Daniel Martin

Za menom Daniela Martina sa skrýva príbeh, na ktorého konci nemohlo čakať na mladého šarvanca nič iné ako kariéra profesionálneho cyklistu. Po dlhom čakaní sa v sezóne 2013 konečne postavil na najvyšší stupienok.

Ako inak, cyklista

Daniel Martin sa narodil 20. augusta 1986 v anglickom meste Birmingham. Cyklistické gény mal už v krvi, pretože jeho otec Neil bol bývalým profesionálnym cyklistom a okrem toho jeho matka Mária je sestrou slávneho írskeho pretekára Stephena Rocha, ktorý v roku 1987 vyhral Giro d´Italia a Tour de France. V súčasnom pelotóne sa tak stretáva aj so svojím bratrancom Nicolasom Rocheom, ktorý je Stephenovým synom, a spoločne tak tvoria zaujímavý írsky klan.

Na úspechy si chcel počkať

Napriek týmto danostiam sa Daniel Martin v mladosti do cyklistického kolotoča veľmi nehrnul, pretože poriadne začal pretekať až ako 16-ročný. Podľa vlastných slov však hneď od svojho narodenia trávil veľa času na pretekoch, kde rodina sledovala jeho otca alebo strýka. Na bicykel potom prvýkrát vysadol ako dvojročný a dvojkolesový tátoš sa odvtedy stal jeho pravidelným spoločníkom, takže prirodzené spojenectvo s cyklistikou sa naplno prejavovalo, len nepovažoval za dôležité súťažiť v tak mladom veku. Na margo toho sa vyjadril: „Myslím si, že je prirodzené, že ako člen cyklistickej rodiny som si vybudoval lásku k tomuto športu. Ale nemyslím si, že som  začal s cyklistikou neskoro. Stále som presvedčený, že to nebol neskorý začiatok, pretože tu nie je kariéra ako v ostatných športoch, ktorá sa skončí veľmi skoro, ale svoj vrchol dosahujete ako vytrvalostný športovec až okolo tridsiatky.“

Jeho cyklistické gény sa napriek tomu nikde nestratili a prvýkrát dal o sebe vedieť na Majstrovstvách Británie do osemnásť rokov, ktoré v roku 2004 vyhral. V tom čase sa už aktívne venoval cyklistike a po tomto úspechu prestúpil do francúzskeho amatérskeho klubu Vélo-Club La Pomme Marseille, kde strávil tri sezóny v rozpätí rokov 2005 – 2007. Od osemnásteho roku teda čerpal nové skúsenosti na európskom kontinente, ktoré výrazne obohacovali jeho britský pohľad na cyklistiku.

Chcel byť Írom

V roku 2006 potom urobil ďalší dôležitý prestup, keď si zmenil štátne občianstvo na írske, pretože po maminej strane bol stále polovičným Írom, hoci nikdy nebýval v Írsku. Keď sa dozvedel, že si môže zmeniť občianstvo, neváhal ani chvíľu, a to aj napriek tomu, že britskej štátnej príslušnosti vďačil za veľa hlavne počas štúdii. Keď však prišla táto možnosť, nemohol sa obzerať dozadu.

Ohúrení Američania

Tým skutočným míľnikom v jeho živote ale bola ponuka trénovať v tom čase s pro-kontinentálnym americkým tímom Garmin v polovičke roka 2007, ktorú Daniel Martin perfektne využil a manažér tohto zoskupenia Jonathan Vaughters nemal inú možnosť, len privítať tohto 21-ročného mladíka od budúcej sezóny vo svojom tíme. Írsky borec potom v roku 2008 okamžite zaujal svojími výkonmi. Podarilo sa mu celkovo triumfovať na francúzskom podujatí Route du Sud a stal sa majstrom írskej krajiny. Okrem toho dokázal upútať veľmi dobrou výkonnosťou na Okolo Katalánska a štvrtým miestom na Okolo Británie. Už počas prvej sezóny v ctižiadostivom tíme Garmin dostal na svoju stranu všetky jeho najväčšie hviezdy (Millar, Vande Velde, Danielson), vrátane Vaughtersa, ktorí okamžite spoznali v jeho nohách obrovský potenciál.

