Komentár: Čo ukázali Španieli svetu a šampionát Slovákom?

Španielski cyklisti dlhé roky okupujú prvé priečky národnostného rebríčka UCI World Tour a Medzinárodná cyklistická únia minimálne raz za desať rokov pomôže zorganizovať šampionát na Pyrenejskom poloostrove. Tentoraz padla voľba na 66-tisícové mesto Ponferrada v provincii Kastília-León. Práve najväčšie španielske autonómne spoločenstvo v osobe prezidenta Juana Vincente Herreru sľúbilo Španielskej cyklistickej federácii, že má eminentný záujem usporiadať MS a zoženie dostatok financií. Federácia to odobrila a v internom kastílskom súboji väčších miest vyhrala bitku Ponferrada, ktorá kandidovala pred UCI a získala 81. svetový šampionát.

 

Vlani sa šuškalo, že organizátori majú veľké problémy s financiami a britská cyklistika vo veľkom boome sa nahlas hlásila o záskok. Kompetentní to napokon zvládli, pripravili a prežili slušný šampionát.

 

 

 

Španieli nás prekvapili. Mundial zorganizovali ukážkovo a v podmienkach našej práce mierne predčili Holanďanov aj Talianov. Žiadne problémy s internetom, telefonovaním, pohybom, parkovaním. Akreditované autá mali dokonca v meste vyhradený špeciálny pruh, aby sa nezdržali v kolónach. Fanúšikovia sa zasa nemohli sťažovať na akútny nedostatok veľkoplošných obrazoviek, pretože pár ich bolo. Hneď vedľa štartu a cieľa sa nachádzal veľký obchodný dom, ktorý zažil najlepšie dni svojej histórie. Postaral sa o poriadne zoštíhlenie peňaženiek všetkých fanúšikov a tí sa napríklad nemohli sťažovať ani na nedostatok reštaurácií a atrakcií. Zábavno-obchodné centrum sa jednoducho postaralo o všetko, čo cyklistika nie. Neďaleko bolo aj centrum mesta a hrad, popri ktorom šla trať. Videli sme aj atraktívny priestor vyčlenený pre vozičkárov. Naozaj prvý raz sa stalo, že sa nikto nemohol dostať tam, kam nemal. Policajti tvrdo strážili všetky brány a nikto nebehal cez trať v čase, keď to nemalo byť povolené.

 

 

 

 

Priaznivcov bolo menej ako posledné dva roky. Okrem výprav a rodinných príslušníkov prišlo iba pár desiatok Belgičanov, Holanďanov a do desať fanúšikov z ostatných krajín, ktorých, samozrejme, v cyklistike nie je málo. Slováci sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Diváci sa okrem cieľa a blízkosti sústredili pri hrade a klasicky v stúpaniach. Prekvapilo nás, že domáci neboli takými vlastencami, ako by sme čakali. Vlajky Španielska takmer nebolo vidieť. Zahraniční priaznivci mali k dispozícii aj dve parkoviská pre karavany, ktoré boli plné.

Problémové ostalo pódium, ktoré vlani diváci nemohli vidieť prakticky vôbec. Tu to bolo o niečo lepšie, ale stále nie ideálne. Na jednej strane by chceli organizátori ukázať víťazov ľuďom, ale na druhej musia pretekárom zaručiť bezpečnosť a plynulý pohyb k nemu bez más fanúšikov vešajúcich sa na svoje idoly hlava-nehlava. Všetko bolo oplotené a ak nerátame niektoré úseky na okruhu bez zábran, kde ale neboli ani žiadni ľudia, prvý raz sa fanúšik pretekára fyzicky nemohol dotknúť. Všade boli ploty. Ani k autobusom sa ľudia nedostali. Vlani aj predvlani si slovenské komerčné televízie bez povolenia na čierno točili čo sa im zachcelo a robili rozhovory s našimi pretekármi. To sa už v Ponferrade nemohlo stať.

