Vysiela Šport RTVS
V profi pelotóne nájdeme len veľmi málo jazdcov, ktorí pochádzajú z najteplejšieho svetadielu. Hoci sa Christopher Froome narodil 20. mája 1985 v Keni, v jeho žilách prúdi anglická krv. Jeho starí rodičia pochádzajú z Veľkej Británie a do Kene odišli kvôli tomu, aby si tam založili farmu. Veľký vplyv pre jeho kariéru malo presťahovanie sa do Juhoafrickej republiky, kde si ho úplne podmanil pôvab cestnej cyklistiky, zatiaľ čo v rodnej Keni dával prednosť horskému bicyklu. Popri štúdiu ekonómie na St. John's College v Johannesburgu sa cestnej cyklistike naďalej venoval len ako amatér.
na ostrovoch, vzhľadom na to, že má britských predkov.Debutový ročník Froomovi v nových farbách vôbec nevyšiel, veď za jeho najlepší výsledok sa považuje deviate miesto na dvojdňových pretekoch Tour du Haut Var. Zlý dojem zo sezóny sa mu ako-tak podarilo napraviť na národných majstrovstvách, keď v časovke jednotlivcov mu iba Bradley Wiggins ukázal chrbát. Ďalšiu sezónu začal s veľkým odhodlaním. Štrnáste miesto v celkovej klasifikácii na Vuelta a Castilla a Leon podčiarkol desiatou priečkou v časovke, Tour de Romandie dokončil na 15. mieste a hoci na Tour de Suisse jazdil ako na hojdačke, v siedmej etape vybojoval pódiové umiestnenie a v časovke mu namerali deviaty najrýchlejší čas. Avšak ani tieto výsledky nezaručili Froomovi účasť na Tour de France 2011. Musel sa uspokojiť s Vueltou, na ktorej sa spolu s ním zúčastnil aj Bradley Wiggins po zlomenine kľúčnej kosti z Tour de France a práve Froome mal byť jeho ochrancom v horách.
Froomovu vynikajúcu formu dokazuje fakt, že si po časovke jednotlivcov v 10. etape, ktorú vyhral Tony Martin, obliekol červený dres pre lídra pretekov. Hoci ho hneď v ďalšej etape prenechal Wigginsovi, získal si rešpekt v pelotóne. Pätnásta etapa s cieľovým stúpaním na Anglíru pochovala Wigginsove nádeje na celkové víťazstvo, pretože nestačil reagovať na tempo, ktoré diktoval Juan José Cobo, zato Froome sa za ním odvážne vydal aj bez Wigginsa a za svoj nebojácny výkon si vybojoval druhé miesto v celkovom poradí, ktoré si udržal až do konca. Ak mali šéfovia tímu Sky doteraz nejaké pochybnosti o Froomovi, tak po skvelom vystúpení na Vuelte nemohli urobiť nič iné, ako mu ponúknuť nový trojročný kontrakt. Navyše sezónu dokončil tretím miestom na Okolo Pekingu.
Rok 2012 odštartoval pre Frooma ako zo zlého sna. Portugalské preteky Volta ao Algarve musel predčasne opustiť kvôli chorobe. Diagnostikovali mu málo rozšírenú infekciu spôsobenú črevnými parazitmi nachádzajúcimi sa v kontaminovanej vode. Toto netradičné ochorenie ho 
vyradilo z cyklistického kolotoča na takmer dva mesiace, kým sa vrátil do pelotónu na Tour de Romandie. Ale jeho výkon na Tour de France touto vynútenou prestávkou neutrpel žiadnu ujmu. Spoločne s Wigginsom predvádzali úchvatný výkon. Froome ochraňoval Wigginsa v horách tak sebavedome, že jednotlivé ataky odrážali s neuveriteľnou ľahkosťou. Froome ovládol siedmu etapu, keď porazil Wigginsa a Evansa v cieľovom stúpaní o tri sekundy.
Možno si spomenul pri dekorovaní na pódiu a preberaní plyšového levíčaťa na minulé časy, keď sa ako dieťa preháňal na bicykli v Keni a stretával skutočné levy. Dosiahol dve druhé miesta v časovkách jednotlivcov, horský finiš etapy pravidelne absolvoval na špici pelotónu vo Wigginsovej prítomnosti. Jeho druhé miesto v celkovom poradí nie je preto žiadnym prekvapením. Niekedy sa zdalo, že v niektorých momentoch je v horách silnejší ako Wiggins, najmä v jedenástej etape, keď sa im podarilo eliminovať Nibaliho atak v cieľovom stúpaní a Froome sa následne rozhodol zaútočiť, ale Wiggins nestíhal. Na druhej strane ani Froome sa nevyhol slabším chvíľkam v horách, ale nikdy sa nevzdal a zásluhou nezlomnej vôle a obrovskej psychickej odolnosti sa vrátil späť k Wigginsovi.
