Národný šampionát ukázal, kde sú a kam kráčajú naši cyklisti

Prvú polovicu sezóny ukončil Spoločný šampionát Česka a Slovenska v Slavkove u Brna. Medaily sú rozdané, osudy spečatené. Niekto bude na "majstráky" spomínať v dobrom, niekto v zlom. Základné pocity Slavkova 2014 sú tieto: Česi sú bez akejkoľvek debaty lepší, hoci na jedného obyvateľa na tom nie sme až tak zle. A druhou, už lepšou, správou je, že nikto sa vážnejšie nezranil. Vzhľadom na neskúsenosť pelotónov sme videli minimum pádov.

 

 

 

Pred tromi rokmi sme v Šumperku a Olomouci osobne neboli, takže sme po šampionátoch v Púchove a Dubnici presne nevedeli, čo máme čakať. Ako sa napokon ukázalo, žiadna revolúcia to nebola. Medzi Velitsovcami, Holecovcami a Vašíčkovcami sme veľké rozdiely nevideli. Pozitívne hodnotíme fakt, že sa pretakalo iba na jednom mieste, so štartom aj cieľom oboch disciplín na rovnakom námestí. Nevznikali žiadne väčšie logistické problémy. Tímy sa väčšinou rozložili každý deň na rovnakom mieste. Dobrá bola aj kvalita vozovky. Pretekárov nemohli prekvapiť žiadne väčšie diery. Zdá sa nám, že v pretekoch mužov Elite boli iba tri defekty. V Slavkove technika neutrpela prakticky žiadnu ujmu.

 

Každé podujatie musí mať aj negatíva. Bez nich to nejde. Medzi ne patrí napríklad veľmi úzka a nebezpečná trať počas časovky v obci Kobeřice u Brna. Trénovať odvahu niekedy nie je zlé, ale v tomto prípade jediná malá chybička alebo mačka na ceste, mohli znamenať tragédiu.

 

Organizátori veľmi zle umiestnili pódium pre vyhlasovanie víťazov. Pod ním bola trať, takže pri vyhlasovaní sa muselo čakať na posledného pretekára v cieli, a potom sa tam mohlo nahrnúť pár desiatok fanúšikov iba na samotnú šírku trate, pretože za jej bariérami bolo akoby druhé vyvýšené pódium, kde bolo pripravené občerstvenie pre VIP. Pekný výhľad na oceňovaných mali práve obedujúci rozhodcovia a sponzori, na ktorých hodovanie zároveň pozerali všetci ľudia na námestí.

 

 

 

 

Dobre odfotografovať alebo nakrútiť stupne víťazov (bez typickej bedne)? Pre médiá nemožné. Apropo médiá. Jeden stôl pre päť ľudí v press centre je pre celé Česko a Slovensko asi málo, hoci všetci vieme, kto jediný na SR informoval o všetkých disciplínach... Strihať televízne zábery na kolenách alebo priamo na zemi sme chudákov televizákov ešte nevideli. Zaujalo nás tiež, že na šampionáte nehrali hymny. Kultúrny program sme si nevšimli, ale uznávame, že nás zaujímalo niečo iné, určite nejaký bol. Spomíname si na sobotňajšiu prehliadku veteránov, ktorých bolo počuť z ďaleka. Prišlo sa tam vraj pozrieť viac divákov ako na sobotňajšie preteky.

 

Fanúšikovia sa sťažovali aj na absenciu akéhokoľvek televízneho systému. Nikde nebola ani jedna veľkoplošná obrazovka, či live stream. To by pri Saganománii na Slovensku asi neprešlo. Poznáme to, že Slováci musia mať všetko live, z gauča a zadarmo. Ale kto to celé zaplatí nikto nerieši. Aspoň, že sa časomiera nemýlila tak ako pri pretekoch V4 na Devíne, kde si tá istá pretekárov zamieňala jedna radosť. Padajúci server je bežná záležitosť. Firma prevádzkujúca časomieru mala určite štyri hodiny najväčší prílev návštevníkov za celú históriu. Takéto niečo sa koncepčne neoplatí riešiť.

