Jurgen Van den Broeck

Jurgen van den Broeck sa narodil prvého februára v roku 1983 v belgickom meste Herentals, ktoré leží v blízkosti regionálneho centra Antverpy vo flámskej časti tejto krajiny. Napriek svetoznámym jednodňovým pretekom, ktoré sa konajú v tomto prostredí, van den Broeck nikdy nedostal chuť ukazovať svoj talent na týchto podujatiach, ale vydal sa úplne iným smerom.

Časovkársky talent

Nádejný belgický cyklista už počas mládežníckych rokov zistil, že náročná jazda na dlažobných kockách vo Flámsku, tak charakteristická pre jeho rodný kraj, nie je tým správnym cyklistickým smerom, ktorým by sa chcel v budúcnosti uberať. V týchto časoch sa predovšetkým  prezentoval ako vynikajúci časovkár a tieto svoje dispozície potvrdil najmä v roku 2001, keď ako osemnásťročný vyhral v Lisabone titul juniorského majstra sveta v tejto disciplíne.

Odmietol klasiky

Po tomto úspechu bol pevne rozhodnutý stať sa profesionálnym cyklistom, no v najbližších rokoch sa stále pohyboval len na amatérskej úrovni, ale až jeho angažmán v kontinentálnom tíme QuickStep-Davitamon-Latexco, kde pôsobil v roku 2003, mal rozhodujúci vplyv pre jeho ďalší cyklistický vývoj. V prvom rade sa van den Broeck stále ukazoval ako vynikajúci časovkár, ktorý však neprestajne napredoval a čoraz viac zvyšoval svoju odolnosť a konkurencieschopnosť aj na náročnejších profiloch. V tom roku dokázal vybojovať druhé miesto na ťažkej kopcovitej klasike Liége - Bastogne - Liége v kategórii do 23 rokov, čo len umocnilo jeho túžbu bojovať v budúcnosti na veľkých etapových pretekoch.

Lenže v tomto smere sa vôbec nestotožnil s ambíciami jeho súčasného belgického zamestnávateľa, ktorý mal prvoradý cieľ byť úspešným na flámskych pretekoch. Jediným riešením tejto komplikovanej situácie musela byť zmena dresu, preto za jednu z najdôležitejších a najšťastnejších udalostí svojej kariéry môže považovať eminentný záujem zo strany špičkového profesionálneho zoskupenia US Postal/Discovery na čele s Lanceom Armstrongom.

Vstup do prvej ligy

V roku 2004 teda van den Broeck neváhal ani chvíľu a stal sa členom slávneho amerického tímu, v ktorom vydržal až do roku 2006. Pre dvadsaťdvaročného pretekára to bola skutočne pozitívna správa, pretože sa mohol konečne nerušene a kvalitne pripravovať na etapové preteky. „Sníval som o úspechu na Grand Tour, ale to nebolo vôbec jednoduché dosiahnuť v Belgicku v posledných rokoch. Snažil som sa proti tomu bojovať a v médiách som sa vyjadroval, že to nie je len o klasikách. Oni však vždy chcú pomenovať Belgičanov ako jazdcov pre klasiky, ale cyklistika je viac ako len jednorazovky. Podľa mňa je dôležité, aby mladých chlapcov netlačili do dlažobných klasík, ak sú schopní jazdiť veľké etapové turné. No nie je to jednoduché, zvlášť v tak rovinatej krajine akou je Belgicko.“

Belgický patronát a prerod na GC

Okrem tejto úľavy od klasikárskych povinností dostal mladý Belgičan v novom tíme aj ďalší bonus, ktorým bola prítomnosť jeho dvoch krajanov Dirka Demola a Johana Bruyneela na manažérskych pozíciách. Obidvaja si zobrali van den Broecka pod patronát a na začiatku jeho kariéry medzi profesionálmi sa o neho vzorne starali, preto dostal tento ojedinelý belgický etapový jazdec potrebný priestor na svoj rozvoj bez veľkého výsledkového tlaku. Najskôr začínal na malých pretekoch a v prvom roku bolo jeho najlepším umiestnením šieste miesto na Tour of Belgium.

