Cyklista profesionál, študent ekonóm a podnikateľ začiatočník. Reč je o českom talente Petrovi Vakočovi (22), s ktorým sme sa rozprávali nielen o MS a nielen o prvej sezóne vo World Tour. Cítil sa v Tatrách ako doma? Ako charakterizuje Marka Cavendisha? Ktoré cyklistické legendy má prečítané? A na aké preteky sa chce zamerať?
 
 
Na MS si odišiel nečakane a expresne rýchlo, keďže ťa potrebovali ako náhradníka do tímovej časovky. Bolo to stresujúce? Nemal si obavy z možnosti štartu až v troch elitných disciplínach?
 
Odletel som narýchlo a bol som trochu v strese. Mal som určitý strach z tímovej časovky, veď je to veľká zodpovednosť. Navyše, ako obhajcovia majstrovského titulu sme patrili medzi top favoritov. Vedel som, že fyzicky by som mal nato mať, ale chýbali mi skúsenosti. Počas sezóny som išiel iba pár tímových časoviek, a to s inými spolujazdcami, alebo na menších podujatiach. Po mojom príchode to vyzeralo tak, že naozaj pôjdem. Psychicky som sa nato pripravil a po prvom spoločnom tréningu som sa už cítil v pohode. Až jeden a pol dňa pred štartom som sa dozvedel, že neštartujem, keďže kolegom sa zlepšil zdravotný stav. Potom mi upravili tréning smerom k individuálnej časovke a hromadnému preteku.
 
 
Tony Martin, Tom Boonen či Niki Terpstra. Ako si vnímal ostré tréningy s takýmito veľkými menami?
 
Bola to parádna skúsenosť. Strávil som s nimi vzácny čas, videl som ako sa pripravujú a trénovali sme priamo na oficiálnej trati. Zostal som s nimi až do tímovej časovky a deň po nej som sa presunul k českej výprave. Hneď sme začali prípravu s Janom Bártom, od ktorého som získal ďalšie skúsenosti. Dal mi tipy k trase, napríklad na ktorej strane cesty sa držať, z ktorej strany prejsť kruhový objazd a podobne.
 
 
Niektoré výpravy prespávali pre slabšiu infraštruktúru viac ako 100 kilometrov od miesta činu. Aké ubytovanie sa pošťastilo českej reprezentácii?
 
Mali sme veľmi dobrú polohu, bývali sme iba 15 kilometrov od okruhu, takže sme dochádzali na bicykloch. Nebývali sme priamo v Ponferrade, ale boli sme na tom s ubytovaním dobre. Naša výprava bola malá, ale dostatočná. Tvorili ju, samozrejme, maséri a mechanici, nemali sme napríklad vlastného kuchára.
 
 
Čo sa týka organizácie, postrehol si okrem ubytovania nejaké ďalšie problémy? Ako by si ju porovnal s predchádzajúcimi šampionátmi?
 
Zúčastnil som sa predtým dvoch majstrovstiev sveta a nenarazil som na žiadne organizačné problémy. Okruh v Ponferrade bol veľmi pekný a zaujímavý. Páčilo sa mi to. Čakal som možno o čosi viac fanúšikov, keďže Španielsko je tradičnou cyklistickou krajinou. Predtým v Kodani som vnímal o kúsok lepšiu atmosféru.
 
 
Počas časovky (výborné 29. miesto) ťa cez vysielačku motivoval športový riaditeľ OPQS Davide Bramati. Ako ti to pomohlo? Dodal ti "taliansku" energiu?
 
Veľmi mi to pomohlo. Mám to rád, keď ma niekto počas časovky povzbudzuje a „hecuje“. Vtedy sa viem viac "vymáčknuť". Bramati je skvelý motivátor a po celý čas ma hnal ako pred cieľovou páskou. Dokonca som na MS trochu prepálil začiatok a v závere mi došli sily. Ale bolo to skvelé a s výsledkom v časovke som spokojný. Len ma trochu mrzí, že Tonymu Martinovi to tentoraz nevyšlo, veľmi som mu to prial.
 
 
vakoc-peter-mcr-casovka
Petr Vakoč na MČR a SR v Slavkově 2014 (foto: Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)
 
 
Aká atmosféra vládla v tíme OPQS počas MS? Cítil si z kolegov a nadriadených sklamanie? Alebo radosť a prekvapenie z titulu Kwiateka?
 