Daniel Martin sa v pelotóne prezentoval ako silný vrchár s mimoriadnym citom útočiť, ktorý je schopný jazdiť na etapových pretekoch na celkové poradie. V roku 2009 dostal ako 23-ročný prvú príležitosť ukázať sa na trojtýždňových pretekoch na Vuelte, kde však len zbieral skúsenosti. Na toto podujatie ale už prišiel obohatený o celkové druhé miesto z Okolo Katalánska, kde ho porazila len hviezda prvej veľkosti Alejandro Valverde. Írsky pretekár sa tu prezentoval vynikajúcou jazdou v kopcoch a odvtedy sa jeho meno začínalo v kuloároch výraznejšie spomínať.

Prerazil v Poľsku

V nasledujúcom roku 2010 si už pripísal na svoje konto prvé veľké víťazstvo na World Tour pretekoch, keď v silnej konkurencii perspektívnych cyklistov vyhral Okolo Poľska. Za svoj triumf tu vďačil sólovému ataku v Rownici, keď si na tomto stúpaní prvej kategórie vybudoval potrebný náskok pre celkové prvenstvo. Mladícky entuziazmus a dostatočnú agresivitu preukazoval počas roka aj na jednorazových pretekoch a hlavne v Taliansku dosahoval na menších pretekoch výborné umiestnenia, čo len potvrdzovalo jeho univerzálnosť. V tomto roku si odkrútil aj svoju premiéru na Gire a hoci sa neprebojoval na vysoké miesta v GC, svoj vrchársky talent potvrdil deviatym miestom na desivom Zoncolane.

Stále nebezpečnejší

Od sezóny 2011 získal tím Garmin World Tour licenciu, čo sa pre perfektne napredujúceho írskeho jazdca stalo vynikajúcou možnosťou, ako ešte viac privoňať k tej najväčšej cyklistike. Tradične dobrý bol v Katalánsku, kde sa po anulovaní Contadorovho prvenstva posunul na druhé miesto. Oveľa dôležitejšie však bolo, že na tomto významnom kopcovitom podujatí sa pohyboval v skupine najlepších vrchárov na samom čele. Potom na Okolo Poľska skončil rovnako na druhom mieste, kde mu radosť obhájiť víťazstvo prekazil Peter Sagan. Kto by si nepamätal na ich tesný sekundový súboj. Daniel Martin si však výbornú formu v roku 2011 udržal aj na konci ročníka, keď na Vuelte obsadil ako 24-ročný veľmi slušné trináste miesto. Zároveň sa mu na španielskej Grand Tour podarilo vyhrať horskú etapu končiacu na La Covatille, kde nechal za sebou peknú skupinku silných pretekárov. A keď na ťažkej klasike Il Lombardia obsadil vynikajúce druhé miesto, už nebolo pochýb, že tento írsky borec nezostane len večným talentom.

Agresívny

V ďalšom ročníku stoja za zmienku jeho dve štvrté miesta z Katalánska a Pekingu, ale na druhej strane sa mu zatiaľ stále nedarilo presadiť na francúzskych podujatiach Dauphiné a Tour de France. Na Critérium du Dauphiné sa ešte ani raz nestretol s formou a inak tomu nebolo ani v roku 2012. Na Tour de France skončil len tridsiaty piaty, čo určite nezodpovedalo jeho predstavám a možnostiam. Najlepší deň zažil v šestnástej etape finišujúcej v pyrenejskom mestečku Bagneres-de-Luchon, kde obsadil po celodennom úniku siedmu priečku. Aj keď na týchto najslávnejších pretekoch na svete nedosahoval ešte potrebné výsledky, skvelé výkony sa mu naopak podarilo ukázať na Ardénskych klasikách. Za svoju nebojácnosť bol totiž odmenený na Valónskom šípe šiestym miestom a na najväčšej ardénskej bitke na L-B-L skončil ešte o jednu priečku vyššie.

Skromný, ale smrteľne nebezpečný cyklista

Rok 2013 bol potom pre Daniela Martina oveľa úspešnejší. Konečne vyhral svoje obľúbené preteky Okolo Katalánska, kde o svojom triumfe rozhodol po celodennom úniku vo štvrtej etape, ktorá končila na kopci Port–Ainé. Ako obyvateľ slávneho cyklistického mestečka Girona, ktoré sa nachádza v tomto kraji, nemohol dosiahnuť pre svoje sebavedomie krajší výsledok. Hlavne ak parádne vyšachoval elitných borcov. Potrebnú dravosť pre klasiky ukázal opäť v Ardenách, tentoraz odtiaľ odchádzal z najlesklejšou korunou, pretože ovládol  najťažšiu vrchársku klasiku Liége - Bastogne - Liége. Martin bol nielenže na konci týchto pretekov v správnom čase na správnom mieste, ale v závere ukázal aj najlepšiu pripravenosť, keď sa mu podarilo eliminovať Puritov útok na poslednom tiahlom stúpaní a pre írske farby vybojovať už druhý skvelý výsledok v tomto roku.