 

Podľa hlavného rozhodcu Milana Dvorščíka sa opäť ukázalo, že aj Česi a Slováci vedia zorganizovať kvalitné preteky, ktoré spĺňajú západoeurópske kritériá kontinentálnej kategórie. S tým súhlasíme a vyzdvihujeme aj prácu Dvorščíkovcov. Rozhodcovia pracovali poctivo a zodpovedne. Nič nebolo benevolentné a rozdávali sa aj pokuty. Zaregistrovali sme iba jednu chybu rozhodcovského zboru, keď si počas časovky český cyklista potreboval vymeniť bicykel. Jeho mechanické vozidlo ho predbehlo, zastavilo a už čakalo s druhým strojom. To je nonsens. Takto to, samozrejme, nefunguje. V individuálnej časovke mechaničák za každých okolností jazdí za cyklistom.

 

 

 

 

 

 

Samotná fanúšikovská účasť bola menšia ako posledné dva roky na Slovensku. To, samozrejme, nemôže byť výčitkou organizátorom. Jednoducho Saganománia v Česku nie je. Taký Roman Kreuziger si nikdy srdcia fanúšikov v takom množstve nezískal a už asi ani nezíska. Určite väčšiu polovicu fanúšikov v nedeľu tvorili Slováci.

 

Ako už býva zvykom, mnohí miestni obyvatelia mali od fanúšikov ďaleko. Starosta Rousínova, obce na okruhu, potreboval mať cez víkend vyčlenený jeden pruh na ceste, aby sa mohol presunúť z domu do záhradky a späť. Vyhrážal sa zákazom prejazdu cez jeho dedinu, čo si nevieme predstaviť, ako by chcel na mieste realizovať. Organizátori jeden pruh vyčlenili a na tejto zúženej ceste dochádzalo v sobotu medzi ženami a juniormi k pádom. Problém mali aj mechanické vozidlá, nie raz sa to celé zablokovalo. V nedeľu sa už organizátori na starostu vykašľali a prenosné dopravné značenie z tohto úseku odstránili, aby mali muži k dispozícii celú šírku cesty.

 

Pár miestnych nešťastníkov muselo, hlavne počas časovky, medzi dedinami prechádzať pešo. Jedna komička na vyblýskanom vozidle poprednej nemeckej značky začala dokonca sama odstraňovať zábrany, aby prešla daným miestom. Našťastie si to všimol jeden z organizátorov, utekal na miesto činu a pokojne sa jej snažili vysvetliť, že tadiaľto nemôže ísť. Panička nemala vážne argumenty, ale vytasila mobilný telefón a začala sa vyhrážať, že ju nebude nikto obmedzovať a okamžite volá políciu.

 

 

 

 

 

 

Na záver ešte načrtneme problematiku náročnosti časovky, na ktorú sa množstvo štartujúcich sťažovalo. Vraj počet nastúpaných metrov prevyšoval limity UCI a časovka bola neregulárna. Prezreli sme si štvrtú kapitolu pravidiel o ITT, ale nič sme tam nenašli. Asi sme zle hľadali. S týmto názorom však čiastočne súhlasíme. Trať na časovku bola vyložene postavená pre vrchárov, čo na tomto type podujatí nevídame. Na národnom, kontinentálnom či svetovom šampionáte rozhodujú hlavne tempárske, nie vrchárske, schopnosti. Etapové preteky sú zasa niečo iné. V každom prípade súhlasíme, že profil časoviek v Púchove aj Dubnici bol jednoduchší a organizátori z TTV Sport Group majú radi kopce, takže sa to rozhodli pretekárom sťažiť, čo nemôžeme vnímať ako apriori zlé. Veľká škoda, že Leovi Königovi odišla elektrická prehadzovačka. Na jeho čas sme boli veľmi zvedaví. Vraj išiel vynikajúco.