Najprv v tíme prevažoval pocit sklamania z neobhájenia titulu v tímovej časovke, potom z výsledku Tonyho Martina. Pobudol som aj v tímovom autobuse a bolo to cítiť. Ale myslím si, že celkovo to prebil titul majstra sveta v podaní Michala Kwiatkovskeho. Pre tím je to skvelá správa a bude aj počas novej sezóny. Patril do širšieho okruhu favoritov, takže je to  tak trochu prekvapenie.
 
 
A ako hodnotíš český výkon v pretekoch Elite? Ako najlepší Čech si skončil na 29. priečke, i keď si mal šancu posunúť sa ešte vyššie. Urobili ste nejakú taktickú chybu alebo to bola čisto iba záležitosť výkonu?
 
Nemyslím si, že sme spravili nejakú taktickú chybu. Snažili sme sa jazdiť pohromade. Samozrejme, stále sa vo veľkom bojovalo o pozície a hľadali sme okolo seba početnejšie a silnejšie tímy, ku ktorým sme sa akoby pridávali. Postupne sme ale strácali sily a v závere nám chýbali. Ale potešilo ma, keď som za sebou nechal mená ako Sagan, Nibali či Rodríguez.
 
 
Hromadné preteky šampionátu v Ponferrade si označil za najťažšie preteky v živote. Prečo?  
 
Spojilo sa viacero faktorov. Od prvého kola až do cieľa sa išlo vysoké tempo, zdolávali sme technicky náročný okruh a preteky mali nadpriemernú dĺžku. Nemali sme žiadny čas ani miesto na odpočinok. Ďalším faktorom bolo mokré počasie, ktoré naťahovalo pelotón a zvyšovalo riziko pádov. Všetky vzniknuté medzery sme tak museli dobiehať. Vyústilo to do toho, že nás to stálo oveľa viac síl, ktoré sme neušetrili a chýbali nám v závere k lepším umiestneniam.
 
 
Po časovke i hromadných pretekoch na MS si bol poriadne vyčerpaný, vraj si ledva chodil. Ako teraz oddychuješ? Koľko času počas roka si strávil doma a koľko na pretekoch?
 
Doma som pobudol necelú polovicu času, i keď to presne nepočítam. V jednotlivých mesiacoch sa to mení, napríklad teraz na jeseň budem viac v Česku. Počas voľnejších častí sezóny sa venujem najmä rodine, priateľke a štúdiu. Časovo to mám dosť náročné, ale nesťažujem sa. Samozrejme, teším sa už na jeseň a na o čosi dlhší oddych.
 
 
Zvykol si si medzi profesionálmi na „hektiku“, respektíve na kalendár v štýle pretek za pretekom a krajina za krajinou? Mal si toho niekedy až po krk, či dokonca po uši?  
 
Ani nie, keďže som nato zvyknutý. Už viacero rokov jazdím väčšie porcie. Predtým som býval vo Švajčiarsku alebo vo Francúzsku, kde som tiež dosť cestoval. Nevadí mi to. Práveže mi to vyhovuje. 
 
 
Medzinárodná cyklistická únia (UCI) uvažuje od sezóny 2016 o novom modeli pretekov a prerozdelení tímov. Ako by si prijal kratší kalendár s menším počtom pretekov, ale s väčšou kvalitou?
 
Súčasný model mi vyhovuje. Mám rád, keď sa veľa preteká. Cez zimu dostatočne natrénujem a radšej začínam sezónu neskôr, ale keď sa to už rozbehne, tak rád pravidelne pretekám.
 
 
Ktoré preteky v uplynulej sezóne ti najviac sadli? A naopak kde si sa cítil horšie?
 