Na Tour de France preto prišiel výborne naladený, ale znovu sa mu nepodarilo naplniť vysoké ambície. Pritom začal veľmi dobre, veď vyhral druhú pyrenejskú etapu končiacu v Bagnéres de Bigorre, keď sa v závere deviateho dňa odtrhol spoločne s Fuglsangom a potom nedal pomalšiemu Dánovi na cieľovej čiare šancu. Lenže Daniel Martin v poslednom týždni ochorel a to ho stálo umiestnenie v najlepšej desiatke. Na konci podujatia ho preto evidovali len vo štvrtej desiatke. Choroba sa potom prejavila aj na jeho nedokončenej účasti na Vuelte.

V závere sezóny ale opätovne dokázal zaujať, pretože na náročnom Il Lombardia skončil štvrtý a na Okolo Pekingu mu len o vlások uniklo celkové prvenstvo, preto tieto výkony v sezóne 2013 definitívne posunuli Daniela Martina medzi najlepších cyklistov posledných rokov. Navyše vo veku 27 rokov ešte nedosiahol svoj výkonnostný vrchol, takže v blízkej budúcnosti bude určite patriť medzi tých, na ktorých sa budú upínať zraky všetkých fanúšikov cyklistiky.

Nasledujúcu sezónu sa zameral na veľké podujatia, kde popri tradičnej smole dosiahol aj niekoľko pekných výsledkov. Prvý vrchol ročníka prišiel na ardenských klasikách, ktorý odpálil druhým miestom na výbušnom Valónskom šípe. Na L-B-L znovu patril medzi najsilnejších, ale nešťastný pád v poslednej zákrute pred cieľom ho kruto pripravil o možnosť obhajovať. Ďalšie obrovské sklamanie potom prežil na Gire. Hneď v prvej etape v TTT po niekoľkých kilometroch spadol a zlomil si kľúčovú kosť. Štart talianskej Grand Tour v Írsku nemohol pre neho dopadnúť horšie.

Daniel Martin preto posunul svoje ambície na Vueltu, kde po vyrovnaných výkonoch obsadil celkovú siedmu priečku. Od začiatku pretekov podával stabilné a sústredené výkony, pravidelne finišoval v najlepšej desiatke, jedinou výnimkou bola časovka jednotlivcov. Preto musíme povedať, že celkom zaslúžene dosiahol svoj najlepší výsledok na GT. Jeho konzistencia počas celej sezóny mu potom zariadila triumf na Okolo Lombardie. Na tejto klasike bodoval nevídaným útokom kilometer pred cieľom, keď na úplnej rovine prekvapil všetkých súperov. Výbornú formu si preniesol aj do Pekingu, kde skončil na druhom mieste za Gilbertom, pričom na víťazstvo mu nestačil ani triumf v jedinej horskej etape.

V roku 2015 znovu prežil smoliarsku ardenskú kampaň. Tesne predtým vybojoval desiate miesto v Katalánsku a jeho forma mala potrebné grády. Lenže všetko zmaril pád na Valónskom šípe, po ktorom síce štartoval aj na LBL, ale na tomto podujatí sa opäť zaplietol do kolízie a preteky nedokončil. Výsledkom boli dva zlomené rebrá, čo zistil len po pretekoch Okolo Romandie, kde sa vytrápil. Najlepšie chvíle v sezóne prežil na Critérium du Dauphiné, kde finišoval na siedmom mieste.

Nanešťastie, túto výkonnosť si nepreniesol na Tour de France. Na francúzskom podujatí nestačil najsilnejším jazdcom na GC, preto sa snažil získať etapový triumf. Na Mur de Huy skončil štvrtý, na Mur de Bretagne druhý a v jedenástej etape mu uchmatol víťazstvo Rafal Majka. Potom sa predstavil na Vuelte, ktorú odštartoval s veľkým štýlom.V úvodných etapách patril medzi najlepších jazdcov, atakoval prvé priečky v poradí, ale v ôsmej etape prišiel nečakaný pád a vynútené odstúpenie. Martin tak nemohol dokončiť sľubne sa rozvíjajúci projekt, ktorý mohol byť jeho sezónnym vrcholom. Ďalšie úspechy už bude dosahovať v tíme Etixx - Quick-Step, kam prestúpil po dlhoročnej spolupráci s Garminom.          

