ME: Bielorusko s Holandskom si podmanili sobotu, Slováci nedopadli dobre

 

Tradične býva zvykom, že všetky takéto podujatia štartujú juniorky a bolo tomu tak aj s pretekmi na bretónskych ME. V 95-člennom štartovom poli sme mali dve dievčatá - Luciu Michaličkovú z CyS - Akadémie Petra Sagana a Martinu Šefčíkovú z CK Banská Bystrica. Mali pred sebou päť kôl.

 

Vzhľadom na to, že okruh obsahoval iba jedno dlhšie stúpanie, očakávalo sa, že odpadať sa bude hlavne na Côte de Cadoudal (1,7 km; 6,2 %) a pre Slovenky bolo úlohou prežiť čo najviac z piatich prejazdov v pelotóne. Ten sa každé kolo poriadne riedil. V úniku sa najdlhšie udržala iba Ruska Maria Novolodskaja, ale v polovici pretekov  už bol znova pelotón na čele.

 

Pri prejazde do predposledného kola už vo veľmi riedkom pelotóne Slovenky neboli, rovnako ani v následnej kolóne mechaničákov. Celé preteky sa iba odpadávalo z pelotónu, takže rozhodol záverečný kopec, ktorý ešte potreboval rozdeliť zhruba 15-člennú skupinu na prvočinitele.

 

Najlepšie nohy mala suverénne Nemka Liane Lippertová, ktorá dala Talianke Elise Balsamovej a Britke Sophii Wrightovej štyri sekundy. Tieto dve pretekárky zviedli šprintérsky súboj s Taliankou Letiziou Paternosterovou, ktorá ostala tesne štvrtá. Potom postupne prichádzal do cieľa zvyšok hlavnej skupiny.

 

Lucia Michaličková prišla do cieľa na 73. pozícii, teda na konci niečo ako tretej skupiny s mankom 6:25. Martina Šefčíková finišovala na konci výsledkovej lisiny s mankom 19:16. Pozitívne je, že obe prišli do cieľa.

 

 

 

 

 

Preteky juniorov mali odštartovať o 14:00, ale organizátori sa rozhodli posunúť štart už na 13:20. Prečo sme sa nedozvedeli. Na štarte sme mali šiestich Slovákov po dvoch z CTM-iek Žiliny, Trenčína a Žiaru. Čakalo ich 123 kilometrov, teda deväť okruhov bez televíznych kamier.

 

V tejto kategórii sa začalo pretekať hneď od úvodu a snahy o únik boli časté. Po asi dvanástich minútach sa usídlila na čele štvorica pretekárov. Boli to Laurens Huys (Belgicko), Hadrien Degrandcourt (Francúzsko), Martin Lavrič (Slovinsko) a Joab Schneiter (Švajčiarsko).

 

Zatiaľ čo juniorky absolvovali jedno kolo priemerne za 23 minút, juniori to prvé za dvadsať, no únik ešte nemal vyhrané. V prvom prejazde cieľového kopca sa z balíka snažili odpútať ďalší ľudia, a to tempo zvýšilo. Vyzeralo to tak, že sa bude situácia preskupovať. A stalo sa. K čelnej štvorke sa pripojila ešte francúzsko-talianská dvojica Tristan Montchamp a Alessandro Covi. Pelotón mierne zvoľnil a po druhom okruhu malo čelo 50-sekundový náskok.

Vpredu boli pretekári veľmi silných národov, napriek tomu, že tie neťahali, zapájali sa iné ako Holanďania či Briti a boj pokračoval. V treťom okruhu sa rozostup rapídne znížil až bola skupina pohltená. Začali už odpadať aj pretekári zozadu. Slováci zatiaľ nie, ale už napríklad Čech Holec. V pelotóne ostávalo 140 juniorov.

 

Nasledovala klasická naťahovačka, kto sa do úniku dostane, kto nie. Napokon to bolo deväť ľudí Nicolas Malle a Emilien Jeanniere (2x Francúzsko), Nik Cemazar a Tadej Pogočar (2x Slovinsko), Ethan Hayter (Veľká Británia), Samuele Battistella (Taliansko), Nils Eekhoff (Holandsko), Stefan Bissingger (Švajčiarsko) a Onur Turgut (Turecko).

 

Borci už štvrté kolo stlačili pod dvadsať minút. V pelotóne bola stále väčšina cyklistov so Slovákmi, bojovalo sa neustále, náskok čela bol minimálny. Niektorí už začali aj odstupovať. Stále sme medzi nimi neevidovali našich.