Aj keď ani počas nasledujúcich dvoch rokov v tomto tíme nedosiahol žiadne významné výsledky, medzi tie lepšie patrilo ovládnutie vrchárskej súťaže na Okolo Belgicka alebo druhé miesto v šiestej etape na Deutschland Tour, Jurgen van den Broeck bol s týmto angažmánom maximálne spokojný. „Tie roky boli pre mňa skvelé. Začínal som na malých etapových pretekoch, kde som mohol spoznať sám seba a učiť sa od borcov, ktorí sa pripravovali na Tour de France. Veľa som získal od jazdcov ako Rubiera a Azevedo. Naučil som sa, ako sa pripravovať, ako pracovať, ako odpočívať, ako trénovať. Oni mi ukázali, že ak budete tvrdo pracovať, neskôr sa vám to vráti.“

Lotto na veky večné

Po trojročnom pôsobení v cudzine sa ako dvadsaťštyriročný chcel vrátiť do svojej rodnej krajiny, preto od roku 2007 je jeho meno dlhoročne spojené s tunajším tímom, ktorý má pod palcom firma Lotto. Vo svojej prvej profesionálnej sezóne v belgickom prostredí sa prebojoval do najlepšej desiatky na Eneco Tour, ale stále za neho hovoril skôr talent ako výsledky. Časovkársku zdatnosť potvrdil v tom roku tretím miestom na domácom šampionáte, ale už v nasledujúcej sezóne 2008 nabrala jeho kariéra zrýchlený spád.

TOP 10 na Gire

Zásluhu na tom mal jeho prienik do najlepšej desiatky na Giro d´Italia, kde sa mu prekvapujúco podarilo obsadiť siedmu priečku a druhé miesto v súťaži o biely dres. Perspektívny Belgičan sa dokázal udržať medzi elitnými vrchármi počas celých trojtýždňových pretekov a spoločne s dobrou časovkou konečne preukázal svoje schopnosti aj na tom najdôležitejšom podujatí. Po takomto výsledku už nemohol tím Lotto mrhať jeho danosťami a hneď v nasledujúcom roku dostal možnosť prvýkrát odjazdiť Tour de France v pozícii najdôležitejšieho domestika Cadela Evansa. Na tomto podujatí sa však Austrálčan vôbec nestretol s formou, čo určite nebol prípad jeho mladšieho kolegu.

Ten perfektne využil jeho zaváhania a znovu prekonal najťažšie horské prekážky s najlepšími na vlastnú päsť, preto sa na konci pretekov radoval z pätnásteho miesta, no postupom času sa jeho výsledok vyškrtnutím dopingových previnilcov ešte vylepšil o dve priečky. Jeho vynikajúci výkon podčiarkol fakt, že vo štvrtej etape počas tímovej časovky nepríjemne spadol a v cieli mu namerali stratu až siedmich minút na víťaza. V Belgicku tak po dlhých rokoch vyrástol skutočný jazdec pre GC.

Belgicko v ošiali - štvrtý na Tour

Preto v roku 2010, keď Evans odišiel do tímu BMC, Lotto malo v rukách nového, perspektívneho lídra na Grand Tour. Van den Broeck mal tú vlastnosť, že počas sezóny vždy dokázal perfektne načasovať svoju formu na cielené podujatia. v roku 2010 to bolo Tour de France. Ešte predtým získal na Critérium du Dauphiné štvrté miesto a s rovnakým výsledkom napokon opúšťal aj Starú dámu. V horách na Tour sa mu nikdy nevzdialila skupina najväčších favoritov, a aj keď málokedy diktoval na stúpaniach tempo, jeho vytrvalosť a konzistentnosť bola obdivuhodná. Na tak vysoké umiestnenie z najväčších etapových pretekov na svete čakalo Belgicko vyše desaťročie, preto jeho úspech spôsobil v krajine klasikárov obrovskú vlnu záujmu o jeho osobu. Inak plachý van den Broeck sa len ťažko vysporiadaval takouto s mediálnou pozornosťou.

