ne |
20.4. |
 |
 |
Maastricht > Valkenburg |
256 km |
Skjelmose |
profil, 3200 nastúpaných metrov (© la-flamme-rouge.eu) |
Klasiky v ardénskom týždni sú dlhodobo kritizované za slabšiu atraktivitu ako tie flámske. Valónsky šíp je odsúdený na rozhodnutie na Mur de Huy, Liége - Bastogne - Liége pomáha, že je príliš ťažké, takže najviac priestoru pre manevrovanie majú organizátori trasy Amstel Gold Race. Do roku 2016 sa finišovalo na Caubergu, teda 700-metrovom kopci so sklonom 6 %. Potom prišla séria ročníkov, keď sa tento slávny kopec v závere obišiel a do cieľovej dedinky Berg en Terblijt sa dostali inak. Posledným kopcom bol Bemelerberg, ale pomerne ďaleko pred cieľom.
Tentoraz sa organizátori rozhodli skúsiť návrat ku Caubergu v závere. Nie úplne, teda, že na jeho vrchole bola cieľová páska, ale tak ako vo verzii z majstrovstiev sveta 2012 dva kilometre za vrcholom na rovinke medzi obcami, kde sa zmestila celá logistika pretekov. Ročník 2025 mal 256 kilometrov a tradične štartoval v Maastrichte.
Jasní favoriti boli traja - Tadej Pogačar, Remco Evenepoel a Thomas Pidcock. Otázkou bolo, či už dokáže mať Remco bez súťažnej praxe nohy na to, aby vzdoroval parádne rozbehnutému majstrovi sveta. UAE aj Soudal tu prišli s kvalitnými tímami. Zároveň to bola derniéra jarnej klasikárskej sezóny pre Lukáša Kubiša, ktorý sem prišiel s Unibetom Tietema Rockets, no zdalo sa, že preteky budú pre neho priťažké.
Kubišov tím si užíva účasť v týchto pretekoch najvyššej úrovne a v úvode pretekov mohutne skákali do únikov. Boli takí aktívni, že dokonca v momente rozhodujúceho nástupu pre celodenný únik boli vpredu až dvaja Hartthijs de Vries a Jelle Johannink. Vpredu boli spolu s päticou Michel Hessmann (Movistar), Rémi Cavagna (Groupama-FDJ), Robert Stannard (Bahrain-Victorious), Emiel Verstrynge (Alpecin-Deceuninck), Cedric Beullens a Jarrad Drizners (2x Lotto).
Niečo málo vyše sto kilometrov pred cieľom nastal prvý moment, keď fanúšikovia spozorneli. Došlo k pádu, v ktorom bol aj Belgičania Remco Evenepoel, Wout van Aert či Thibau Nys. Nebolo to ale vážne a v tých fázach pretekov nič neznamenalo. No už vtedy skúšali v pelotóne atakovať pretekári, ktorí boli B či C kartami silnejších tímov - Dylan van Baarle či Quinn Simmons. Chceli najprv dobehnúť pôvodný únik. Ani to sa ale nepodarilo a zdalo sa, že 90 km pred cieľom padne už aj ten celodenný.
Napokon sa tak stalo čiastočne. Z pôvodnej partie ostali vpredu Hessmann a Cavagna. Z balíka za nimi vypálil Jelle Johannink z Unibetu. Pelotón ešte nemal prečo ísť hranu, takže sa im ako trojici ešte podarilo vzdialiť na viac ako 20 sekúnd. Pri predposlednom prejazde Bemelerbergu 69 km pred páskou špiča pelotónu dobehla všetky úniky a platilo klišé o začínaní od začiatku. Lukáš Kubiš už v pelotóne nebol. Nasledovalo obdobie, keď sa nič nedialo.
Aj keď mohol ešte počkať, Tadejovi Pogačarovi to už 48 km pred páskou na jednom z kopcov nedalo a zaútočil. Skočil za zadným kolesom Juliana Alaphilippa z Tudoru. V pelotóne nastala mierna panika a všelijaké ataky. Útok prišiel v správny čas, pretože nasledoval ďalší kopec Kruisberg a po ňom Eyserbosweg. Dvojnásobný svetový šampión už na sklonku svojej kariéry pochopiteľne nevydržal Pogačarovo tempo a vyzeralo to na 43-kilometrové sólo toho aktuálneho dúhového muža.
Za ním sa ale vytvorila veľmi silná skupina prenasledovateľov, kde ešte zopár favoritov malo svojich domestikov. Nie každý sa ale zapájal do ťahania, lebo za súčasnej situácie boli mnohí zmierení aj s bojom o druhú pozíciu. Snažil sa Soudal, ale odstup sa rýchlo dostal na pol minúty. Tam to potom dlho zotrvávalo. Bol to odstup, ktorý mu stačil. V podobných pozíciách nezvykne prehrať. Otázkou bolo, čo sa bude diať za ním.
