandie. Medzitým však ukázal niekoľko kvalitných výkonov v kopcoch, napríklad v Katalánsku a Baskicku. Už v minulom roku prišiel poriadne nabudený na Tour a udržiaval si šancu na celkové pódium, ale všetko zmarila jedna etapa a jedna kríza. Tú prežil po voľnom dni na Port de Balés, kde mu hlavní favoriti odskočili o štyri minúty. Nakoniec sa musel uspokojiť s piatym miestom, čo nebol zlý výsledok, ale americký jazdec chcel dosiahnuť viac.

 

Ako sme videli, v tomto roku mal k tomu skutočne blízko, ale ani tentoraz ho neprežil bez komplikácii. Na Paríž - Nice mal šancu bojovať o celkový triumf, ale v predposlednej etape, ktorá bola kopcovitá a upršaná, stratil na najlepších päť minút a bolo po veľkej príležitosti. Po chorobách sa dal dokopy len tesne pred Tour a na Critérium du Dauphiné predviedol skvelý výkon. Ale ani tento okamih jeho kariéry nemal nakoniec šťastný koniec.