 

 

 

 

Dostávame sa k najdôležitejšej časti nášho hodnotiaceho komentára, dojmu z jednotlivých Slovákov. Niektorí zaujali, iní sa nepresadili. S Čechmi ich porovnávať nebudeme. Základný fakt o zaostávaní oproti západným susedom platí. Tu si môžeme nahovárať, čo chceme. Je ich dvakrát viac a pohybuje sa v tamojšej cyklistike viac finančných prostriedkov. Každý junior môže snívať o Etixxe.

 

Chronologicky začíname u časovky juniorov. Na rovinatej trati by bol jasným favoritom robustný David Zverko. Adama Ťoupalíka (budúci Štybar, už zaistený angažmán v Belgicku) by asi nezdolal, ale druhý by bol bez problémov. Vo všetkých štyroch kopcoch však "stál" a poctivo natrénovaní Juraj Bellan s Ladislavom Knihom mu dávali na frak. David to však rozbalil v zjazdoch, kde nemal konkurenciu (aj 93 km/h) a medzi túto dvojicu sa vklinil. Škoda, že musel Ladislav naprávať spadnutú reťaz, ešte by to bolo medzi nimi tesnejšie. Už vo štvrtok sa však u všetkých juniorov, ktorí boli pred majstrákmi v nemeckom Karlsbergu, začali objavovať žalúdočné problémy.

 

 

 

 

 

Juniorky mali jasnú favoritku. Aj napriek tomu, že Tereza Medveďová v časovkách nevyniká, výkonnostná medzera od súperiek bola zrejmá. Dvadsať kilometrov zvládla o tri minúty a trinásť sekúnd rýchlejšie ako jej kamarátka zo ŽP Šport, a.s. Nina Janušíková, a to ešte Tereze v kopci spadla reťaz. Podľa nás išlo o typickú chybu juniorského typu, keď si v ťažkom stúpaní na špeciáli prehadzovala na ľahšie prevody jedna radosť, až sa preprehadzovala.

 

Medzi ženami vypálila cestným cyklistkám rybník Michaela Maláriková. Nedá sa hovoriť o veľkom prekvapení, keďže horská cyklistka svoje schopnosti ukázala aj vlani druhým miestom. Pre skúsenejšie cestárky to však bola malá potupa. Janka Keseg Števková zaostala iba o osem desatín sekundy. Obe sympaticky konkurovali najlepším Češkám, ale tým z planéty Zem. Lívia Hanesová sa vyšvihla na bronzovú pozíciu a prvá sklamaná a nahnevaná bola štvrtá dráharka Alžbeta Pavlendová, ktorá kopce v láske nemá a organizátorov by v tom momente asi najradšej preplieskala. Za vlaňajšou víťazkou skončila Monika Kadlecová, ktorá sa trošku bála v zjazdoch a spomínanom nebezpečnom úseku.

 

 

 

 

 

Máriovi Daškovi titul medzi dvadsať trojkármi rozhodne prajeme. V tejto sezóne sa mu skôr nedarilo ako darilo. V časovkách býva dobrý, kopce mu tiež sedia. Na štvrtok poctivo trénoval a ak sa k tomu pridal dobrý deň, rezultoval z toho slušný odskok od Ľuboša Malovca a Johanna Schwabika. Neštartoval síce Erik Baška, ale ten svoju vlaňajšiu výkonnosť v kopcoch ešte nenašiel, takže by možno Mário triumfoval tak či onak. Ľuboša sa pokúšal v cieli potešiť Maroš Kováč svojím typickým humorom s poznámkou, že síce nevyhral, ale z Trnavákov bol jasne prvý. Johann dokonal klesajúcu krivku. V Púchove vyhral, v Dubnici tesne prehral a tu zaznamenal tesné tretie miesto. Rovnako ako štvrtý Filip Taragel sa s U23 už tento rok lúči.

