Na Ronde Van Brugge ďalší triumf Groenewegena, Schwarzbacher spadol

Preteky Okolo Brugg prešli turbulentným vývojom. Roky sme ich poznali ako Tri dni De Panne úrovne Hors Categorie. Jazdievali tu aj hviezdy ako na každé belgické podujatie, no po ročníku 2017 s triumfom Philippa Gilberta sa organizátori rozhodli preteky pretvoriť na jednorazovku. Pri rozširovaní World Tour pred sezónou 2019 sa im podarilo vkĺznuť do exkluzívneho klubu najprestížnajších podujatí.

Napriek zoštíhleniu programu na jediný deň sa ešte tri roky volali "Tri dni De Panne", no bolo to divné, a tak sme ich posledné roky vnímali pod názvom "Classic Brugge - De Panne. Tento rok prišli s ďalšou úpravou názvu, keď z neho po 48 rokoch vypadlo západobelgické mesto De Panne a preteky sa po novom volajú Ronde Van Brugge - Tour of Bruges. Keďže mesto Bruggy poslovenčujeme a môžeme aj skloňovať, sú to preteky Okolo Brugg.

Klasika je to rovinatá, nachádzame sa na pobreží, kde je minimum kopcov a organizátori ich tu ani nehľadajú. Každý rok sem chodí šprintérska elita. Tentoraz tu boli pretekári ako Jasper Philipsen, Pavel Bittner, Sam Welsford, minuloročný víťaz Juan Sebastian Molano, ktorý vtedy zaskočil Jonathana Milana, alebo živou vodou v Unibete pokropený Dylan Groenewegen, ktorý spolu s Kubišom len dokazuje, že organizátori Tour de France urobili chybu pri ich nenominácii.

Zo slovenských profesionálov sme tu mali Matthiasa Schwarzbachera, tretieho najmladšieho pretekára na štarte. 20-ročný cyklista EF Education bol nominovaný na aktuálnu klasickársku kampaň, čo je veľmi prestížna záležitosť pre nováčika v takomto pelotóne. Bohužiaľ, 94 kilometrov pred cieľom spadol a musel odstúpiť. Tím informoval, že ho vyšetrí ich lekár, takže sa zdalo, že si jeho zranenia nevyžadujú návštevu nemocnice. Dúfali sme, že to neohrozí jeho štart na E3, Gente či Ronde...

Práve v polovici pretekov okolo Matthiasovho pádu sa začali delenia na vetre a vyprofilovala sa približne 30-členná skupina ako pozostatok pelotónu. Boli tam hlavní favoriti aj s nejakým domestikom - Philipsen, Groenewegen, Molano, Bittner, Bol, Lamperti a pod. Za nimi sa skupiny spájali, ale vyzeralo to tak, že rezignujú, lebo mnohým tímom toto delenie vyhovovalo. vedeli, že nebudú mať sto, ale iba do 30 súperov. Napokon sa ale začalo taktizovať, cukať, a v hre ešte bolo všetko. 42 kilometrov pred cieľom sa už dalo naspäť hovoriť o veľkom pelotóne.

19 km pred cieľom došlo v zúženom kockovom úseku k sólo akcii protestujúceho človeka, ktorý skočil do trate tesne pred pelotónom a vystrašil sprievodné vozidlá tak, že to rezultovalo v pád a nenávratné rozdelenie skupiny. Ostal tam vlaňajší víťaz Molano z UAE, ktorý bol poriadne nahnevaný. Groenewegen sa tomu tesne vyhol.

Tempo bolo vysoké a keď sa k tomu pridal bočný vietor na mierne vlhkej vozovke, došlo k deleniam. Desať kilometrov pred páskou asi na tri minúty vypadol z čela aj topfavorit Philipsen, ktorý tam nemal kolegu, čo vyzeralo veľmi zvláštne. Celkovo sa zdalo, že mnohí dnes do toho investovali viac ako chceli a samotný záver nebude úplne klasickým špurtom. Keď sa Philipsen vrátil a cuklo sa, zaútočil Davide Ballerini z Astany. Dlho mu to nevydržalo.

Po všetkých deleniach a problémoch ostalo vpredu asi 25 ľudí a rozdali si to v špurte s chaotickými vlakmi. Dlho sa zdalo, že to má najlepšie rozbehnuté Jasper Philipsen (Alpecin), ale tímový kolega ho vypustil priskoro, dlho musel špurtovať, a tak mu v poslednej chvíli bicykel na pásku hodil Dylan Groenewegen, ktorý využil jeho závetrie a najsprávnejšie načasovanie. Pre pretekára kubišovho Unibetu Rose Rockets je to tretie víťazstvo po sebe, no určite najprestížnejšie. Vo World Tour nevyhral už dva roky a dokonca jeho posledný WT triumf z klasiky sa datuje ešte na tieto preteky v roku 2019.

Video záveru pretekov

Tretí bol Max Kanter z Astany a štvrtý Stanislaw Aniolkowski z Cofidisu. Bohaté UCI body si zapísali aj ďalšie tímy ako Tudor vďaka piatemu Mozzatovi, Bittnerovi z Picnicu sa ušla šiesta priečka. Sklamaní ale ostali v hviezdnych tímoch UAE či Visme, ktorí sem síce neprišli s najsilnejšími zostavami, ale nedostali sa do Top 10, čo musí byť u nich vždy aspoň minimálny cieľ.

Pár hodín po pretekoch ešte došlo ku kurióznemu momentu, keď sa v oficiálnej výsledkovej listine objavilo meno Matthiasa Schwarzbachera napriek tomu, že už v čase dojazdu už bol hodinu a pol v tímovom autobuse. Rozhodcovia si ho museli s niekým pomýliť, čo by sa na taketjo úrovni podujatia rozhodne nemalo diať. Dokonca ho evidovali v cieli v skupine, ktorej prví pretekári ešte brali UCI body. Matthias našťastie nemá vážne problémy a nemali by ho klasické cyklistické lišaje obrať o ďalší program, teda ešte viacero slávnych belgických klasík.