Začiatok sezóny som mal trošku slabší, keďže som si zvykal na iný štýl pretekania a bolo to pre mňa v niečom nové v porovnaní s kontinentálnou cyklistikou. Mal som aj mierny strach. Zimná príprava mi nevyšla práve ideálne, keďže na jeseň 2013 ma pribrzdila mononukleóza. Chvíľu mi trvalo, kým som sa vrátil do kondície. Jar preto hodnotím ako menej vydarenú, ale od júna som sa cítil perfektne a myslím si, že som podával dobré výkony. Samozrejme, najviac si cením výkony na Okolo Poľska, kanadské jednorazovky a MS.
 
 
vakoc-barta-stybar-mcr
Petr Vakoč - Jan Bárta - Zdeněk Štybar na MČR a SR v Slavkově (foto: J. Maliňák)
 
 
Na Okolo Poľska si vyhral druhú etapu a žltý dres si uhájil v slovenskej etape na Štrbskom plese o jednu sekundu. Cítil si sa v Tatrách ako doma?
 
Určite. Bolo to skvelé. Som veľmi rád, že som si v ten deň udržal žltý dres. Pamätám si, že tam panovala výborná atmosféra. Dúfajme, že bude podobných akcií čo najviac.
 
 
A aký typ pretekov ti vo všeobecnosti v tejto sezóne zapasoval?
 
Myslím si, že mi celkom vyhovujú preteky ako spomínané jednorazovky v Kanade alebo teraz trať MS. Jednoducho náročnejšie okruhy s kratšími kopcami, ktoré sa podobajú na ardénske klasiky. Práve na takýto typ pretekov by som sa najradšej sústredil.
 
 
Naučil si sa počas prvej sezóny vo World Tour niečo nové? Čo ťa prekvapilo?
 
Ťažko vybrať niečo konkrétne. Dôležité sú rôzne detaily. Napríklad pohyb v pelotóne a výber správnych pozícií. Trochu ma prekvapilo, že na nižších pretekoch sa v daždi viac riskuje a bojuje o pozície, dochádza tak k viacerým pádom. Vo World Tour sa ide v takýchto chvíľach viac s rešpektom a pokojnejšie. Prekvapilo ma, že čím vyššie hodnotené preteky, tak o toľko je tam menej rizika. Okrem toho, najvyššia kategória je podľa mňa viac vyrovnaná, pelotón sa dlhšie udrží pokope. Napríklad na Okolo Katalánska sme stúpali 15 kilometrov vysokou rýchlosťou do kopca a odpadlo iba desať až dvadsať ľudí. V kontinentálnej cyklistike by tempo nevydržalo niekoľkonásobne viac cyklistov.
 
 
Uistil si sa v tom, že chceš byť naďalej profesionálnym cyklistom? Alebo ťa postretli počas roka nejaké pochybnosti?
 
Nejaké minimálne pochybnosti sa párkrát objavili, ale to bolo po nejakých pádoch alebo veľmi nevydarených dňoch. Cyklistika ma baví a chcem byť profesionálnym cyklistom.
 
 
Ako ti pomohla prítomnosť Zdeňka Štybara a Martina Velitsa v tíme? S ktorými spolujazdcami si najlepšie rozumieš?
 
Prítomnosť Zdeňka a Martina mi určite veľmi pomohla. Strávili sme spolu dosť veľa času a som rád, že som sa mohol občas poriadne porozprávať. Vďaka nim som sa cítil byť viac doma. Je to príjemné, keď ste v tíme s niekým, koho ste už predtým trochu poznali. Veľmi dobre si rozumiem aj s Francúzom Julianom Alaphilippom, obaja sme prišli pred sezónou z kontinentálneho tímu Etixx a už vlani sme spolu strávili dosť času. Viackrát som býval tiež s Belgičanom Pietrom Serrym. Ale pokojne môžem povedať, že si rozumiem so všetkými.
 
 
Spomínaný Zděnek Štybar oslavuje svoje úspechy v domácom mestečku Stříbro. Vieš si predstaviť niečo podobné v tvojej rodnej Prahe?
 