 

Na druhej strane, šampionát bol tak trošku "v strede ničoho". Chýbal dostatok ubytovacích kapacít aj blízkosť akéhokoľvek letiska, nie len medzinárodného. To zaiste odradilo tisíce fanúšikov a s Valkenburgom sa počet návštevníkov nedal porovnať.

 

 

 

 

V Španielsku sme spolu s kolegom fotografom ešte nikdy neboli a miestni ľudia nás prekvapili ústretovým prístupom, nechceli nás na každom kroku okradnúť, dokonca ani hoteliéri. Ubytovaní sme boli v dvoch špičkových hoteloch za vynikajúce, priam slovenské, ceny. Potraviny sú lacnejšie ako u nás, rovnako benzín o pár centov. Jedlo v reštaurácii objednáte za slovenské ceny. Mestá Ponferrada i Lugo sú moderné, pekné, čisté. Slabinou je znalosť anglického jazyka, ktorá je mizivá. Dokonca si stojíme za teóriou, že čím mladší Španiel, tým menej vie po anglicky, čo je úplný opak našej jazykovej kultúry.

 

Dlhým ponocovaním sú miestni ľudia známi. Keď na konci septembra vychádza sĺnko okolo pol deviatej ráno a kým sa rozplynú hmly, je už takmer pol desiatej, nedá sa tomu čudovať. Večer je zasa veľmi dlho denné svetlo. Takže kým o ôsmej ráno nenájdete v meste ani nohu a ľudia spia, o polnoci je v meste nebývalé rušno. Na štarte juniorov o 9:00 bolo absolútne ľudoprázdno. Náš fotograf videl v tom čase pri trati iba pár fanúšikov, aj to iba zahraničných.

 

 

 

Športová stránka dopadla veľmi dobre. Nevideli sme žiadne ťažké zranenia ohrozujúce kariéru, pádov bolo menej ako zvyčajne a cyklisti si bezpečnosť pochvaľovali. Okruh bol z veľkej časti široký a ponúkal všetko. Stúpania prudké aj jednoduchšie, klesania strmé aj mierne, v meste, popri lúkach i v lese. V peknom prostredí na kvalitných cestách. Nášmu fotografovi, ktorý okruh prešiel pešo i autom šesťkrát, sa páčil viac ako v Holandsku a Taliansku.

 

Trať otvárala možnosti širokému spektru favoritov, ktorí sa mohli presadiť po úniku i špurte. Mimo hry neboli najľahší vrchári ani robustnejší šprintéri. Medailu z individuálnych disciplín si odnieslo šestnásť národov a iba dva získali viac ako dve medaily, Austrália šesť a Nemecko päť. To je úchvatná bilancia. Nemci doslova šokovali, pretože vlani získal cenný kov iba Tony Martin. Austrália taktiež ešte takýto úspešný šampionát nikdy nezažila. Zle dopadli domáci Španieli, ktorých jediným bronzom tesne zachránil Alejandro Valverde. V ostatných kategóriách za svetom zaostávajú.

 

Apropo, Valverde. 34-ročný rodák z Murcie je najúspešnejším cyklistom histórie na MS. Získal už šiestu medailu z pretekov Elite, ale zlato mu v bohatej zbierke stále chýba. V Ponferrade sa na tretí stupienok pódia postavil po tretí raz v rade, čo sa ešte takisto nikomu nepodarilo. Svedčí to o Alejandrovej obrovskej vyrovnanosti výkonov a adaptácii na daný profil trate.