Smola na Tour

Nasledujúci rok bol pre novú belgickú superhviezdu ešte ťažší, lebo mal na pleciach veľké očakávania domácich priaznivcov, ktorým sľúbil na Tour de France pódium. Príprava klasicky vrcholila v júni na Critérium du Dauphiné, kde znovu skončil štvrtý a v druhej etape si vybojoval prvé víťazstvo medzi profesionálmi. Na kopcovitej Starej dáme si ako favorit ale prežil smoliarsky príbeh, ktorý vyvrcholil bolestivým pádom v deviatej etape a odstúpením. Záver pretekov teda sledoval len z televíznej obrazovky a videl, ako sa jeho bývalý spoluhráč Cadel Evans teší v Paríži. Po zranení stihol ešte absolvovať Vueltu, kde sa vytiahol celkovým ôsmim miestom, čo bola obrovská vzpruha pred novou sezónou. Zároveň sa mu podarilo dosiahnuť TOP 10 na všetkých troch Grand Tour. 

Štvrtý na Tour II

Nikoho neprekvapí, že v roku 2012 bola cieľom znovu Stará dáma. Van den Broeck sa s odstupom času priznal, že v sezóne 2011 jazdil pod veľkým psychickým tlakom a na svoju pomoc si musel privolať športového psychológa. Najťažšie chvíle prežíval po odstúpení z francúzskej Grand Tour, pretože bol vo fantastickej forme. Odľahčený a vyrovnaný prístup k cyklistike v novom ročníku sa tak musel prejaviť aj na jeho výsledkoch. V sezóne 2012 už na jej začiatku jazdil vynikajúco počas španielskych týždňových World Tour pretekov. Tradične na Dauphiné obsadil piate miesto a neskôr na Tour dokázal zopakovať svoje najlepšie umiestnenie, ktorým bola štvrtá pozícia. A Belgicko bolo znovu na nohách. Zdrojom k tomuto úspechu bola opäť úžasná konzistentnosť. Aj keď v kopcoch nepatril k absolútne najlepším a ani jeho časovka už nezniesla najvyššie kritéria, schopnosťou pravidelne si udržať vysoký štandard v trojtýždňovom boji zanechal za sebou aj tých cyklistov, ktorí boli určite lepšími jazdcami. Keďže sa mu to podarilo druhý raz za dva roky, už sa to nemohlo považovať za náhodu.

Smola na Tour II

Ako tridsaťročný vstúpil do sezóny 2013 so zámerom vylepšiť svoje maximum na Tour. Prípravné týždňové etapáky zvládol veľmi dobre, ale obľúbená generálka pred vrcholom sezóny v Dauphiné mu vôbec nevyšla, keď skončil len na hranici tretej desiatky. Pred Starou dámou to nebolo dobré znamenie. Na francúzskej Grand Tour sa zlá predtucha naplnila, no nie kvôli výkonnostnému výpadku, ale ťažkému zraneniu kolena v piatej etape, ktoré mu nielenže nedovolilo dokončiť tieto preteky, ale aj celú sezónu. Motivovaný Belgičan tak druhýkrát v kariére stratil možnosť dokončiť Tour de France po svojom predchádzajúcom vynikajúcom výkone, keď sa mu podarilo skončiť v celkovom poradí na štvrtom mieste.

Nepodceniť

Jurgen van den Broeck sa napriek nepríjemným zraneniam v tom najhoršom momente sezóny vždy dokázal vrátiť do svetového pelotónu v plnej sile. Preto v najlepšom cyklistickom veku 31 rokov môže dosiahnuť konečne na Tour de France veľké víťazstvo alebo predviesť nezabudnuteľný výkon. V sezóne 2014 sa mu to nepodarilo. Po ťažkom zranení kolena sa len pomaly dostával do potrebného tempa, ale aj sám musel byť prekvapený, že mu to trvalo tak dlho. Na pohode mu nepridal ani pád na Tirrene, ktorým si znovu poranil to nešťastné koleno. Potrebnú formu dosiahol až na Critérium du Dauphiné, kde obsadil tretiu priečku. Treba povedať, že na toto podujatie sa špeciálne pripravoval, pretože vedenie celku mu po slabých výkonoch pohrozilo, že ho nezoberie na TdF.

