Esteban Cháves

 

 

 

Kolumbijský pretekár sa narodil 17.1.1990 v meste Bogota, ktoré leží v centrálnej časti krajiny. Najdôležitejšiu úlohu v Chávesovom vývoji zohral jeho otec Jairo, ktorý bol vášnivým fanúšikom cyklistiky, ktorý jazdil na okolité preteky a ktorý si vychutnával úspechy kolumbijských borcov ako Lucho Herrera. Jairo sa začal tomuto športu venovať aktívne až neskôr a v kategórii Masters sa zúčastňoval na kolumbijských majstrovstvách. Na tieto podujatia s ním chodieval aj Esteban, takže aj on bol odmalička spätý s cyklistikou.

 

Jeho otec nebol posadnutý, aby z Estebana vyrástol špičkový športovec, no veľmi dbal na to, aby mu náročné sociálne pomery v Kolumbii nepoznačili život. Preto mu stále dohováral, aby sa vyhýbal zlým kamarátom, skupinkám a nezaplietal sa do problémov. Estebanovi sa to podarilo aj vďaka tomu, že ako dieťa chodil na bežecké tréningy na atletickej dráhe a postupne k tomu pridal cezpoľný beh. Keď mal trinásť rokov, v atletickom klube začali praktizovať duatlon, čo je kombinácia behu a cyklistiky. Jeho otec musel pre neho požičať pretekársky stroj a bolo to vôbec prvý raz, čo sa Esteban posadil na bicykel vážnym spôsobom. V tom momente sa okamžite zamiloval do cyklistiky a požiadal svojho otca, aby ten bicykel kúpil.

 

V Kolumbii hrajú dôležitú úlohu pri výchove mladých jazdcov akadémie. Esteban začal v štrnástich rokoch pretekať za Cyklistickú akadémiu Monserrate, ktorá sa nachádzala v blízkosti jeho domu a kde sa naučil základy, ako má trénovať a jazdiť. Najskôr sa zúčastňoval pretekov len v okolí rodného mesta, ale potom začal brať cyklistiku vážnejšie, pretože v kategórii kadetov mohol pretekať za mestský klub v Bogote. A to bola možnosť súťažiť na mládežníckych kolumbijských šampionátoch.     

 

 

Esteban Cháves nepatril medzi tých jazdcov, ktorí svoj talent pretavia do úspechov už v juniorskom veku a automaticky sú považovaní za budúce svetové hviezdy. Jeho cesta spočívala skôr v pracovitosti a vo veľkej vášni k pretekaniu. Mládežnícke kategórie síce opustil bez veľkého výsledku, ale v cyklistike chcel pokračovať, preto bol šťastný, že v rokoch 2009 – 2011 dostal šancu jazdiť za kolumbijský kontinentálny tím Colombia Es Pasion. Počas prvých dvoch sezón vybojoval len jedno víťazstvo, ale mal možnosť súťažiť na niekoľkých medzinárodných pretekoch. Medzi inými sa prezentoval aj na Tour de l'Avenir, kde v roku 2010 asistoval pri celkovom triumfe Naira Quintanu, ktorý bol v tom čase jeho spolujazdcom.

 

V nasledujúcom ročníku Colombia Es Pasion postúpil na pro-kontinentálnu úroveň, preto mohol Cháves zbierať cenné skúsenosti na zaujímavých európskych podujatiach, medzi ktorými vyčnievalo Giro del Trentino so silnou štartovou listinou. Jeho najväčšou výzvou v sezóne zostávali preteky Tour de l'Avenir, ktoré sa mu v roku 2011 podarilo vyhrať. Na trati nezvíťazil parádnym útokom na cieľovom stúpaní, ako sa to predtým podarilo Quintanovi, ale vo všetkých kľúčových etapách dokázal udržať kvalitný výkon. V štvrtej etape bol súčasťou víťazného úniku a v nasledujúcich horských previerkach túto výhodu dokázal udržať. Nič na tom nezmenili ani útoky Bardeta či Barguila, ktorí sa snažili prekaziť druhú kolumbijskú radosť v poradí na tomto podujatí. Cháves a Quintana si tentoraz úlohy vymenili, minuloročný víťaz ponúkol služby svojmu kamarátovi.