 

V nasledujúcom kole bol rozostup medzi únikom a hlavnou skupinou minútový. Priemerná rýchlosť pretekov bola tesne nad 40 km/h. V profesionálnom pelotóne nie sme často svedkami, aby pri minútovom rozostupe a pomerne ustálenej situácii v pelotóne neustále nastupovali pretekári ako tomu bolo dnes. Nik však nemal nárok dostať sa dopredu.

 

V jednom z neúspešných pokusov sa ocitol aj náš Martin Vlčák. Deväťčlennému úniku nebolo do spevu. Pochváliť sa mohol stále menším náskokom a postupne z neho vypadli Turgut, Jeanniere aj Cemazar. V pelotóne bol aktívny aj Čech Jakub Otruba, ktorý sa tiež dostal medzi skupiny. Blížilo sa posledné kolo a v pelotóne ostalo už iba tridsať ľudí.

 

V predposlednom prejazde Cote de Cadoudal nastúpili čelnej skupine Slovinec Pogacar a Talian Battistella. Za nimi sa to kompletne potrhalo. Zvyšok úniku aj pelotón. Dvojka, unavená po dlhom úniku, už dlho na čele nevydržala. Všetko sa preskupilo a neustále nastupovalo.

 

Napokon všetko padlo do rúk domácich cyklistov a tých, ktorí boli v deväťčlennom úniku. Zvíťazil Nicolas Malle pred Emilienom Jeannierem. Slovinec Tadej Pogacar bral bronz, keď vo fotofiniši porazil Holanďana Nilsa Eekhoffa. Rozostupy medzi najlepšími v cieli boli malé.

 

Slováci sa v Top 10 neobjavili. Najvyššie finišoval Matúš Štoček na slušnom 14. mieste. V špurte pelotónu si vybojoval štvrtú pozíciu. V posledných rokoch medzi juniormi uspeli na ME iba Erik Baška a David Zverko, ale skončili v tretej desiatke, takže Matúš potvrdil svoj talent a aj to, že je našou nádejou do budúcnosti.

 

Medzi najlepšími sa do posledného kopca udržal aj Martin Vlčák, napokon stratil minútu. Ostatní poodpadávali v priebehu pretekov. Vlčák so Zemanom mali aj defekt, Vlčák sa vrátil späť, Zeman nie.

 

 

Vyjadrenie Matúša Štočeka (14. miesto)

"Som spokojný s dnešným dňom. Prvé kolá som sa snažil čo najviac šetriť a veľmi sa neukazovať, pretože v závere čakal silový špurt. Testoval som si jednotlivé úseky, kde to ako vyzerá, kde sa bude dať dostať dopredu, na ktorom mieste zasa nie. Kde ako fúka. Potom som sa pozične posúval vyššie a už jazdil iba okolo dvadsiateho miesta, aby som niečo nezaspal. Škoda, že to tesne-tesne dotiahla tá skupina až do cieľa. Už to vyzeralo aj tak, že by sme ich mohli dostihnúť, ale nestalo sa. S kopcom som nemal problém, záver mi vyhovoval. Vraj sme nastúpali skoro až dvetisíc metrov, ale cítil som sa dobre. Špurtoval som tiež slušne, o to väčšia škoda tej skupiny vpredu, mohol som skončiť aj v Top 5, ale za týchto okolností je to 14. miesto fajn. Bol som druhý z môjho ročníka. Kolegovia z reprezentácie boli pri mne, hlavne v prvej polovici pretekov sa ma pýtali, či niečo nepotrebujem, tak ako povedal tréner na porade. Potom im už postupne odchádzali sily, čo je logické, takže som ostal v závere sám, ale bolo to v poriadku. Ideme ďalej. Ďalším cieľom bude svetový šampionát, ktorý bude zasa iný - rovina, ale množstvo zákrut, takže človek si tam celé preteky schuti zašpurtuje a bude to o pozičnej jazde. Určite sa budem snažiť o výsledok. Uvidíme. Bude to znova iný deň, nové okolnosti."

 

 

 

 

 

158 Dvadsať trojkárov z 39 krajín nastúpilo na trať o 08:45 a mali pred sebou jedenásť kôl, celkovo iba 151 kilometrov, čo je vzhľadom na ich celosezónne pretekanie s elitnými mužmi pohodová porcia. Iné už bolo tempo, v ktorom sa tých 151 plánovalo odohrať.