32 km pred páskou skúsil atak zo skupiny prenasledovateľov Mattias Skjelmose z Lidlu-Trek. Ak by ho doplnilo ešte pár silných ľudí, mohli možno ešte niečo robiť s odstupom lídra, ale keďže sa tam vetral sám, nebolo to tak. Až o pár minút prišiel nástup Remca Evenepoela (Soudal). Po chvíli sa spojil so Skjelmosem a skúšali spoluprácu. Malý pozostatok pelotónu ich ale stále videl pred sebou.
20 kilometrov pred cieľom sa prechádzalo cez cieľ a zmerali sa tu odstupy. Pogačar mal presne 15 sekúnd k dobru pred Skljelmosem s Evenepoelom. Nebol to teda taká zásadná výhoda, ako by sa čakalo. Stále ho pred sebou ešte videli. Partia za nimi strácala 40 sekúnd. Boli tam Van Aert, Benoot, McNulty, Powless, Healy, Schmid, Matthews, Pidcock, Nys, Grégoire či Hermans. Tam sa nespolupracovalo dobre, takže pri každom brdku tam niekto útočil.
Tadejovi nebolo všetko jedno. Aj desať kilometrov pred cieľom sa ešte obzeral za seba a videl tam belgicko-dánsku dvojičku. Strácali iba desať sekúnd. Rozhodcovia odtiaľ odvolali aj všetky autá a motorky. Tadejovi došli sily aj mentálne a osem kilometrov pred páskou ho dvojička dobehla. Stalo sa teda niečo veľmi raritne vídané, aby Tadej nevydržal sólo atak. Vedúce trio prišlo spoločne pod Cauberg a celý cyklistický svet bol vo veľkom očakávaní, čo sa tu bude diať. Paradoxne nič.
O triumfe rozhodol špurt, do ktorého šiel z prvej pozície Evenepoel, ktorého nechali odtiahnuť posledný kilometer a pol. Z druhej šiel Pogačar a tretej Skjelmose. Remca dobre nasali a zdalo sa, že vyhrá Pogačar, ale napokon to bol Skjelmose, ktorý o pár centimetrov zvíťazil. Chvíľu ešte čakal na výsledok fotofinišu, takže radosť prišla až po minúte a pre pretekára, ktorý nebol až taký favorizovaný, ale výborne odišiel skupine v správny čas a pomohol zdramatizovať preteky, ktoré sa zdali byť rozhodnuté pre Pogiho. Evenepoel bol s miernym odstupom asi dvoch metrov tretí.
Štvrtý bol najrýchlejší zo skupiny prenasledovateľov Wout van Aert, ktorý bol prvý pod pódiom aj na Ronde a Roubaix. Porazil dokonca piateho Michaela Matthewsa a šiesty bol na páske Louis Barré z Intermarché.
Sledovali sme atraktívnejší ročník pretekov ako viaceré minulé edície, ale nie pre zmenu itinerára s Caubergom, kde sa paradoxne situácia nijako nezmenila, ale pre štýl jazdy Pogačara, ktorý skúša svoje ataky skoro, no dnes precenil svoje sily. Ak by sa za ním skupina zmierila so situáciou a taktizovala, vyhral by, ale bol tam Skjelmose, ktorý sa s tým nehodlal zmieriť a napokon bola jeho jazda úspešná. Bol to krásny príklad, ako sa netreba vzdávať ani v na pohľad jasnej situácii.
Pogačar ukázal, že nie je neporaziteľný v krátkych kopcoch. Určite to motivuje jeho súperov pred Valónskym šípom, kde ale ak pôjde defenzívne a nastúpi v samom závere na Mur de Huy, asi ani mierny pokles formy ho vobec nemusí trápiť a vyhrať by mal. Uvidíme, ako to bude vyzerať o týždeň v nedeľu na Liége, kde bude zrejme pretekať defenzívnejšie.
Vyjadrenie Mattiasa Skjelmoseho (víťaz) |
"Chcel som s tou situáciou niečo robiť, tak som nastúpil. Potom som veril, že prežijem kopce spolu s Remcom. Vravel som si, že už pódium bude pre mňa úžasné, ale že som vyhral, tak to ma prekvapilo. V závere som chcel byť na tretej pozícii a skúsiť to. Až neverím, čo sa stalo. Mal som veľa smoly v tejto sezóne, o to ma to viac teší." |