Ani nie. Praha je naozaj veľké mesto a všetko je tam anonymnejšie. Z tohto pohľadu je to iné, takže si nejaké verejné oslavy neviem predstaviť.
 
 
V posledných rokoch po každej sezóne zanikajú nejaké tímy. Cítiš v tomto smere v OPQS stabilitu a istotu?
 
Áno. Myslím si, že náš tím patrí k najstabilnejším a máme o všetkom jasno. Nemusíme mať nejaké obavy o zamestnanie a môžeme sa plne sústrediť na cyklistiku. Pochvaľujem si skvelé podmienky, vďaka ktorým môžem výkonnostne rásť. Zmluvne som zaviazaný do konca ďalšej sezóny.
 
 
Fanúšikovia sa často pýtajú na možnosť vzniku česko-slovenského World Tour tímu. Si cyklista a študent ekonómie, takže z tohto pohľadu, je to podľa teba reálne?
 
Momentálne si to neviem predstaviť. Bez sponzorov a zázemia by to nešlo. Myslím si, že teraz to nie je reálne.
 
 
Ako sa ti darí spájať cyklistické cestovanie po svete a vysokoškolské štúdium ekonómie v Prahe?
 
Som v treťom ročníku, ale je to veľmi náročné. Tak trochu s tým bojujem a berie mi to nejaké sily. Snažím sa vždy dohodnúť s profesormi, najmä na dochádzke, ale vždy to záleží od konkrétnej osoby. Je to náročné byť profesionálnym cyklistom, a zároveň vysokoškolákom.
 
 
Zaujíma ťa ekonomika aj vo svete cyklistiky a cyklistických tímov? Čo by si povedal na budúce spojenie týchto dvoch oblastí do nejakého povolania?
 
Určite. Celkovo ma zaujíma ekonomika, a hlavne biznis. Takže sledujem aj to, ako to funguje v cyklistike po ekonomickej stránke. Dúfam, že pretekársku kariéru mám ešte pred sebou, ale po jej skončení by som rád pokračoval v cyklistike a prípadne spojil ekonomiku s cyklistikou.
 
 
Popri cyklistike a štúdiu prevádzkuješ spolu s bratom eshop Velobooks.cz, ktorý ponúka knihy o cyklistike v anglickom jazyku. Ako vznikol tento projekt? Darí sa vám?
 
Oboch nás baví cyklistika aj biznis. Chceli sme začať s podnikaním a dostali sme takýto nápad. Čítali sme už predtým takéto knižky, ale v zahraničí sa veľmi zle zháňali. Prostredníctvom nášho eshopu sa pokúšame o zlepšenie dostupnosti. Baví nás to a spojili sme príjemné s užitočným. Je to zatiaľ skôr také naše hobby, nepredávame vo veľkých množstvách. Premýšľame nad vylepšeniami a zbierame popritom podnikateľské skúsenosti.
 
 
Ktoré cyklistické autobiografie ťa najviac zaujali a koľko si ich vlastne prečítal?
 
Najviac sa mi páčil životopis Georga Hincapieho. Veľmi zaujímavé a zvláštne bolo tiež čítanie o mojom tímovom kolegovi Markovi Cavendishovi, keďže som to mohol porovnať s realitou. Najprv som to prečítal, a potom sme sa o tom rozprávali. Našiel som tam veľa zaujímavostí, o ktorých som predtým nevedel. Okrem toho som preštudoval biografie Chrisa Frooma a Davida Millara, ktorý ju písal netradične sám, teda nie formou rozhovorov s novinármi. Trošku som tam cítil rozdiel a bolo to dosť osobné. Od Toma Danielsona som zase čítal knižku s tréningovými radami. Najbližšie sa chystám na autobiografiu Stuarta O’Gradyho, ktorá vyšla pomerne nedávno.
 
 
O’Grady, Millar, Hushovd či Voigt. Všetky tieto legendy zavesili bicykel na klinec. Čo hovoríš na Voigtovu rozlúčku, keď stanovil nový rekord v hodinovke a prekonal Čecha Ondřeja Sosenku?
 