 

 

 

 

 

Elitná kategória s Petrom Velitsom na štartovej listine znamenala pre súperov jasné posolstvo, boj o druhé miesto. Jazdec BMC by bol viac spokojný, ak by zdolal Bártu, ale uznal jeho kvality. Perfektným výkonom sa prezentoval Maroš Kováč, ktorý takmer vyhral československé kontinentálne meranie síl s pekným náskokom na Kadleca s Bucháčkom. Náročný terén vyhovoval tretiemu Patrikovi Tyborovi, ale na tréningového partnera stratil viac ako dve minúty. Zlý deň si vybral špecialista Matej Jurčo a za piatym Martinom Mahďarom už výsledky ukázali krásny výkon Jozefa Metelku s amputovanou nohou.

 

Osudnej chyby sa pri časovke dopustil Marek Čanecký. Túto disciplínu síce v láske nemá, ale zjavne si neprezrel trať, ktorou sa pôjde, pretože ak by nastúpil, mal by veľkú šancu na medailu. To by mu určite zdvihlo náladu pred pretekmi Okolo Rakúska.

 

 

 

 

 

Po dni voľna nasledovali najprv preteky žien a junioriek. Bola to slabšia cyklistika po taktickej stránke. Dámy jazdili vpravo aj vľavo, v háku aj mimo hák, pretekársky aj výletne. Až na Sáblikovú to nebolo o nástupoch. Skôr naopak. Po každom kopci ste pohľadali všetky kamarátky, či ešte sú v balíku, alebo už nejaká ďalšia odpadla. Postupne sa takto vyselektovala dvojica Monika Kadlecová - Ľubica Ďaďová. Úradujúcej miss a ženskému objavu tejto sezóny vyhovoval kopcovitý terén. V závere však rozhodli skúsenosti a výkon na posledných metroch, kde Ďaďová ťahala za kratší koniec. Bodaj by aj nie, veď Kadlecová je šiesty rok v kategórii žien a po bronze, dvoch striebrach a vlaňajšiemu zlatu opäť brala najcennejší kov. Šesť medailí, a to má ešte len 23 rokov! Ak bude takto pokračovať, o desať rokov nebude mať doma kam dávať medaily. Paradoxne nespokojný bol Kadlecovej tréner Tibor Velits. Posťažoval sa nám, že sa mu nepáči počet skúšok, ktoré musí Monika na univerzite zvládnuť. Vidí v nej väčší potenciál, no zatiaľ ju výrazne brzdí škola, pretože v extrémnych prípadoch cez sezónu aj týždeň nesadne na bicykel.

 

Alžbeta Pavlendová mala rovnakého súpera ako pri časovke, stúpania. Zdá sa nám, že v druhom kopci predposledného okruhu ju utrhli a hoci už jej skupina nabrala na hlavnú stratu jednej minúty, v posledných kilometroch sa začala rýchlo blížiť a už vidieť pred sebou súperky. Špurtovala čo to dalo, ale odstup pätnástich sekúnd ostal. Z boja o medaily vypadla vlani strieborná Lívia Hanesová, ktorej sa šlo veľmi zle a musela odstúpiť. Janka Keseg Števková radšej zvolila podujatie MTB v Rakúsku, kde získala ďalších dvadsať bodov do skladačky s menom Rio 2016.

