MS: Pogačar sa po 100 km úniku zaradil medzi velikánov histórie, O'Connor so striebrom

Mnohí o tohtoročnej trase svetového šampionátu hovorili ako o ideálnej na skvelú cyklistiku. Bola dostatočne selektívna, aby sa nerozhodovalo v špurte, ale zároveň nebola tak ťažká, aby bolo Pogačarove veľké sólo papierovo jasnou záležitosťou, hoci sa tak napokon stalo. Slovinského superfavorita chceli potrápiť určite súperi ako olympijský víťaz Remco Evenepoel, vlaňajší šampión Mathieu Van der Poel alebo domáci matador s obrovskou motiváciou Marc Hirschi.

No minimálne o medailu chcela zabojovať aj plejáda skvelých klasikárov, ktorí mohli ťažiť z toho, že na nich nebola smerovaná až taká pozornosť. V samotnej slovinskej reprezentácii šiel Primož Roglič ako úžasný variant B. Slovensko malo na štarte jedného zástupcu Lukáša Kubiša, keďže po 30. krajine v rebríčku UCI, ktorá môže nastúpiť so štvoricou pretekárov, nasleduje nepochopiteľná priepasť a už len krajiny s jednou miestenkou až po totálnu exotiku. Možno aj vy ste až pri pohľade na predbežnú štartovú listinu zistili, že africké Svazijsko sa už po novom volá Eswatini.

Michael Woods just tucking into his brunch, no hands, cutlery, no problem!

Going to be interesting to see how he manages the sorbet palate cleanser before tucking into his Sunday carvery#Zurich2024 pic.twitter.com/WGH06cA5Bc

— Mathew Mitchell (@MatMitchell30) September 29, 2024

Prvá polovica pretekov bola úplne pokojná, konečne už vyšlo počasie a jazdilo sa bez dažďa, čo bolo pri 274-kilometrovej trase dôležité. V prvej polovici odstupovali len "exoti" a vytvoril sa šesťčlenný únik. Zvláštne ale bolo, že na rozdiel od minulosti, keď sme v ňom videli rôznych zvláštnych pretekárov, ktorí si len šli robiť reklamu, dnes tam Slovincom s Holanďanmi skočili ľudia zo špičkových krajín - domáci Silvain Dillier, Nór Tobias Foss, Nemec Simon Geschke, Portugalčan Rui Oliveira, Luxemburčan Luc Wirtgen a Poliak Piotr Pekala. Až na posledného menovaného to boli všetko veľkí profesionáli.

Vzhľadom na tento menoslov sa nedalo čudovať, že si nevytvorili veľký náskok. O 15 minútach, ktoré vidíme v týchto pretekoch bežne, sa im mohlo len snívať. Dokonca 125 km pred cieľom padla ich výhoda k dvom minútam a klesala ďalej. Príčinou bolo aj to, že v pelotóne sa už takto skoro diali veci a v kopci sa vytvorila skupina prenasledovateľov, kde bolo až desať ľudí a opäť zo špičkových krajín. Boli tu De Plus, Cattaneo, Sivakov, Cort, Tratnik, Lipowitz, Vine, Vermaerke, Williams a Staune-Mittet. Veľmi silná partia. V balíku zavládol chaos a veľmi rýchlo si vypracovali 45 sekúnd náskoku. Ďalej to ale rástlo, pretože Belgičania, Slovinci aj Briti mali vpredu človeka a práve tieto krajiny predtým viedli balík.

Lukáš Kubiš jazdil veľmi dobre, ukazoval sa často v prvej štvrtine pelotónu okolo silných tímov. Boli sme zvedaví, ako zvládne takto náročné preteky po síce mnohých úspechoch v tomto roku, ale predsa len by tu napríklad Top 30 bolo veľkým prekvapením. Prvé dve tretiny priniesli ostúpenie troch silných ľudí - Juliana Alaphilippa, Mikela Landu a Mattiasa Skjelmoseho.

Sto kilometrov pred cieľom už boli skupiny vpredu spojené, teda 16 silných pretekárov s náskokom takmer dvoch minút na hlavné pole. Pre Tadeja Pogačara zasvietila kontrolka, že je ten správny čas na nástup. Chytil sa ho len Andrea Bagioli. Pogi šiel tvrdo a osamostatnil sa. Zaujímavosťou bolo, že kvalitne fungovali motorozhodcovia, pretože Tratnik sa aj bez vysielačky dozvedel, že jeho líder je za ním a prišiel ho čakať, aby ho dotiahol do vedúcej skupiny. Otázkou bolo, ako bude tá spolupracovať s topfavoritom. Dostať sa dopredu mu trvalo presne desať kilometrov.

