Vysiela Šport RTVS
Tom Boonen sa narodil 15. októbra 1980 v belgickom mestečku Mol. Zaujímavé je, že odtiaľ pochádzajú ďalší známi športovci: tenisti Filip Dewulf a Kirsten Flipkensová, legendárny motokrosový jazdec Joel Smets, bývalý cyklista Wilfried Peeters (neskôr riaditeľ v Quick-Stepe) a cyklokrosový pretekár Rob Peeters. Najslávnejším rodákom je však práve Tom Boonen, ktorý zdedil svoje "remeslo" po otcovi. Neskôr sa z Molu presťahovali do Balenu a tu osemročný Tom vyhral svoje prvé školské preteky. Onedlho si jeho talent všimol aj Dirk Demol (neskôr riaditeľ v Discovery, Quick Stepe, Astane, RadioShacku...), ktorý ho zobral pod svoje krídla a Tom vstúpil v šestnástich rokoch do tímu Kortrijk Groening Spurters. Vyhral mnohé podujatia ako napríklad Paríž-Tours mladých jazdcov v roku 2000.
V roku 2002 si Dirk Demol stiahol talentovaného Boonena k sebe do profesionálneho tímu US Postal Service (neskôr Discovery). Mladík okamžite zažiaril tretím miestom na slávnej klasike s dlažobnými kockami Paríž-Roubaix. Na tejto klasike vtedy symbolicky vyhral Johan Museeuw, veľký vzor Toma v detstve a kráľ klasík na konci minulého milénia. Museeuw následne verejne označil Toma Boonena za svojho plnohodnotného nástupcu a predpovedal mu veľkú budúcnosť. Rodákovi z mestečka Mol sa to však v tíme US Postal až tak veľmi nepozdávalo, lebo dostával málo šancí jazdiť sám za seba. Kontrakt s US Postal ukončil.
Od roku 2003 začal Tom Boonen pôsobiť v belgickom zoskupení Quick Step-Davitamon, kde bol členom vedenia aj Johan Museeuw. Ten sa stal dvorným radcom a pomocníkom mladíka. Avšak, prvá sezóna v Quick-Stepe Tomovi nevychádzala, čo zapríčinilo aj zranenie kolena. Jediným úspechom bola vyhratá etapa na Okolo Belgicka, na MS dorazil sedemnásty.
Rok 2004 bol "zjavením" Boonena a jeho „kult" sa rozšíril z Belgicka do celej cyklistickej Európy. Najviac kričia jeho dve vyhraté etapy na Tour de France, ktorú aj dokončil na 120. mieste a prvá výhra veľkej klasiky - konkrétne Gent-Wevelgem. Keď ste sa pohodlne usadili, 
teraz si môžete pozrieť ďalšie víťazstvá Boonena z roku 2004: Prijs Vlaanderen, Grote Scheldeprijs, dve etapy Okolo Nemecka, etapa Vuelta a Andalucía, etapa Tour of Britain, dve etapy Ster Elektrotour... Okrem toho na Tour de Picardie vďaka dvom vyhratým etapám vyhral aj celkovú klasifikáciu a bodovaciu súťaž. Na Tour of Katar vyhral jednu etapu, vyhral bodovaciu súťaž a skončil celkovo tretí. Celkovo oslavoval fantastických devätnásť víťazstiev. Stačilo mu to na desiate miesto v rebríčku UCI.