 

 

 

 

 

Ešte poznámka k Martine Sáblikovej. Trojnásobná olympijská víťazka v rýchlokorčuľovaní jazdí úplne inak ako ostatné cyklistky. Nasadí si svoje tempo a nehľadí na to, čo sa deje okolo nej. Či stúpa, alebo zjazduje, či ide sama alebo v pelotóne. Práve v balíku vraj jazdiť nevie, a tak sa mu vyhýba. Útočiť skúšala už na treťom kilometri pretekov, prvé dva pokusy však nevyšli. Tretí už áno. Naivne sa k nej pridala Šulcová, ale strojové tempo nedokázala nasledovať, a tak si dala Sábliková 75 kilometrov časovky. Ani v poslednom okruhu nedokázala nohám vydať pokyn na zvoľnenie, takže dorazila do cieľa s 8,5-minútovým náskokom pred pozostatkom pelotónu.

 

 

V prípade Terezy Medveďovej sme boli zvedaví na to, či sa už dokáže pobiť o pomyselné medaily aj medzi ženami, keďže s juniorkami štartovali spoločne. Nič také sa napokon nekonalo. Zo štyroch junioriek odpadli tri už v prvom kopci na treťom kilometri a Tereza ich nasledovala hneď v druhom stúpaní. Mala zdravotné problémy, veľké bolesti. Vyzerala zle, ale nechcela to zabaliť. Ani v cieli jej nebolo do spevu a ľudia bez poznania kontextu si asi mysleli, že plače od šťastia. Prekvapením bol výkon prvoročáčky Petry Panáčkovej. Ešte v polovici pretekov jazdila asi 40 sekúnd za Medveďovej skupinou, čo ešte mohlo vyústiť do senzácie, ale v závere už jej predsa len sily došli. Chudinka, takmer celé preteky jazdila sama. Obsadila teda bezpečné druhé miesto. Jej problémom je však absencia súperiek na budúci rok, pretože v ročníku 1998 je iba Erika Glajzová. Zo súboja Ivana Labajová - Nina Janušíková vyšla tentoraz lepšie Ivana a šesť juniorských medailí zo Slavkova si teda odniesli všetky štyri juniorky.

 

 

 

 

 

Preteky juniorov boli vážne poznačené vírusom, ktorý postihol väčšinu reprezentantov, ktorí štartovali na svetovom pohári v Karlsbergu. Najhoršie dopadol, aj vzhľadom na náročný profil, najväčší favorit Juraj Bellan. Jazdcovi Firefly ostalo vo výsledkoch svietiť Did not start. David Zverko s Kristiánom Zimánym mali deň pred štartom vysokú teplotu. Nemohli takmer nič zjesť. Druhý menovaný to musel zabaliť hneď v prvom kopci, Zverko sa držal, ale vedel, že kedykoľvek môže prísť kríza. Ladislav Kniha tiež nebol stopercentne fit, ale s Davidom predviedli vynikajúci taktický súboj a skvelú pozičnú jazdu v pelotóne. Vždy sa držali v prvej tretine hlavnej skupiny. V zjazdoch jazdil Zverko Saganovským štýlom, teda sám vpredu, a tak brnkal na nervy Knihovi. Keď sa už začal približovať cieľ a kríza neprichádzala, Zverko sa snažil nastupovať, no Kniha si ho stále chytal. Zaváhal až v záverečných kilometroch, keď už dostal kŕč a David mu definitívne ušiel. Pretekár CyS Žilina si potom na cieľovú fotografiu zašpurtoval proti Dominikovi Porubanovi, ktorý spolu s Adamom Szászom robili v pelotóne vrátnikov, ale boli tam. Veľká škoda Bellana, vďaka ktorému by mali preteky učite úplne iný ráz.

 

Pozitívnou správou je, že s Bellanom a Zverkom je väčšina reprezentantov juniormi iba prvý rok. Ročník 1998, ktorý od budúcej jari vystrieda 1996, by u chlapcov mal byť slušný. Mohlo by sa teda vytvoriť vhodné konkurenčné prostredie a zdá sa, že Zverko v Karlsbergu (hoci konkurencia nebola najsilnejšia) prostredníctvom získaných bodov vybojoval svojim nasledovníkom účasť na všetkých svetových pohároch.