 

V preview Slovákov pred ME sme písali, že Ľuboš Malovec s Jurajom Bellanom majú z našich najväčšie a asi jediné šance výsledkovo sa umiestniť, takže tréner Martin Riška naordinoval ostatným taktiku byť od začiatku aktívny, ukázať sa a skúsiť únik. To sa podarilo hneď dvojici Tomáš Harag - Kristián Zimány. Dvojica zaútočilaa okamžite po štarte a bola to vôbec prvá správa, ktorú do sveta tlmočili miestni novinári: "Po štarte atakuje Slovák a za ním ďalší Slovák." Mimochodom, naši otvárali štartovú listinu, teda niesli čísla od jednotky, keďže sme krajinou obhajujúcou titul.

 

 

pred štartom: Malovec - Bellan - Kvietok - Harag - Zimány (© Katarína Ďurková, SZC)

 

 

Vyprofilovala sa jedenásťčlenná skupina, z ktorej ako prvý onedlho vypadol Harag, takže zrejme iba pripravil pozíciu pre Zimányho, ktorý ako prvoročák zbieral skúsenosti v čelnej skupine. Tento stav trvall do druhého prejazdu Côte de Cadoudal, kedy bola partia chytená a začínalo sa odznova. V tých chvíľach sme už mali informácie, že Harag má problémy s tempom a nachádza sa v kolóne.

 

Tretie kolo bolo pokojnejšie. Do úniku sa dostala iba trojica a až také riziko nepredstavovala, lebo boli to "iba" Poliak, Srb a dokonca San Marínčan, ktorý sa chcel spropagovať. Piotr Brožyna, Dušan Rajkovič a Federico Olei. Chvíle pozornosti si následne užili aj vo štvrtom kole. Náskok zvýšili až na tri a pol minúty, čo bol dosiaľ rekord na týchto ME. Pelotón sa rozrástol o niektorých odpadlíkov a boli v ňom všetci piati Slováci.

 

V piatom kole sa rozostup znižoval, silné tímy už chceli prevziať iniciatívu nad pretekmi. Osemdesiat kilometrov pred cieľom bolo všetko pohromade. Nasledovala nevýrazná polhodina, keď sa vpredu ukazovali iba jednotlivci s náskokom do dvadsať sekúnd. Najdlhšie sa vpredu držal Brit jazdiaci za tím Wiggins Jonathan Dibben. Pelotón ťahali najmä Rusi.

 

Tempo bolo príliš pomalé, pretože viac ako dve hodiny z pelotónu nikto nevypadol, tak sa to ticho pred búrkou rozhodli konečne zlomiť štyridsať kilometrov pred páskou Francúzi, Taliani a Rusi. Dopredu sa dostali Vincenzo Albanese, David Gaudu a Artem Nič. Za nimi sa tvorili rôzne skupiny, ale rozostupy boli minimálne. Prvá zo skupín strácala na trio štyridsať sekúnd. Slováci sa blízko žiadneho deja nenachádzali.

 

Medzi aktívnymi pretekármi sa ukazoval aj Lennard Kämna, nemecký šampión z časovky. V minúte a pol bolo roztrúsených množstvo skupiniek i pelotón vedený Belgičanmi. Bolo tam asi sedemdesiat ľudí, zo Slovákov už iba jediný Ľuboš Malovec, aj to jazdiaci úplne na chvoste, takže ak by sa to delilo, napríklad pri predposlednom prejazde Cadoudalu, nemal by šancu reagovať. Všetci štyria naši odpadli na výkonnosť, nemali pád ani defekt.

 

Do posledného okruhu vchádzala trojica Albanese, Gaudu a Nič s náskokom tridsiatich sekúnd na poriadne natiahnutý pelotón, v ktorom plápolal asi na šesťdesiatej pozícii Malovec. Boli tam ale diery, a to sa mu stalo osudným. V poslednom kole už v hlavnej skupine neostal.

 

Pelotón mal s triom nemalé problémy, veď pripomeňme, že Gaudu tento rok vyzral Tour de l'Avenir aj Preteky mieru do 23 rokov a už sa teší na dres FDJ. Albanese vyhral na najprestížnejšom etapáku U23 bodovaciu súťaž a Nič už druhý rok jazdí v RusVele. Bolo jasné, že rozhodne záverečné stúpanie a či sa podarí z pelotónu niekomu vystreliť tak, aby ich dobehol. Rozhodujúci bol ich náskok pod kopcom. Ten bol napokon iba desať sekúnd.

 

Napriek tomu Albanese padol až 150 metrov pred páskou a neskutočne silový špurt vyhral Bielorus Alexandr Rjabušenko tesne pred Belgičanom Bjornom Lambrechtom, ktorý situáciu zle vyhodnotil a radoval sa z titulu. Bronz bral Talian Andrea Vendrame.

 

Z našich dokončil napokon iba Malovec, ostatných postupne stiahli z trate tri a dve kolá pred cieľom.

 

 

Audio vyjadrenie Ľuboša Malovca