- reklama -

- reklama -

Nasledovalo to, že s ním, samozrejme, súperi nechceli veľmi spolupracovať a odstup sa znižoval. Vzadu totiž začali mohutne pracovať Belgičania. Tadej tak vyšiel na špicu skupiny a snažil sa ísť. No do cieľa mal ešte masívnych 90 km. To sa nedalo zvládnuť prakticky osamote. Nasledovali minúty cukatúry, keď musel toho veľa odtiahnuť Jan Tratnik. Pelotón únik na dlhších rovných úsekoch videl. K Belgičanom sa pridali aj Holanďania. Kubiš sa tam stále držal, ale zdalo sa, že kopec Bergstrasse 78 km pred páskou už môže byť jeho posledným v hlavnej skupine.

Práve tu opäť zaútočil Tadej Pogačar. Udržal sa ho len Pavel Sivakov, aj to nie až do vrcholu, hoci ho tam Tadej počkal. Bolo mu to ale na nič, pretože ruský Francúz nechcel striedať, zrejme mal také pokyny. Aký to paradox, keďže sú tímovými kolegami z UAE. Balík postupne pohlcoval ľudí z úniku. No Belgičanom sa míňali domestici a keď sa odstup na Pogačara neznižoval, už skúsil atakovať Remco Evenepoel. Vyzeralo to tak, že nič iné mu neostáva.

Possible new Pog nickname:
Tadej ‘The ……’ Pogačar ????????????@TamauPogi #Zurich2024 #pogacar @RealStephens

— Jim Dwyer (@HerrDwyer) September 29, 2024

Za druhého z topfavoritov sa už zavesili obrovské mená ako Mathieu Van der Poel, Mar Hirschi, Matteo Jorgenson, Bauke Mollema, Enric Mas, David Gaudu, Jay Hindley, Ben O'Connor, Ben Healy či Toms Skujinš. Bolo jasné, že pelotón je definitívne minulosťou. Nebolo to zďaleka posledné delenie. V nasledujúcom kole sa to rozbilo úplne na jednotlivcov či dvojice.

Pogačar sa odpútal od Sivakova, ktorý sa rýchlo prepadol dozadu. Za lídrom sa vytvorili dvojičky Ben Healy - Toms Skujinš a Mathieu Van der Poel - Oscar Onley. Túto dvojku potom na rovine 45 km pred páskou ešte dobehla deväťčlenná partia, kde sa opakovali mená z predchádzajúceho odseku, ale pridal sa k nim aj Čech Mathias Vacek.

27 km pred páskou, teda pri prejazde do posledného kola, mal Pogačar náskok minúty pred dvojicou Healy - Skujinš, pre ktorú by aj pódium bolo úžasné. Preto mali veľkú motiváciu ďalej robiť. Za nimi sa zoskupina partia okolo Evenepoela s Van der Poelom. Boli tam ešte Mollema, Adría, Mas, Bardet, Gaudu, Onley, O'Connor, Hirschi, Simmons a Vacek. Za virtuálnym pódiom zaostávali o pol minúty, no prichádzal ešte posledný raz Bergstrasse.

Tam sa podarilo priblížiť a neskôr aj dostať k írsko-lotyšskej dvojici Hirschi - Mas a napokon sa pridali i Van der Poel, Evenepoel a O'Connor. Základnou otázkou bolo, ako budú striedať. Healy so Skujinšom nepomáhali a 40 sekúnd bolo priveľa. Vzadu sa už šlo len o striebro. V poslednom brdku nastúpil Van der Poel a Hirschi to čakal, vyviezol sa za ním a napokon ešte aj so Skujinšom zjazdovali traja. No potom na rovine obhajcovi titulu nechceli striedať, a tak O'Connor dotiahol ostatných nazad. Nasledovala cukatúra a ataky "na striedačku".

Videosumár pretekov

Tadej Pogačar získal svoj prvý titul majstra sveta vo veku 26 rokov. Je prvým slovinským víťazom a zatiaľ čo jeho súputník a víťaz Vuelty Roglič bol úplne neviditeľný, aj vďaka Tratnikovi to superfavoritovi krásne vyšlo. Možno nebol celých sto kilometrov presvedčený o tom, že to bol správny ťah, lebo s ním nikto nechcel robiť, ale za ním sa nespolupracovalo tak, aby existovala šanca na jeho dostihnutie. Neexistuje pretekár, ktorý by si titul zaslúžil viac, preto je určite v správnych rukách. Je iba tretím cyklistom histórie, ktorý vyhral Giro, Tour aj MS v jednom roku. Okrem neho Eddy Merckx a Stephen Roche.

Po striebro si prišiel napokon Ben O'Connor, ktorého nechali ísť, keď nastúpil vyše kilometer pred páskou. V špurte si po bronz prišiel Mathieu Van der Poel, keď porazil Skujinša, Evenepoela i Hirschiho. Top 10 uzavreli Healy, Mas a s väčšou stratou Simmons i Bardet.