 

 

 

Hlavným hrdinom šampionátu bol Michal Kwiatkowski. Kto by to bol povedal, že sa po slabom lete 24-ročný Poliak dokáže stať majstrom sveta. Obrovský talent našich severných susedov už mnohí "zahodili do koša a začali uctievať kult Rafala Majku", ale Kwiatek neprajníkov umlčal a pomohol vzostupujúcemu trendu poľskej cyklistiky. Piotr Wadecki mal prvý raz v novom miléniu k dispozícii až deväť cyklistov a taktika bola jasná. Demonštrovať svoje odhodlanie ťahaním pelotónu a obrovskú psychickú vzpruhu pre jediného lídra, ktorý v záverečnom kopci a následnom zjazde ukázal, že má na to, aby si obliekol dúhový dres. Cavendish, Gilbert, Costa, ale Kwiatkowski? Za posledné roky najmenej uveriteľný svetový šampión.

 

Slzy na krajíčku mal určite aj Patrick Lefevere a zažil deja vú z posledného mundialu v Španielsku v roku 2005, keď zvíťazil rovnako 24-ročný jazdec Quick-Stepu Tom Boonen. Obaja sú najmladšími šampiónmi z posledných rokov. Belgický tím odišiel z MS s bronzom, striebrom aj zlatom. To prišlo v najprekvapujúcejšej disciplíne bez ligotania sa na krku Tonyho Martina. Spokojná mohla byť aj Orica s dvoma striebrami v elitnej kategórii.

 

 

 

Slovenský dres si oblieklo dvanásť súťažiacich v štrnástich individuálnych disciplínach. Ak nerátame tradične svetový výkon v časovke družstiev u Petra Velitsa, našim sa absolútne nedarilo. Špičke vo svojej disciplíne konkuroval iba Peter Sagan, ktorému došlo v záverečnom kopci. P. Velits, Baška a Bellan opäť ukázali, že majstrovské preteky vedia dokončiť, ale so stratou za svetovou špičkou. Osem ľudí do cieľa neprišlo, teda tri štvrtiny našich pretekárov. Medveďová i Zverko by zrejme klasifikovaní boli, ale sami dobre vedia, že o medaily by isto nebojovali. Malovec opäť sklamal psychicky, ostatným chýbal výkon.

 

Bellan, Zverko aj Medveďová ukončili juniorskú kategóriu veľmi nevýrazne a športových riaditeľov kontinentálnych tímov rozhodne nepresvedčili. Takých cyklistov sú stovky. "Ženské problémy" Terezy nebudeme rozoberať, lebo by to bolo úplne scestné a nevhodné. Faktom je, že niečo podobné sa jej nestalo prvý raz, takže nie sme to my, ktorí sa musíme zamýšľať nad riešeniami. Ak z nej otec a spol chcú naozaj vychovať cyklistku, poučia sa. Budeme zvedaví, ako budú pokračovať kariéry týchto troch nádejí roku 1996. V nasledujúcich týždňoch sa im budeme venovať.

 

V ďalších dvoch rokoch sa šampionáty konajú v USA a Katare, takže ak by sme boli na mieste SZC, stanovili by sme prísnejšie kritériá účasti na šampionáte. Je pekné dať šancu aj pretekárom u ktorých vieme, že do cieľa neprídu, ale nemôže byť métou cyklistu dostať sa na šampionát a už pred ním sa zmieriť s tým, že nemá šancu. Alebo naopak, myslieť si, že keď je medzi najlepšími Slovákmi, na svet to stačí a v závere bude bojovať o dobrý výsledok. Aj takí boli. Na európske MS by sme poslali plné výbery, ale do zámoria iba ľudí, ktorí si to zaslúžia. Junior, ktorý sa presadí v zahraničných Nations cupoch, a dvadsať trojkári, ktorí sa výraznou mierou zaslúžia o miestenky. Časovky by sme vynechali absolútne, pretože nemajú žiadny zmysel, a šetrili náklady. Ak sa získajú peniaze, určite sa dajú využiť efektívnejšie. Aj tento rok bolo v dejisku trochu priveľa slovenských bafíkov. Tomáš Liška bol jediným človekom zainteresovaným do všetkých pretekov. Nemusíme sa zasa hrať až na takých profesionálov, lebo nikdy sme nimi neboli a teraz sa iba vďaka Saganovi takto môžeme tváriť raz v roku.