Značne unavený po TdF ešte dokázal ukoristiť na OH v Londýne bronzovú medailu v časovke jednotlivcov. Neuveriteľne úspešné obdobie navyše nemalo končiť. Froome chcel premiérovo vyhrať Grand Tour - stal sa lídrom tímu na Vuelte. Náročný program posledných mesiacov sa podpísal pod Froomovu obrovskú únavu, takže španielsky triumvirát Contador, Valverde, Rodríguez ho odsunuli až na štvrtú priečku v konečnom poradí. S týmto výsledkom Froome zaiste nebol spokojný, ale môžeme si byť istí, že to nebolo jeho posledné slovo.
Na začiatku roku 2013 sa celok Sky rozhodol, že novým kapitánom na Tour bude Froome, ktorý tak začal kopírovať Wigginsovu minuloročnú sezónu. A úspešne. Britský tím na všetkých podujatiach v prvej polovici ročníka zabezpečil Froomovi skvelú podporu, ktorú zakaždým dokázal s ľahkosťou aj využiť. Triumfoval v Ománe, na Critérium International, v Romandii a na Dauphiné, pritom zakaždým dokázal vyhrať aj ťažkú etapu. Jediné problémy hlásil na Tirrene, kde teraz už v slávnej šiestej etape stratil jasné vedenie v hustom daždi a na zvlnenom teréne. Pred samotnou Tour však nikto vo svetovom pelotóne nemal lepšiu formu ako tento naturalizovaný Brit.
Už dlho sa nestalo, aby víťaz najslávnejších pretekov na svete ukoristil až tri etapy. Froome to dokázal. Najskôr všetkých šokoval na prvom horskom finiši na Ax 3 Domaines, kde si dokázal vybudovať veľmi slušný náskok. Druhé miesto z časovky potom nebolo sklamaním, pretože svoj odstup od konkurentov ešte navýšil. Super výkon však podal na legendárnom Mont Ventoux, kde definitívne zlikvidoval konkurenciu. Ďalšie víťazstvo v kopcovitej časovke už len potvrdilo jeho dominanciu na tomto podujatí, a aj keď v poslednom týždni nebol taký suverénny, vybudovaný odstup bol pre jeho súperov už neriešiteľnou položkou. Chris Froome tak dokázal premietnuť svoju neuveriteľnú formu do zisku vytúženého titulu, ktorých chcel v budúcich rokoch získať čo najviac.
Prirodzene, hlavným cieľom pre sezónu 2014 bola obhajoba žltého trička, ale príprava na toto podujatie nebola zďaleka taká ideálna ako pred rokom. Na prvé preteky do Ománu prišiel po prekonanej chorobe, ale ani to mu nezabránilo, aby sa stal celkovým víťazom podujatia. Jeho prvé známky slabosti ale prišli v Katalánsku, kde obsadil až šiestu priečku, na čo sme neboli v jeho podaní zvyknutí. Svoju reputáciu si okamžite napravil triumfom na Okolo Romandie, kde však musel požiadať o terapeutickú výnimku na užitie steroidov, pretože sa nedokázal zbaviť príznakov choroby.
Na Dauphiné potom prišiel poriadne sebavedomý a okamžite vyhral prvé dve etapy. Jeho rozlet zabrzdil pád v šiestej etape, ktorý ho v konečnom dôsledku stál aj miesto v top 10. Ako obhajca prvenstva si prežil krušné chvíle aj na Tour de France, kde opäť spadol v štvrtej a piatej etape. Druhá kolízia bola natoľko vážna, že Froome musel z celých pretekov odstúpiť bez toho, aby vôbec predviedol svoje umenie. Po krátkom zotavení sa rozhodol pretekať na Vuelte, ale bez jasných cieľov na celkové umiestnenie. Počas prvej časti podujatia evidentne nebol vo svojej koži, no akonáhle sa jeho stav zlepšil, v horských etapách začal útočiť. Nakoniec ho dokázal poraziť iba Contador, preto si druhýkrát v kariére vybojoval na Vuelte druhé miesto. Možno ani sám nečakal, že po slabšom tréningu môže skončiť tak vysoko, v každom prípade dokázal potvrdiť svoju extra-triedu.