Je to neuveriteľné, ale počas sezóny 2005 mladík Tom Boonen svoje výsledky ešte výrazne vylepšil. V prvom rade získal titul majstra sveta pre rok 2005, keď vyhral v záverečnom hromadnom šprinte. Vybudoval si povesť športového idolu Európy a takmer boha v Belgicku. Dopomohli k tomu i dve prestížne víťazstvá na Tour de France, ktorú kvôli pádom nedokončil. Avšak, zoznam ďalších víťazstiev bol ešte významnejší než v predchádzajúcej sezóne: dve etapy Paríž-Nice, Paríž-Roubaix, Ronde van Vlandereen, Prijs Vlandereen, Ronde van Made, dve etapy a celkovo Okolo Belgicka, Criterium Herentals, dve etapy a zelený dres na Tour of Katar, etapa na Tour de Picardie, Tour of Flanders... Celkovo triumfoval štrnásťkrát, ale bolo to na najprestížnejších podujatiach cyklistickej planéty, čo ho zaradilo v rebríčku UCI na druhé miesto za Taliana Di Lucu. Získal ocenenia ako Zlatý bicykel, Kryštálový bicykel, Oscara od Gazzetty dello Sport. Stal sa belgickým športovcom roka a belgickou športovou osobnosťou roka. Podľa väčšiny odborníkov si vyjazdil titul cyklista roka!
Sezóna 2006 bola opäť plná víťazstiev, ale aj sklamaní. Na TdF síce nosil štyri dni žltý dres, ale nevyhral napriek sebavedomým vyhláseniam žiadnu etapu, dokonca nezvládol horskú pätnástu etapu a odstúpil. Vyhral Ronde van Vlandereen, tri etapy Paríž-Nice, Tour of Flanders, Tour of Katar, ale nedokázal obhájiť víťazstvo na Paríž-Roubaix, kde dorazil druhý. Sláva mu tesne unikla aj na Miláno-San Remo, keď prešiel cieľom na štvrtom mieste. Najväčšie sklamanie sezóny prišlo na záver, keď nedokázal obhájiť na náročnejšej trati titul majstra sveta. Boonen sa usmieval aspoň pri premiérových troch víťazných fázach na Eneco Tour a po vyhratej etape na Okolo Švajčiarska. V rebríčku UCI pre rok 2006 klesol na siedme miesto.
Sezóna 2007 bola podobná tej predchádzajúcej. Do nového ročníka vhupol Tom vo veľkom štýle a vyhral päť etáp Tour of Katar, kde získal i zelený dres. Ďalej vyhral Kuurne-Brusel-Kuurne, Dwars door Vlaanderen či Prijs Vlaanderen. Sklamaním zostali Miláno-San Remo a Paríž-Nice. Vrcholom sezóny bola Tour de France, kde tentoraz vyhral dve etapy a vyhral zelený dres, čo sa mu podarilo ako Belgičanovi po devätnástich rokoch (predtým Eddy Planckaerts). Mimochodom, jeho obľúbenou farbou je práve zelená. V Belgicku mu táto zelená priniesla druhý titul športovec roka. Napriek francúzskej sláve vyhral „iba" jedenásť pretekov, čo bol najhorší počet od roku 2003. Prepadol sa najmä v klasikách.
Rok 2008 bol v znamení Vuelty a kokaínu... Ešte predtým než sa udialo toto, Tom tradične žiaril v Katare a vyskúšal si nový event Okolo Kalifornie a vyhral tu etapu. Veľmi ho tiež potešil triumf na Paríž-Roubaix. Lenže potom sa všetko rozpadlo ako „domček z karát". Pozitívne ho testovali na kokaín, nemohol štartovať na Tour de France. Keďže kokaín sa nepovažuje za doping, ale za trestný čin áno, tak ho UCI ani tím Quick-Step inak nepotrestali. Súd ho nepotrestal, keďže neúčasť na TdF mala byť dostatočným trestom pre jeho život. Svetlom na konci sezóny sa pre Toma stala Vuelta a Espaňa 2008. V Španielsku vyhral dve etapy, ale určite stratil niekoľko fanúšikov.