V belgickom celku sa rozhodol, že prvýkrát v kariére na Tour de France vyskúša jazdu na celkovú klasifikáciu. Ešte predtým vyhral etapu na Okolo Andalúzie a výbornú formu ukázal v Katalánsku, kde takisto pridal jeden víťazný zárez a v GC obsadil tretiu priečku. Na ardenských klasikách sa vytiahol iba na Valónskom šípe, kde bral rovnako tretie miesto. V júni získal veľkú guráž na Critérium du Dauphiné, keď finišoval na pódiu, a vo všetkých rozhodujúcich etapách patril medzi najsilnejších jazdcov.

Na Starej dáme chcel ukázať svoje zlepšené lezecké schopnosti v tých najťažších previerkach, čo sa mu v mnohých prípadoch aj darilo. Zaváhal len raz, na skrátenej verzii Mont Ventoux, kde sa v poradí prepadol na koniec Top 10. Až do konca pretekov potom finišoval s najsilnejšími vrchármi, takže v konečnom dôsledku vybojoval deviatu priečku v klasifikácii. Daniel Martin sa teda presvedčil, že s elitnými vrchármi dokáže držať krok aj na najťažších etapových pretekoch, takže v nasledujúcom ročníku sa chcel v tomto smere ešte viac rozvinúť.    

Posledná sezóna v Quick-Stepe

Daniel Martin vyšiel s pravdou von a prezradil, že po sezóne prestúpi do celku UAE. Počas celej sezóny 2017 jazdil v solídnej a vyrovnanej forme, akoby sa chcel pred novým zamestnávateľom v ešte stále v starom drese ukázať. Svoje prvé a jediné víťazstvo vybojoval na Alto ao Algarve, keď získal druhú etapu. Výborné výkon podával aj na P-N, kde finišoval skončil tretí. Dostali sa pred neho len Sergio Henao a Alberto Contador. Formu si preniesol aj na Okolo Katalánska, ale hlavne na Ardeny. AGR síce nedokončil, no na Valónskom šípe i na L-B-L bral druhé miesta. Sebavedomie pred Tour si zdvihol aj na Critérium du Dauphiné, kde skončil rovnako ako na P-N tretí. Samotná Stará dáma mu vyšla perfektne. Aj s bolesťou chrbta, ktorou trpel od jedného z pádov, získal pekné šieste miesto. sezónu ukončil v Lombadrii, kde finišoval na 36. pozícii.

Zvíťazil na Mûr de Bretagne

Zmena je život, rovnaké pravidlo platilo v kariére Dana Martina. Ír začal sezónu 2018 už ako jazdec tímu UAE Team Emirates, v ktorom cítil šancu, že by mohol konečne zabojovať o celkové víťazstvo na niektorej z Grand Tours. Ešte pred nimi však nastala doba jarných klasík, na ktoré sa Martin pripravoval predovšetkým na Volta Ciclista a Catalunya. V Španielsku jazdil agresívnym štýlom, ktorý ho zdobí počas celej jeho kariéry, ale vytúžený výsledok mu to neprinieslo. Írsky cyklista tak na klasiky neprišiel dobre pripravený, Amstel Gold Race nedokončil, na La Flèche Wallonne sa nezmestil ani do Top 60 a na L-B-L skončil 18. Prvú časť sezóny tak nemohol hodnotiť pozitívne, tú druhú poznačili Grand Tours. Na Tour de France sa pripravoval na Okolo Romandie a hlavne na Critérium du Dauphiné, kde konečne okúsil chuť výhry. Dan Martin totiž vyhral piatu etapu a v GC sa mu podarilo skončiť na štvrtom mieste. Potom prišla Stará dáma, kde naplno ukázal svoj potenciál už v prvom týždni. V šiestej etape na Mûr de Bretagne zaútočil a už sa neotáčal. Tour sa mu podarila aj z druhého hľadiska. Žlté tričko síce nevyhral, no v celkovej klasifikácii skončil na ôsmom mieste. Martin absolvoval aj Vueltu, z ktorej však kvôli únave predčasne odstúpil. Sezónu ukončil na Okolo Lombardie, kde sa zmestil do Top 10. Na svetovom šampionáte sa nepredstavil.

Najväčšie úspechy:
Víťaz Liége - Bastogne - Liége 2013
Víťaz Il Lombardia 2014
9. miesto Tour de France 2016

6. miesto Tour de France 2017
7. miesto Vuelta a Espaňa 2014
Víťaz Okolo Katalánska 2013
Víťaz Okolo Poľska 2011
Víťazná etapa na Tour de France 2013