V roku 2015 chcel podniknúť víťazný návrat na Tour de France. Na začiatku ročníka zviedol pekný súboj s Contadorom na Ruta del Sol, kde španielskeho cyklistu zlomil víťazstvom na strmom kopci Alto de Allandas. Potom jeho prípravu ovplyvnila infekcia dýchacích ciest, kvôli ktorej vynechal Tirreno a namiesto toho sa predstavil v Katalánsku. Tam však podal slabý výkon. Na pohode mu nepridal ani pád na Valónskom šípe, vďaka čomu nebol schopný obhájiť titul na Okolo Romandie. Skončil tretí v poradí. Veci sa vrátili do starých koľají na Critérium du Dauphiné. Na francúzskom podujatí perfektne zvládol horské etapy, posledné dva cieľové dojazdy vyhral a pripísal si druhý triumf na tomto podujatí. Ale na ceste sa poriadne zapotil, starosti mu robil najmä van Garderen.
Na štart Starej dámy sa postavil poriadne koncentrovaný a úvodné dni mu nerobili problémy. V druhej etape prežil delenie favoritov vo vetre v hlavnej skupine a perfektne zvládol finiš na Mur de Huy. Po šiestej etape sa obliekol do žltého dresu a doviedol ho až do Paríža. Svojim súperom nasadil výkonnostný a psychologický úder na prvom horskom dojazde, na La Pierre-Saint-Martin doslova zdemoloval konkurenciu. Potom sa na čelo čaty dostala mašina tímu Sky, ktorá v kopcoch bránila svojho lídra zubami-nechtami. Froome prežil najťažšie chvíle v Alpách, kde začal útočiť Quintana, ktorý bol silnejší ako on, ale aj za podpory spolujazdcov obhájil vedúcu pozíciu. V treťom týždni jeho výkon znovu vyvolal domnienky, ale po pretekoch Froome tvrdil, že na konci ochorel. Čo nakoniec nijako neovplyvnilo jeho víťaznú cestu po uliciach Paríža.
Potom sa znovu rozhodol štartovať na Vuelte, avšak bez nejakých konkrétnych cieľov. V súťaživom prvom týždni pretekov musel vynaložiť veľa síl, najlepší výkon predviedol na cieľovom stúpaní Cumbre del Sol, kde ho prekvapujúco zdolal Dumoulin. V jedenástej etape, ktorá bola vôbec najťažšou v celej sezóne, utrpel pád na začiatku prvého kopca a až do cieľa prežíval v Andorre martýrium. Obsadil pätnáste miesto a na druhý deň musel odstúpiť z pretekov, pretože si zlomil kostičku v chodidle.
Aj v nasledujúcom ročníku bol jeho hlavným cieľom úspech na Starej dáme. Na začiatku sezóny vyhral Herald Sun Tour, ale potom na nasledujúcich etapových pretekoch nepredvádzal zvyčajnú kvalitu. V Katalánsku a Romandii sa nezapojil do bitky o celkový triumf, ale na švajčiarskom podujatí aspoň ukoristil etapu. Všetko sa vrátilo do starých koľají na Critérium du Dauphiné, kde vyhral jednu horskú previerku a tretíkrát sa stal celkovým víťazom. Na TdF tak mohol pricestovať v dobrej nálade.
V prvej časti pretekov tentoraz nezaujal demolačným vrchárskym výkonom, ale prekvapujúcimi atakmi v klesaní po Peyresourde a útokom na rovine a vetre so Saganom, po ktorých získal čas na svojich súperov. Potom predviedol nezabudnuteľný výkon na skrátenej verzii Mont Ventoux, kde po kolízii s divákmi bežal do cieľa bez bicykla. A svojich konkurentov definitívne zlomil dvomi výbornými výkonmi v časovkách. Froome mal pevne pod kontrolou aj edíciu v roku 2016 a opäť mali na tom veľkú zásluhu jeho skvelí kolegovia.