Zdalo sa, že van den Broeck sa dokázal vrátiť na svoju predchádzajúcu úroveň, ale výkony na tomto podujatí ukázali pravý opak. Už počas prvých horských etáp strácal na najlepších a po neviditeľnej jazde obsadil len trinástu priečku. Lotto-Belisol nebol s jeho predstavením spokojný, preto mu dal možnosť bez akéhokoľvek tlaku ukázať sa na Vuelte. Tam ale nedokázal načerpať nové sily a preteky nedokončil. Po tejto sezóne tak musí dokazovať nielen svojmu zamestnávateľovi, ale aj všetkým fanúšikom, že ešte stále dokáže predvádzať veľké veci na Grand Tour.

V roku 2015 tím Lotto-Soudal usúdil, že van den Broeck potrebuje zmenu a nasadil ho na Giro d'Italia. Belgický pretekár v príprave nedosahoval špičkové výsledky, ale zaujal výbornou časovkou - napríklad v Romandii v ITT obsadil štvrtú pozíciu. Na samotnom Gire jeho forma gradovala, v kopcoch sa cítil čoraz lepšie a po parádnom výkone v dlhej časovke, kde vybojoval siedme miesto, sa prepracoval až na piatu priečku v GC. Lenže hneď v nasledujúcej horskej etape pred cieľovým kopcom spadol v zjazde a stratil kontakt so skupinou favoritov. Po veľkej strate vypadol z najlepšej desiatky, do ktorej sa už nedokázal vrátiť. Bol to veľmi smoliarsky moment, pretože v opačnom prípade mohol oslavovať už potrebný úspech na Grand Tour.

O pár týždňov neskôr sa stal belgickým šampiónom v ITT, čo sa mu podarilo prvý raz v kariére. Potom ešte jazdil na Vuelte, ale tam nemal potrebnú úroveň, aby mohol súperiť s najlepšími pretekármi. Na konci roku oznámil, že opúšťa tím Lotto-Soudal a smeruje do celku Kaťuša, kde bude jazdiť na GT spoločne s Rodríguezom.         

V novom celku mal byť jeho vrchol na Tour de France, kde mal v kopcoch podporovať Purita, ale v jedenástej etape pred kľúčovými previerkami spadol, zlomil si rameno a preteky nedokončil. Dovtedy dosiahol najlepší výsledok na Okolo Kalifornie, kde finišoval na ôsmom mieste, ale na ostatných etapových pretekoch či ardenských klasikách sa vôbec nepresadil. Po ročnej skúsenosti s ruským tímom prestúpil do tímu Lotto - Jumbo.

Vypočuté unavené telo

Pre belgického pretekára bola sezóna 2017 tou poslednou. Má síce len 34-rokov, no jeho telo povedalo stop. Navyše stratil motiváciu prekonávať prekážky, z čoho logicky rezultovalo rozhodnutie o konci. Mal síce ešte zmluvu na rok 2018, no s tímom Lotto - NL Jumbo sa dohodli na jej rozviazaní. Množstvo pretekov už ani nedokončil. V podstate kapituloval. Sústredil sa len na Giro, kde verne pomáhal Stevenovi Kruijswijkovi, ktorý ale talianske preteky nedokončil. Lúčiaci sa Broeck sa mohol v Miláne "tešiť" aspoň z 91. miesta. V roku 2008 tu skončil ôsmy. Po Gire nastupoval na preteky už len sporadicky. Kariéru definitívne ukončil na domácom podniku Sluitingsprijs Putte-Kapellen.

Najlepšie výsledky:
3.miesto Tour de France 2010
4.miesto Tour de France 2012
3.miesto Critérium du Dauphiné 2014
3.miesto Okolo Katalánska 2012

 {jcomments off}