 

 

 

 

 

Mali by sme si zapamätať, že 29. júna 2014 konečne zúžitkoval Ľuboš Malovec talent, ktorého dostal pri narodení viac ako ostatní dvadsať trojkári a znamenal aj dôvod, prečo ho Ján Valach angažoval. Doteraz ho akosi nevedel v hlave spracovať. Ale v nedeľu v porovnaní so svojimi súpermi predviedol exhibíciu. Vydržal najviac selekcií, až do daždivého predposledného okruhu jazdil ako jediný dvadsať trojkár s najlepšími mužmi a druhému Filipovi Taragelovi nadelil až osem a pol minúty. Je až neuveriteľné, akým nevyspytateľným športom je cyklistika. V tímovej časovke na Okolo Slovenska Ľuboš takmer okamžite odletel. Vo štvrtej etape mal už na druhom kilometri od štartu problém držať sa s pelotónom, o čom sme radšej ani nepísali. Za tri týždne cez Srbsko nabral výbornú formu, no klišé "jedna lastovička leto nerobí" platí u Trnaváka dvojnásobne. Budeme zvedaví, ako si bude "Malý lovec" počínať na ME a ďalších pretekoch. Či nebola posledná nedeľa iba výstrelom do tmy.

 

Asi v ôsmom okruhu sa vytvorila za hlavným poľom 30-členná skupina, kde bolo päť Slovákov v tejto kategórii. Taragel a Baška z Dukly, Malík s Dubeňom z epicu a Chalás z Reprogasu. Konal sa tu súboj o striebro. Ešte skôr ako začal sa ale z tejto skupiny porúčali dozadu Martin Dubeň s Jaroslavom Chalásom a na dve medaily ostali traja kandidáti. Aj napriek tomu bol výkon Dubeňa s Chalásom prekvapujúco dobrý. Prvoročák epic janom greenway túto jar rozhodne nemal formu a na šprintéra by sme si na tejto trati rozhodne nevsadili. Ešte prekvapujúcejší bol fakt, že v poslednom okruhu sa Martin dokázal vrátiť späť do boja o medaily. Celý čas totiž jazdil za skupinou, ale po troch kolách sa dotiahol. Dukláci boli z toho takí prekvapení, že si v prvom momente mysleli, že Dubeň už dostal kolo a mal by byť predsa stiahnutý z trate. Stíhacia jazda ho však stála príliš veľa síl, takže napokon sa musel uspokojiť s piatym miestom. Jeho kolega Robert Malík však dôvod na oslavu taktiež nemal. Taragel s Baškom sa na neho pochopiteľne dohodli. Baška vedel, že ho ošpurtuje a Taragel skúšal nástupy. Vyšlo im to dokonale. Filip ukoristil striebro, Erikovi pripadol bronz. Dohnianci ostali bez medaily.

 

Naši jazdci do 23 rokov však nepredviedli až takú hanbu, o akej sa pošuškávalo. Pri ich tohtosezónnej výkonnosti nebolo pred pretekmi samozrejmé, že vôbec traja prídu do cieľa. Napokon prišli šiesti.

 

Na záver ešte poznámka o Ondrejovi Glajzovi. Popradčan síce nemal svoj deň a do cieľa neprišiel, udelili by sme mu však medailu statočnosti za rekord v jazde medzi mechaničákmi. Pretekár Stevens Znojmo odpadával z pelotónu dva okruhy. V každom kopci zaostal, jazdil v kolóne vozidiel a vracal sa späť. To urobil minimálne päťkrát.