 

 

 

Podobné víťazstvo mladým pretekárom otvára nové možnosti, v sezóne 2012 preto prijal ponuku stať sa súčasťou tímu Colombia, ktorý v tom ročníku odštartoval svoju činnosť. Pre Chávesa to bol výhodný angažmán. Naďalej sa pohyboval na pro-konti úrovni, jazdil na pretekoch WT a okolo seba mal krajanov, v ktorých spoločnosti lepšie vstrebával presun do Talianska, kde mal kolumbijský celok s talianskym manažmentom základňu. A okrem toho mohol reprezentovať svoju krajinu. „Bolo to pre mňa niečo výnimočné. Na pretekoch som nezastupoval žiadnu spoločnosť alebo supermarket, ale celý národ. Bral som to veľmi vážne a nútilo ma to tvrdo trénovať, dokonca viac ako motivácia dosiahnuť dobrý výsledok.“

 

Preto sa mu v novom drese podarilo získať dva cenné triumfy. Najskôr ukoristil víťazstvo na Vuelta a Burgos, kde bol najsilnejší na známom tunajšom kopci Lagunas de Neila. V záverečnej vrchárskej bitke odolal tempu, ktoré nasadil britský celok Sky, a pred cieľom dokázal predbehnúť svojho krajana Sergia Henaa. Pre Chávesa to bol veľký úlovok, na ktorom mal malý podiel aj Rigoberto Urán, ktorý mu pred štartom prezradil, aby bol pripravený, že na záverečnom kopci pôjdu s tímom Sky naplno od začiatku. Druhý úspech dosiahol na zvlnenej talianskej klasike G.P. Camaiore, kde sa udržal vo víťaznom 5-člennom úniku a na páske porazil Pellizottiho či Pozzoviva.

 

 

 

 

Útly vrchár z Kolumbie sa stával čoraz známejším vo svetovom pelotóne, v sezóne 2013 mala jeho výkonnostná krivka naďalej stúpať. Ibaže v tomto ročníku absolvoval len päť súťažných dní. Všetko zastavil drsný pád, ktorý mohol mať kruté následky. Vo februári na Malorke na Trofeo Laigueglia sa zaplietol do ťažkej kolízie, v ktorej si zlomil kľúčnu kosť a čeľusť, poranil si hlavu a roztrhol sval na stehne. Zároveň utrpel otras mozgu a z tej nehody si nič nepamätá. Z nemocnice volal päť ráz domov do Kolumbie, aby svojej rodine oznámil, čo sa stalo. Nevedel, že už predtým im to niekoľkokrát povedal.

 

Lekári očakávali dlhšiu rehabilitáciu, ale o niekoľko týždňov sa situácia skomplikovala, keď mu zistili závažné poškodenie nervov v ramene. Dokonca hrozilo, že Cháves už nikdy nebude môcť pretekať. „Bolo to hrozné, táto správa ma zasiahla veľmi tvrdo. Bol som zdrvený, pretože som v podstate nevedel, čo mi vlastne je. Na webe som si prečítal osudy ľudí, ktorí mali rovnaké problémy ako ja a okamžite ma napadlo, že je po všetkom, že už nebudem pretekať. Snažil som sa jazdiť na bicykli, ale bolo to nemožné, problémy mi robila aj malá rýchlosť.“

 

 

 

Všetko nakoniec vyriešila dlhá operácia, ale zotavenie sa natiahlo na celú sezónu. Pre mladého pretekára to bola veľmi náročná situácia po mentálnej stránke, pretože v tom roku dostal tím Colombia historickú pozvánku na Giro a Cháves mal byť jeho členom. Napriek tomu rok 2013 neskončil pre neho úplnou katastrofou. Pred koncom sezóny sa z ničoho nič ozval tím Orica-GreenEdge, ktorý hľadal do svojich radov kvalitného vrchára, a voľba padla na talentovaného kolumbijského jazdca.

 

„Nadviazal som s nimi kontakt v polovici roka cez Neila Stephensa. Sledoval môj triumf na Tour de l'Avenir a videl ma zvíťaziť aj v Burgose. Zistil, že nemám podpísanú žiadnu zmluvu na nový ročník, preto si vypýtal moje telefónne číslo od Rigoberta Urána. Hneď mi povedal, že vie, v akej situácii sa nachádzam a neváhal mi ponúknuť akúkoľvek pomoc, aby som sa úplne vyliečil.“ Tesne pred majstrovstvami sveta odletel do Girony, kde sa predstavil na bicykli svojim záujemcom, ktorí boli z neho takí nadšení, že s ním okamžite podpísali zmluvu.

 

Na Chávesa zapôsobilo príjemné jednanie zo strany austrálskeho tímu, za ktoré sa chcel v sezóne 2014 patrične odvďačiť. Najskôr si však musel zvyknúť na samostatnosť, pretože prvý raz v kariére jazdil za zahraničný celok, ale ako spomína, všetko mu uľahčila extrémna priateľskosť Austrálčanov. Na začiatku ročníka Orica na neho veľmi netlačila. Jeho prvoradou úlohou bolo úplné zotavenie, ale aj tak dosiahol niekoľko pekných úspechov.

