Strade Bianche: Parádny záverečný súboj favoritov ovládol Kwiatkowski, Sagan odstúpil

 

 

 

profil záveru (© strade-bianche.it)

 

 

Jedinečná talianska jednorazovka osviežuje sezónu bielymi štrkovými cestami a výbušnými stúpaniami, čo je samo o sebe zárukou útočnej cyklistiky, ale v tomto ročníku mohli do vývoja pretekov zasiahnuť aj poveternostné podmienky.

Na trati mal fúkať vietor a v priebehu sa očakávali dažďové prehánky, takže jazda po nespevnenom teréne sa mala stať ešte náročnejšou a nevyspytateľnejšou. Teplota sa vyšplhala maximálne na trinásť stupňov.

Spomedzi favoritov smerovala hlavná pozornosť na Petra Sagana, ktorý bol opäť pripravený podať svoj najlepší výkon: „Jazdil som tu už mnohokrát a prežil som rôzne scenáre, ktoré neboli vždy ideálne, ale na podujatie mám pekné spomienky. Som tu, aby som vyhral. Každé preteky sú iné, nikto nevie, čo sa stane. Ale niekto určite zvíťazí. V cyklistike to však nemusí byť ten najsilnejší. Ak bude pršať, bude pršať na každého. Môže to byť nebezpečnejšie. Nikdy som tu nejazdil v daždi, takéto podmienky určite ovplyvnia vývoj pretekov.“

 

Priamo na štarte síce nepršalo, ale v cieľovom meste sa už objavili dažďové kvapky. Pretekári nemuseli čakať dlhú dobu, aby sa dostali na prvý nespevnený úsek, kde bolo niekoľko pokusov o vytvorenie úniku. Dopredu sa pokúšali dostať jazdci z menších tímov, ale pelotón ich nepustil. Potom si vytvorilo sľubný náskok päť jazdcov.

 

 

Peter Sagan v dobrej nálade pred štartom (© Strade Bianche, LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

 

Pred tretím sektorom jazdili na čele pretekov Quentin Jauregui (Ag2r), Truls Korsaeth (Astana), Jose Goncalves (Kaťuša-Alpecin), Mattia Frapporti (Androni Giocattoli) a Simone Andreetta (Bardiani).

 

Bol to predovšetkým tím Ag2r, ktorý od začiatku kontroloval tvorbu úniku, keďže v ňom chcel mať svojho zástupcu. A to sa mu nakoniec podarilo. Quentin Jauregui ako bývalý cyklokrosár sa veľmi tešil na dnešné preteky. Túto formu zviditeľnenia zvolili aj dva talianske pro-konti celky a vo vedúcej skupine sa nachádzali samí mladí cyklisti. Výnimku tvoril portugalský borec Jose Goncalves, ktorý v minulom roku celkovo vyhral Okolo Turecka.  

 

Po štvrtom sektore na šotoline sa dostal do vedúcej skupiny aj Thibaut Pinot, ktorý si chcel dobre zatrénovať pred Tirrenom. Po stúpaní Montalcino si utečenci vybudovali náskok presahujúci päť minút. Potom už nasledovali dva dlhé úseky na štrku, kde musel každý favorit jazdiť obozretne. Na piatom sektore nepršalo, ale fúkal tam vietor, ktorý znervóznil pelotón.

 

V polovici pretekov stúpol odstup vedúcej skupiny na sedem minút, všetci pretekári už boli pripravení na zhoršujúce sa podmienky, pretože sa objavili prvé dažďové kvapky. Na šiestom úseku mal pád Boasson Hagen, ale nórsky jazdec pokračoval v pretekoch. Na tomto mieste sa rozdelil pelotón, dopredu sa dostalo približne trinásť jazdcov. Na trati vznikol chaos, hlavný balík sa rozbil na niekoľko častí.

 

 

Maciej Bodnar a trápenie na Eroice (© BORA-hansgrohe / Stiehl Photography)

 

 

 

Po jednom páde sa ocitli sa na zemi traja jazdci z Etixxu, Jungels, Brambilla a Richeze, pričom argentínsky borec na podujatí skončil. O malú chvíľu ho napodobnil aj Brambilla. A práve tento pád rozdelil balík. Vpredu zostali Avermaet, Štybar, Peter Sagan sa nachádzal za nimi.

 

So svetovým šampiónom boli v skupine aj Vakoč či Trentin, ale Sagan sa dokázal dostať do vedúcej skupiny favoritov. Averamet tu mal pri sebe Stefana Künga, ale švajčiarsky jazdec dostal defekt a stratil kontakt s touto partiou. Medzitým vypadol z úniku Frapporti.

 

Potom prišla nečakaná informácia, že Peter Sagan odstúpil z pretekov. Bora - Hansgrohe informoval, že slovenský jazdec sa dnes necítil dobre, ale napriek tomu chcel nastúpiť na preteky. Ale nakoniec ich musel opustiť, aby zostal zdravotne v poriadku na nasledujúce a dôležitejšie podujatia.

 

 

Pád aj s Petrom Saganom (vpravo) (© Slipstream Sports)

 

 

Pred pelotónom jazdila malá skupina favoritov, kde sa pohybovali Juul-Jensen, Cink, Benoot, Wellens, De Bie, Van Avermaet, Dumoulin, Kwiatkowski, Štybar, Stuyven, Durbridge. Udržal sa v nej aj český jazdec Ondřej Cink, ktorý potvrdil, že tento terén mu sedí. Penzum práce odvádzal tím Lotto - Soudal, ktorý tu mal troch zástupcov.

 

 

 

Táto skupina sa o malú chvíľu rozšírila, ale práve vtedy dorazili jazdci na kráľovský sektor, kde sa začala tá hlavná bitka. Organizátori ho práve dnes pomenovali po trojnásobnom víťazovi pretekov Fabianovi Cancellarovi. 