 

 

 

 

 

Diváci v Slavkove a okolí boli zvedaví najmä na kategóriu Elite. Peter Sagan sa pred štartom zložil na tajnom mieste, kde nikto iný, aby sa ťažšie hľadal. Ukazovať sa nechcel do poslednej možnej chvíle. Podpísať sa prišiel ako úplne posledný tesne pred štartom. Na pódiu už odložili fixu na podpis, a tak ho organizátori prinútili aspoň trošku počkať a zapózovať fotografom aj fanúšikom. Peter Velits si zo záujmu ľudí ťažkú hlavu nerobil, odfotilo sa s ním minimálne dvadsaťkrát viac ľudí ako s druhým Petrom. Eliťáci predviedli pravú cyklistiku na profesionálnej úrovni. Úmysel oddeliť zrno od pliev v prvom a druhom okruhu síce nevyšiel podľa predstáv, ale jazdcov vpredu pomaly ubúdalo. Starú-známu likvidačnú taktiku predviedli trinásti borci Dukly Praha. Zložili sa na čele balíka a šrotovali. Milan Kadlec mal formu. To síce bolo od nich pekné, ale súperov sa aj tak nevedeli zbaviť až si v jednom kopci začali nastupovať borci z Pro tímov + NetAppáci a behom sekundy odpárali šiestich unavených ľudí z Dukly, čím najlepší český kontinentálny tím prišiel o početnú prevahu. Kadlec napokon skončil až dvanásty a celá taktika vyšla rovnako ako vlani navnivoč.

 

Slováci si hrali svoje husle. Výborný ťah predviedol Juraj Sagan. Dostal sa do úniku s dvoma českými dvadsať trojkármi a záujem silných Čechov v pelotóne nebol až taký veľký, dostihnúť ich. Boli ale iba traja a neboli to tí najsilnejší českí chlapi do 23 rokov. Po štyroch kolách bol tento únik minulosťou. Nepomohlo ani povzbudzovanie Jurajovej priateľky Ľubice Ďaďovej, ktorá sa kolo od kola postupne premiestňovala na bicykli po celom okruhu a zaryto povzbudzovala. Spočiatku sa dobre ukazoval Maroš Kováč, ktorý jazdil neustále vpredu, no v jeho prípade sa ukázalo, aká vie byť cyklistika zradná. Vo štvrtok išiel výborne, sklamal Matej Jurčo, v pretekoch naopak. Marošovi sa prestali točiť nohy a porúčal sa dozadu, Matej šiel s najlepšími prakticky až do cieľa a zo Slovákov skončil štvrtý.

 

V predposlednom okruhu začalo silno pršať (my sme takmer prišli o techniku, fotograf s motorkárom ostali kompletne mokrí), a to bol správny moment na ataky, aby bola jazda v menšej skupine mierne bezpečnejšia. Miešalo sa to rôzne (priznáme sa, že sme v tom lejaku stratili aj my dokonalý prehľad), napokon ostali vpredu iba Peter Sagan a Zdeněk Štybar. Obaja nemali najmenší dôvod nespolupracovať. V záverečných kilometroch po tom, ako sa nebesia opäť upokojili, si mohli dovoliť viac riskovať a svoj náskok ešte zvýšili. Pád v nejakom špurte tesne pred Tour de France nechcel riskovať ani Peter Velits a prišiel do cieľa sám na treťom mieste, druhý zo Slovákov. V boji o tretí flek v poslednom okruhu ostali už iba oddieloví kolegovia Martin Mahďar s Matejom Jurčom. Juraj Sagan bol unavený z úniku, na Michaela Kolářa nebola stavaná trať, Patrik Tybor s Martinom Velitsom nemali dobrý deň a Marek Čanecký dostal silné kŕče. Musel zastaviť, zostúpiť z bicykla a keď ho silné bolesti prešli, už mal veľkú stratu. Počkal si skupinu a s ňou prišiel do cieľa. Pre Mahďara bola tretia pozícia asi najväčším úspechom doterajšej kariéry. 