Jeho pád sa prejavil aj v ročníku 2009, keď vyhral rituálne Tour of Katar a k tomu Paríž-Roubaix. Jeho víťazstvo z tohto ročníka dlažobnej klasiky je pamätné nehodou motocykla, ktorý zranil šestnásť ľudí. Boonen neskôr tradične sklamal na Miláno-San Remo a na Tirreno-Adriatico. Prekvapujúco - kokaín mu zistili počas sezóny druhýkrát v kariére a na TdF 2009 mu dovolili štartovať až deň pred štartom, čo sa dopomohlo k odstúpeniu kvôli chorobe. Jeho telo to nezvládalo psychicky ani fyzicky. Malou podporou bol aspoň prvý titul majstra Belgicka.
Ani v sezóne 2010 sa nedokázal vrátiť plnohodnotne na vrchol svojich schopností. Okrem dvoch víťazných etáp na Tour of Katar, etapy na Tour of Oman a etapy na Tirreno-Adriatico zažíval iba sklamania. Spravodlivosť sa zrejme ukázala pri jeho smoliarskych druhých miestach na Miláno-San Remo, Prijs Vlaanderen a Tour of Flanders. Na Paríž-Roubaix skončil až piaty a účasť na Tour de France mu prekazilo nešťastné koleno.
V roku 2011 konečne dokázal vyhrať aspoň nejakú veľkú klasiku - Gent-Wevelgem, ale nič nenasvedčovalo tomu, aby sa znova stal kráľom klasík. Naďalej ho sprevádzala aj smola, keď mu
spadla reťaz alebo spadol on v tých najmenej vhodných momentoch. Každopádne, celý jeho príbeh bol rozprávkový, no nestačil mu adrenalín z cyklistiky a zo šoférovania auta, čo je tiež jeho obľúbená činnosť a čiastočne až doteraz nesie následky. Slabinou Toma Boonena zostávajú psychika a zdravotné problémy na rôznych častiach nohy (šľachy, koleno). Keď príde na veľké podujatia už nie je najväčší favorit, ale stále budí značný rešpekt. Patrí medzi vyšších (192 cm) a silovejších šprintérov. Mohol byť rád najmä za to, že tím Quick-Step mu naďalej veril a v sezóne 2012 chcel spoločne oživiť kult Toma Boonena.
To sa obdivuhodným spôsobom podarilo. Najprv vyhral Okolo Kataru a kult doslova vstal z mrtvých na jarných klasikách. Tomeke postupne vyhral E3 Prijs Vlaanderen, Gent-Wevelgem, Okolo Flámska aj Paríž-Roubaix. V prípade najslávnejšej klasiky sveta to bolo už jeho štvrté víťazstvo. Vďaka týmto doslova šialeným úspechom sa dostal na čelo rebríčka World Tour, odkiaľ ho zosadil až víťaz Tour de France Brad Wiggins. Od domácej verejnosti si zaslúžil titul Belgický športovec roka 2012. Takéto obrovské úspechy sa veľmi ťažko obhajujú, takže všetci budeme zvedaví, či sa chorobami zmietaný majster sveta v roku 2005 dá dokopy a všetkým ukáže svoju dominanciu aj v sezóne 2013.
Žiaľbohu, nestalo sa tak, pretože ako 32-ročný cyklista prežil mimoriadne nešťastný ročník. Najskôr mu prerušila zimnú prípravu infekcia v ľavom lakti, ale jeho jarnú kampaň definitívne uzavreli dva pády na Gent-Wevelgem a Tour of Flanders, takže Boonen stratil akúkoľvek možnosť čo sa len trošku priblížiť k vlastnej minuloročnej exhibícii. Druhú polovicu sezóny zas ukončila cysta v zadnej časti tela, takže belgický šampión mal po jednom triumfe na Okolo Valónska dostatok času na motivujúcu prípravu pred ďalším ročníkom.