Po obhajobe titulu sa prezentoval na OH, kde v časovke získal druhý raz v kariére bronzovú medailu. Znovu neodolal pokušeniu predstaviť sa aj na Vuelte, a tentoraz mal veľmi blízko k tomu, aby vybojoval titul. V ťažkých horských etapách jazdil veľmi racionálne, snažil sa minimalizovať stratu na svojho hlavného súpera, ktorým bol Quintana, a postupne sa dostať do formy a využiť záverečnú časovku. Jeho plán mu takmer vyšiel dokonale, nebyť zaváhania v pamätnej pätnástej etape, kde mu hneď na začiatku ušiel do úniku Quintana, ktorý si na konci dňa vybudoval rozhodujúci náskok v GC. Froomovi nepomohol ani excelentný výkon v ITT a tretíkrát na podujatí obsadil druhú priečku. Ale napriek všetkému musel dostať silné presvedčenie, že dvojnásobný úspech na Tour a Vuelte je možný.
Podarilo sa!
Jeho presvedčenie muselo byť extrémne silné. Double Tour – Vuelta sa mu totiž podarilo. Počas Tour pôsobil omnoho silnejším dojmom ako tomu bolo rok pred tým. Síce nevyhral ani jednu etapu, ale spoločne so svojím tímom i Mikelom Landom, ktorý miestami pôsobil ako akýsi "burič", to zvládol. V Paríži oslávil už svoj štvrtý triumf. A už o rok sa môže zapísať do histórie opäť. Skvelú sezónu podčiarkol na španielskych cestách. Dvojkombinácia aká sa podarilo africkému rodákovi cyklistický svet nevidel poriadne dlho. Okrem celkového poradia vyhral aj dve etapy. Sezónu ukončil v Bergene, kde obsadil tretiu časovkársku pozíciu.
Odvážny plán nevyšiel
Na jeseň 2017 prepukol veľký škandál. Chris Froome požil väčšiu dávku salbutamolu ako dovoľujú pravidlá. Celá kauza sa s Britom ťahala aj v novej sezóne, na jej začiatku. Nepohoda a neustále obhajovanie seba stálo Frooma toľko síl, že až do apríla čakal na nejaký výraznejší výsledok. Ročník, v ktorom chcel vyhrať Giro a Tour, otvoril už vo februári na pretekoch Vuelta a Andalucia, na ktorých sa mu podarilo skončiť v Top 10, presne na desiatom mieste. Potom Chris absolvoval dva talianske etapáky, na Tirreno-Adriatico sa mu vôbec nedarilo. Neprajníci mohli skákať od radosti, s Britom to vôbec nevyzeralo dobre, na ceste ani pri obhajobe vo svojej kauze. Froome je veľký bojovník, na Tour of the Alps sa zaťal, pripomínal Frooma z predchádzajúcich edícií Starej dámy a po famóznej jazde obsadil výborné štvrté miesto v GC. Generálka na prvú Grand Tour v sezóne mu tak vyšla na výbornú, už len to potvrdiť na Gire a následne na Tour.
Chris Froome ale úvodnú časť Giro d'Italia nezvládol najlepšie. V prvom týždni skôr strácal ako budil rešpekt a v rovnakom duchu pokračoval aj v druhom týždni, v ktorom klesol z deviatej pozície až na dvanástu. Výrazná zmena nastala až na Monte Zoncolan, bájnom stúpaní, kde Froome doslova rozpáral svoju konkurenciu a katapultoval sa do najlepšej päťky. Brit demonštroval svoju silu aj o šesť dní neskôr. Famóznu predohru svojho tímu dokonal 80-kilometrovým únikom, pri ktorom získal na svojich konkurentov neuveriteľné tri minúty a na vtedy priebežne vedúceho pretekára získal až 39 minút. Práve v tejto etape Chris Froome rozhodol o svojom premiérovom triumfe na Gire a splnil tak prvú polovicu odvážneho plánu. Tú druhú, víťazstvo na Tour de France, ale nezvládol. Aj keď bol pred štartom Starej dámy očistený od obvinený z dopingu, jeho tímový kolega Geraint Thomas bol oddýchnutejší a nakoniec mu ďalšiu celkovú výhru vo Francúzsku doslova ukradol. Froome následne ukončil sezónu na domácom podujatí. Na Okolo Británie ale už príliš nezažiaril, skončil 85. a rozhodol sa ani neštartovať na svetovom šampionáte.
Najväčšie úspechy:
1. miesto Tour de France 2013, 2015, 2016, 2017
1. miesto na Vuelte 2017
1. miesto na Gire 2018
2. miesto Tour de France 2012
2. miesto Vuelta a Espaňa 2011, 2014, 2016
3. miesto Tour de France 2018
1. miesto Critérium du Dauphiné 2013, 2015, 2016
Bronzová medaila OH 2012, 2016 v časovke jednotlivcov