Bol to výborný marketingový ťah, ale aj skvelé zavŕšenie veľkej cyklistickej kariéry. Keďže sa zvoľnili podmienky na materiál, tak to mal relatívne jednoduché a išiel prakticky na istotu. Škoda, že o to prišiel Sosenka, ale teraz o to zabojuje asi viac jazdcov a aspoň to pritiahne pozornosť k cyklistike.
 
 
vakoc-petr-mcr-mihalikova
Petr Vakoč na MČR a SR v Slavkově 2014 (foto: Ivana Miháliková)
 
 
Pozornosť často priťahuje aj spomínaný Mark Cavendish. V médiách nemá práve najlepší obraz a viackrát nezvládol prehry. Ako by si porovnal jeho autobiografiu s realitou? Aký je naozaj?
 
Myslím si, že tá knižka odpovedá skutočnosti. Mark je hlavne veľmi emotívny, najmä počas súťažných dní. Tiež je veľkým perfekcionistom a všetko má akoby premyslené. Možno šprinty vyzerajú jednoducho, ale rozhoduje každý detail. Na Okolo Turecka mi poradil, ako sa mám pohybovať v pelotóne a vysvetlil mi fungovanie šprintérskeho vláčiku.
 
 
Prečítal si viaceré autobiografie cyklistických legiend. Akú majú spoločnú vlastnosť? Ktorá vlastnosť patrí k veľkým cyklistom?
 
Je to určite vášeň a odovzdanosť cyklistike. Žijú cyklistikou a nie je to len o striedaní trénovania a jedenia. Dokázali nájsť niečo, čo ich posunulo medzi najlepších. Napríklad Cavendish pristupuje k šprintu takmer až vedecky, hľadá vzorce a možnosti akoby lúštil sudoku. Pred štartom sa všetko naštuduje a podrobne naplánuje, čo sa môže ešte priebežne meniť, ale tím je nato pripravený. Hincapie sa zase našiel v pozícii oddaného pomocníka, a tak sa stal legendou. Všetci našli nejakú vlastnú výhodu, ktorú rozvíjali, a tak sa dostali medzi úplne najlepších.
 
 
Ďakujeme za rozhovor!
 
 
Ešte Peking
Petra čakajú ešte posledné preteky sezóny, Okolo Pekingu (10. - 14. 10. 2014). Bude to štvrtý, a zároveň posledný ročník tohto World Tour podujatia. Predchádzajúce ročníky ovládli Tony Martin (2x) a Benat Intxausti.
 
Kto je Petr Vakoč?
Narodil sa 11.7.1992 v Prahe. V detstve sa venoval rôznym športom, ale zvíťazila cyklistika. Jeho prvým trénerom bol výborný cyklokrosár Miloslav Kvasnička. Od konca roka 2006 pôsobil v Dukle Praha a zameral sa na cestu a dráhu. Časť zo sezóny 2010 a takmer celý rok 2011 strávil v UCI centre vo Švajčiarsku v tíme mladých cyklistov. V roku 2012 pôsobil vo francúzskom klube CC Etupes. Sezónu 2013 si užil v domácejšom prostredí českého tímu Etixx-Ihned, ktorý je farmou elitného tímu OPQS. V roku 2014 sa mu splnil sen a dostal sa medzi profesionálov vo farbách OPQS. Popritom je študentom tretieho ročníka na Vysokej škole ekonomickej v Prahe.
 
TOP výsledky Petra Vakoča
- 3. miesto na Pretekoch mieru juniorov 2010
- 2. miesto v U23 na ME 2013 v Olomouci
- víťaz Okolo Slovenska 2013 (2.2)
- univerzitný majster sveta v časovke aj pretekoch 2014
- víťazstvo v druhej etape Okolo Poľska 2014, držiteľ žltého dresu v štyroch etapách
- 13. miesto na GP de Montreal 2014
- 5. miesto na Trofeo Serra 2014 (1.1)