 

 

 

 

Česi pristúpili k tomuto šampionátu radikálne a ich rozpočet bol možno polovičný k nášmu. Junior štartoval jeden, U23 žiadny pretekár. U junioriek a žien po jednej rýchlokorčuliarke. Nikola Nosková dokázala obsadiť štvrté miesto. To je tvrdá, ale svojim spôsobom motivujúca taktika. Keď sme už pri našich západných susedoch. Žasneme nad výkonmi Petra Vakoča, ktorý v Ponferrade obsadil dve 29. miesta. Jeho napredovanie má raketový charakter a aj povahovo na neho počúvame iba samú chválu. Už pred MS sme s Petrom mali dohodnuté interview, ale narýchlo odletel do Španielska, keďže sa stal prvým náhradníkom v tímovej časovke. V nasledujúcich dňoch ho už konečne vyspovedáme a predstavíme.

 

 

 

Na záver ešte pár slov k Petrovi Saganovi. Preštudujte si výsledkové listiny posledných štyroch majstrovstiev sveta a zistíte, že iba on a Phil Gilbert bojovali o medaily v hlavnej skupine ešte päť kilometrov pred cieľom vo všetkých prípadoch viac ako 250-kilometrového martýria. Svedčí to o Petrovej obrovskej vyrovnanosti výkonov a kto si myslí, že žiadny cyklista v piatich rokoch kariéry nemal slabšiu polovicu sezóny, nie je hodný niečo komentovať a v cyklistike sa nevyzná. Všetky svetové esá zažívajú dobré aj zlé roky ešte s oveľa väčšími výkyvmi ako Peter. Je zbyočné ich vôbec menovať, pretože sa nedá nájsť niekto, komu sa pol roka nedarilo. Ich výhodou je, že mnohí pochádzajú z vyspelých cyklistických krajín, kde ich miesto nahradí niekto iný, komu vyjde sezóna a môže sa mu venovať mediálna aj fanúšikovská pozornosť. Peter Sagan sa vystavuje tomuto tlaku sám. A navyše v štáte, ktorý ešte cyklisticky nedospel. Pred desiatimi rokmi sledovali cyklistiku malé skupiny ľudí, teraz je to veľká nespokojná masa, ktorú treba rozmaznávať, inak potrebuje všetko kritizovať. Typický adolescent.

Sagan ukončil svoju taliansku éru a je na ňom, ako sa s tlakom vysporiada a presadí v novom tíme, kde vládnu úplne iné zvyklosti aj disciplína. Je to jeho prvá zmena a tak ako nám povedal tesne po pretekoch v Ponferrade na našu otázku, čo chce ľuďom doma odkázať, fanúšikovia mu musia držať palce a on urobí všetko preto, aby uspel. Za prvé roky svojej kariéry v podpriemernom tíme na seba uplietol veľký bič. Oleg Tinkov do Petra veľmi veľa investoval a neúspech sa nepripúšťa. Nemusíme sa báť, že ak by mu to nešlo, ruský miliardár to bude ticho tolerovať. Očakáva výsledky viac než ktokoľvek iný a nám len ostáva veriť, že Peter nájde svoju pohodu a perfektnú formu. Ako sme sa dozvedeli na Tour, keďže už nechce po kariére robiť nič, bude nám musieť pripraviť ešte veľa radosti z pretekania, aby mu to finančne vyšlo :-)

 

 

Ďakujeme vám za sledovanie šampionátu na našich stránkach a budeme radi, ak si k nám nájdete cestu aj v ďalších dňoch, týždňoch a mesiacoch, pretože sezóna sa pomaly končí, ale my budeme naďalej tvrdo pracovať a tvoriť jeden autorský článok za druhým. Iba počas Vianoc si vyhradzujeme tri dni voľna, dovtedy si na našich stránkach prečítate ešte približne sedemdesiat článkov.