Ten pre neho začal celkovým druhým miestom na Okolo Kataru, keď skončil hneď za tímovým kolegom Nikim Tepstrom, a triumfom na prípravnej klasike Kuurne - Bruxelles - Kuurne. Zdalo sa, že na jarné monumenty bude výborne pripravený. Na mačacích hlavách skutočne potvrdil dobrú formu, ale miesta na konci top 10 vo Flámsku a Roubaix asi nesplnili jeho vysoké kritériá. Druhá časť sezóny bola zameraná na MS, kde mal patriť medzi favoritov na klasikárskom okruhu. V cestných pretekoch však nedokázal na konci udržať krok s najlepšími borcami a do boja o medaily nezasiahol. Z Ponferrady ale neodišiel naprázdno, pretože sa predstavil v zostave v TTT, ktorá pre OPQS vybojovala bronzovú medailu.
V sezóne 2015 prežil ďalšie nepríjemné zranenie, ktoré ho vyradilo z účasti na dlažobných klasikách. Na Paríž - Nice si v druhej etape zlomil kľúčnu kosť a do súťažného kolotoča sa vrátil len na Okolo Turecka. Potom si odkrútil premiéru na Giro d'Italia, tieto preteky však nedokončil, ale vzápätí sa predstavil na Baloise Belgium Tour, kde vyhral prvú etapu. V druhej časti sezóny jeho snaha smerovala na MS do Richmondu. V príprave vyhral etapu na Eneco Tour, skončil štvrtý na Vattenfall Cyclassics a dobré výsledky dosahoval aj na iných podujatiach. Na majstrovstvách sveta najskôr získal striebornú medailu v TTT, ale v cestných pretekoch finišoval len v hlavnom balíku. Na konci ročníka sa ukázal na Abu Dhabí Tour, kde však spadol v druhej etape a zlomil si spánkovú kosť. Našťastie, vážnosť tohto zranenia sa nenaplnila a nemusel laborovať niekoľko týždňov. Aj tak však tento pád ovplyvnil jeho prípravu na nasledujúci ročník.
Vďaka tomu bol jeho vstup do ročníka 2016 pomalší, ale neskôr sa v ňom objavili dva veľké highlighty. Booonen znovu predviedol parádny výkon na Paríž - Roubaix, kde zásluhou spolujazdcov pomerne skoro odstavil svojich hlavných konkurentov. Skúsený belgický jazdec vydržal na čele pretekov až do samého konca, a bol veľmi blízko k rekordnému piatemu titulu, ale na páske ho prekvapujúco zdolal Matthew Hayman.
Potom bol členom belgickej zostavy, ktorá na MS ukázala veľkú tímovú kvalitu, a v Dauhe mu pripravila veľmi dobrú pozíciu pre záverečný špurt. Po náročných pretekoch to mal Boonen výborne rozohrané, ale na páske boli predsa len rýchlejší mladší jazdci Sagan a Cavendish. Boonen však v sezóne neobišiel bez pekného víťazstva, úspešný bol na RideLondon Classic a Brussels Cycling Classic. Aj vo veku 36 rokov stále dokázal miešať kartami na veľkých pretekoch, preto jeho kariéra bude pokračovať aj v nasledujúcom ročníku.
Skončil po jarnej časti. Definitívne
Po sezóne 2017 s tým všetkým sekol aj Tom Boonen. Legendárny cyklista, ktorý je možno tým najlepším klasikárom všetkých čias. Rozhodol sa ešte absolvovať jarnú časť sezóny a rozlúčiť sa na svojej srdcovke. Na Paríž - Roubaix. Posledné kariérne víťazstvo získal na Vuelta Ciclista a la Provincia de San Juan. Vyhral druhú etapu. Potom sa sústredil len na preteky, ktoré vyhral v rokoch 2005, 2008, 2009 a 2012. Už 37-ročný jazdec skončil trinásty. Vyhral Greg Van Avermaet. Pre Toma Boonena to bol definitívna bodka. Jeho jedinečný štýl bude v pelotóne chýbať, ale otvoril tak dvere iným cyklistom, ktorí by ho mohli v budúcnosti napodobniť.
Najväčšie úspechy:
Paríž - Roubaix 2005, 2008, 2009, 2012
Bodovacia súťaž Tour de France 2007
Tour de France 6 víťazných etáp