 

 

 

Na Tour de Langkawi obsadil v kráľovskej etape štvrté miesto. Do výbornej formy sa dostal o niekoľko mesiacov neskôr, zachutili mu najmä kalifornské kopce. Najskôr na Mount Diablo finišoval na ôsmom mieste, potom vyhral etapu, ktorá končila na stúpaní Mountain High. Cháves sa radoval aj na Okolo Švajčiarska, kde vybojoval prvý triumf vo WT na známom kopci Verbier. Na jeho vrchole si poradil s takými vrchármi ako Kreuziger a Mollema. V závere roka absolvoval premiéru na Grand Tour, Vuelta mu poskytla dôležité skúsenosti. A sezónu zakončil tretím miestom na Okolo Pekingu.

 

Aj v nasledujúcom ročníku pristupovala Orica citlivo k svojmu nádejnému pretekárovi, Cháves nepociťoval žiadny výsledkový tlak. Jeho prvým vrcholom bola účasť na Gire, kde sa len v jednej etape dostal do top 10, ale austrálsky celok sa na jeho vystúpenie nepozeral z tohto hľadiska. Naopak, doprial mu čas, aby zbieral skúsenosti, taký talent sa niekedy musí presadiť. A podarilo sa mu to na Vuelte.

 

Na španielskej Grand Tour vyhral hneď druhú etapu, ktorá končila na stúpaní, a po veľkom výkone sa obliekol do červeného dresu. Najmä v prvom týždni mal skvelú formu, podarilo sa mu vyhrať aj ďalší vrchársky dojazd a na čele klasifikácie pobudol päť dní. S veľkou chuťou však jazdil aj naďalej. V klasifikácii ani raz nevypadol z top 10 a nakoniec si vybojoval krásne piate miesto. Týmto prelomovým výsledkom dokázal, že je pretekárom na GT a v hierarchii najlepších cyklistov chce už len stúpať. So sezónou sa rozlúčil triumfom na podujatí Okolo Dubaja, kde najlepšie zvládol horský dojazd na stúpaní Jebel Hafeet.

 

 

Esteban Cháves sa v ročníku 2015 konečne dostal na miesto, ktoré si zaslúži vďaka svojmu talentu. Nezlomilo ho ani ťažké zranenie, pretože cyklistiku miluje, a teraz sa len môžeme tešiť na to, čo nám predvedie v plnom zdraví. „Cyklistika je pre mňa všetko. Kvôli nej som sa naučil nový jazyk, spoznal novú kultúru a môžem robiť to, čo milujem. Je to síce moja práca, ale mám ju veľmi rád. Nerobím to kvôli peniazom. Je to moja vášeň.“

 

Napriek svojim úspechom nezabúda na podmienky, v ktorých vyrastal, preto pred niekoľkými rokmi súhlasil s tým, aby jeho meno niesla nová akadémia, ktorá  vznikla v jeho rodnej štvrti. Momentálne tam preteká okolo tridsať chlapcov a dievčat, v akadémii je zamestnaný aj jeho otec. Esteban Cháves sa snaží motivovať "svojich" zverencov  pozitívnym príkladom, a keď má čas, rád si s nimi zajazdí.

 

 

Rok 2016 bol pre mladého Kolumbijčana už rokom zabehnutia. Vyhral síce o jedenkrát menej ako rok pred tým, no i napriek tomu môžeme hovoriť v jeho podaní o sezóne snov. Tri rýdzo talianske triumfy, perfektné účinkovanie na oboch Grand Tours sú toho jasným dôkazom. Prvé veľké preteky prišli prostredníctvom Gira. Vyhral 14. etapu, celkovo skončil druhý, pričom nestačil len na Nibaliho. Druhé miesto nečakal nikto, pravdepodobne ani on sám. Po talianskom dobrodružstve sa predstavil na OH v Rui a nasledovala Vuelta. Španielska Grand Tour bola "horšia", v Madride bol "až" tretí. Sezóna snov ale pokračovala... Tesne po trojtýždňovom etapáku sa predstavil na jednorazovke Giro dell'Emilia, ktorú tesne vyhral. A to bola len predzvesť víťazstva kariéry! Lombardia v roku 2016 spoznala kolumbijské meno víťaza a taliansky hattrick bol dokonaný.

Kiežby Esteban zopakoval podobné výsledky aj v roku 2017. Ročník odštartoval v Austrálii, kde absolvoval všetky tamojšie podujatia. Tour Down Under, Cadel Ewans Great Ocean Road Race  i Herald Sun. Najlepšie dopadol na prvom menovanom, uchmatol celkové druhé miesto. Nasledovala dlhá prestávka prerušená až pretekmi Critérium Du Dauphiné, ktoré boli generálkou pred Tour de France. Stará dáma bola pre jazdca Oricy - Scott premiérou. Dopadla rozpačito, jasným lídrom austrálskeho projektu bol totiž Simon Yates. Nič to, Cháves sa zameral na Vueltu. Ani tá mu ale nevyšla podľa predstáv, jedenásta pozícia bola po predchádzajúcej bronzovej priečke skokom vzad. Sezónu symbolicky ukončil na Giro dell'Emilia. Taliansku klasiku ale nedokonal.