 

 

 

 

 

V širšom meradle dopadol šampionát podľa očakávaní a čo povedať o našich? Dukla Trenčín Trek má podobnú techniku ako Dohnianci aj Banskobystričania, ale jasne odskakuje vďaka platom, ktoré platí armáda. Ich cyklisti nemusia pracovať na plný úväzok (CK BB) ani študovať (ejg). Trénovať môžu systematickejšie. Je to ich práca. Tam sa tvorí základný výkonnostný rozdiel. Valachovcom vyšlo minulý týždeň prakticky všetko. Sedem pretekárov bralo osem medailí. Bez cenného kovu ostali iba Jurčo (dvakrát tesne štvrtý) a Broniš (návrat po operácii).

 

O Martinovi Riškovi sa hovorí ako o športovom riaditeľovi budúcnosti. Má obrovské skúsenosti, kontakty, chuť pracovať aj vhodný vek a povahu, ale projekt epic janom greenway ukazuje, že z priemerných juniorov sa nedajú vychovať špičkoví muži, alebo to aspoň trvá dlhšie. Chlapci nemajú v tíme lídra, motivátora na bicykli, ktorý na nich dohliadne aj zakričí v pelotóne, ale má výkonnosť, aby sa mu ostatní chceli rovnať. Pracovať iba s čistými dvadsať trojkármi sa dá v Etixxe alebo ktorejkoľvek farme Pro tímu, kde sa vyberajú tí najlepší v Európe. Zo Slovákov však nikto výrazne neodskakuje. Aby sa Dohnianci presadili a začali prichádzať výsledky potrebujú zmeny v kádri. Príchod výkonnosti, skúsenosti a autority, ktorá mladých potiahne. Ak sa to nenájde na Slovensku, treba sa pozrieť za hranice, hoci si to všetko vyžaduje ďalšie investície. Nám, pozorovateľom, zostáva veriť, že sa v Dohňanoch na to nevykašľú, pretože takýto projekt naša cyklistika potrebuje ako soľ. Najdôležitejšou správou posledných dní je ale to, že ôsmy člen tímu Marián Hruška svoje najťažšie preteky v živote vyhral.

 

 

 

 

 

Spoločné Majstrovstvá Česka a Slovenska v cestnej cyklistike 2014 hodnotíme úspešne aj pre náš portál. O naše spravodajstvo ste mali záujem, hoci čítanosť pretekov juniorov a mužov bola v pomere 1:8 a o ženské preteky prejavila záujem iba desatina návštevníkov oproti mužom. Napriek tomu budeme radi informovať aj o mládeži a nežnejšom pohlaví, ak nám to kapacitné dôvody dovolia, pretože ak nemáte dostatok finančných prostriedkov, na prvom mieste musí byť to, po čom je dopyt. Preto informujeme málo o Slovenskom pohári atď. Veríme, že aj vďaka nám sa bude publikum tejto cyklistiky postupne zväčšovať.

 

 

Pozývame Vás tiež na sledovanie Tour de France na našom portáli. Fungovať budeme v špeciálnom režime a dozviete sa tu obrovské množstvo informácií o najslávnejších pretekoch sveta. Zapojte sa do našej tipovacej súťaže (zverejníme to dnes večer) a počas Tour s úsmevom sledujte, ako sme víťazov tipovali my. Veríme, že si popoludní budete zapínať Dvojku RTVS a počas 79 hodín vysielania s radosťou sledovať výkony našich Petrov, ale aj počúvať postrehy a hodnotenia obľúbených hostí akými sú Martin Velits, otec Ladislav, Ján Valach, Peter Privara, Peter Zánický, Milan Dvorščík či Martin Fraňo, ktorý dlhodobo drží v reakciách divákov post najobľúbenejšieho hosťa. Pripravujeme aj pár nových mladých mien. Žiaľ, účasť v štúdiu z rôznych dôvodov neprijali Ján Svorada, Pavel Padrnos, Zdeněk Štybar, Michael Kolář či Maroš Kováč a pár ďalších ľudí.

 

 

Priatelia, prežite pekné leto s cyklistikou!