 

 

Fabian Cancellara pri svojom pamätníku (© Strade Bianche, LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Na tomto úseku zrýchlil Wellens a zostali pri ňom iba Avermaet, Štybar, Kwiatkowski a postupne sa k nim pridali aj Benoot, Durbridge a Dumoulin. V tomto momente padal slabý dážď a fúkal vietor, na čele pretekov zostávali Pinot, Jauregui a Goncalves. Ale nevzdával sa ani Korsaeth, ktorý sa k nim dokázal opäť pripojiť.

 

Po najťažšom, ôsmom sektore sa hrdinsky dostal do hlavnej skupiny Boasson Hagen, táto partia bola čoraz bližšie k trojici pôvodných utečencov. A keď sa k nim prepracovali aj Juul-Jensen, Thwaites, LL Sánchez a Trentin, najväčšiu šancu bojovať o titul malo dvanásť jazdcov.

 

35 kilometrov pred páskou už boli pôvodní utečenci chytení, pretože v skupine favoritov zaútočili Kwiatkowski, Hagen, Dumoulin a Štybar. Tí sa dostali na čelo pretekov a ostatní borci ako Avermaet a pretekári z Lotto - Soudal museli túto situáciu okamžite riešiť.

 

 

Van Avermaet, Kwiatkowski a Štybar vpredu (Strade Bianche, © LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Avermaet a Wellens sa nakoniec dostali do vedúcej skupiny, ale rozloženie síl na čele pretekov sa každú chvíľu menilo. Útoky sa striedali každú chvíľu, ale najsilnejší jazdci sa dobre strážili. Na deviatom úseku atakoval Štybar, no zostali pri ňom borci ako Dumoulin, Kwiatkowski, Wellens alebo Avermaet.

 

Na desiatom sektore sa nachádzali vpredu Štybar, Averamet, Wellens a Kwiatkowski, ale nebol to rozhodujúci pohyb, keďže sa k nim vrátili Dumoulin, Durbridge a Juul-Jensen.

 

 

 

Pätnásť kilometrov pred páskou stavil na sólový atak Kwiatkowski. Posledný šotolinový sektor obsahoval prudké stúpanie, kde si poľský jazdec udržal 10-sekundový náskok. Túto výhodu mu nechceli ponechať Štybar, Wellens a Avermaet, no ďaleko od nich neboli ani Dumoulin, Durbridge a Juul-Jensen.

 

Kwiatkowski išiel veľmi dobre a svoj náskok zvýšil na 25 sekúnd, keď sa už približoval k cieľu. Jeho súperi ho však stále videli. Dumoulinova partia už povolila, ale Štybar a spol. sa nevzdávali. No poľský jazdec im poriadne odolával a pod cieľovým krátkym kopcom mal k dobru cez dvadsať sekúnd.

 

Michal Kwatkowski si túto príležitosť nenechal vziať a po troch rokoch sa tešil z druhého triumfu na Strade Bianche. Súboj o druhé miesto vyhral Greg van Amermaet, na pódium sa dostal aj Tim Wellens. Zdeněk Štybar tentoraz ukoristil štvrtú priečku.

 

 

Triumf Michala Kwiatkowskeho (Strade Bianche, © LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Podujatie výrazne ovplyvnil hromadný pád v polovici pretekov, po ktorom sa presadili tí jazdci, ktorých táto kolízia nezasiahla. Po kráľovskom sektore zostali vpredu len tí najsilnejší borci a títo pretekári potom predviedli výbornú cyklistiku, keď sme videli množstvo nástupov.

 

Vo vyrovnanej skupine sa len ťažko darilo vytvoriť rozhodujúcu selekciu, tú napokon urobil Michal Kwiatkowski, ktorému sa to podarilo pred predposledným úsekom. Jazdec tímu Sky následne vydržal osamotený na čele pretekov vyše dvadsať kilometrov, takže týmto triumfom nadviazal na svoje najlepšie výkony v kariére.  

 

Pozíciu favoritov potvrdili Greg van Avermaet a Zdeněk Štybar, ktorí v rozhodujúcich momentoch jazdili na čele pretekov. Český jazdec sa snažil vo finále nastupovať, ale jeho pokusy neboli úspešné. Do cieľa prišiel v druhej skupine, kde už nemal energiu, aby sa dostal na pódium. V tretej účasti na tomto podujatí sa mu to nepodarilo prvýkrát.

Greg van Avermaet nadviazal na svoju druhú priečku z roku 2015. Dnes nepatril medzi tých jazdcov, ktorí chceli na konci vo veľkom útočiť, ale vždy sa dokázal dotiahnuť do tej vedúcej partie. Výborným výkonom sa predviedol Tim Wellens, ktorý potvrdil svoju formu, a v skupine favoritov patril medzi hlavných ťahúňov.

 

 

Van Avermaet - Kwiatkowski - Wellens (Strade Bianche, © LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Preteky chutili aj Tomovi Dumoulinovi, ktorý ukázal veľkú silu v nohách, ale aj schopnosť jazdiť na nespevnenom teréne či na krátkych kopcoch. Pri holandskom pretekárovi sa udržala dvojica z tímu Orica Luke Durbridge a Chris Juul-Jensen, pričom austrálsky borec jazdil v dobrej forme už počas minulého víkendu. Príkladne bojoval Thibaut Pinot, ktorý sa objavil v najlepšej desiatke, keď strávil celý deň v úniku.

 

Peter Sagan preteky nedokončil, do tímového auta nasadol po siedmom sektore. Jeho nemecký zamestnávateľ oznámil, že svetový šampión sa necítil na trati veľmi dobre a nechceli riskovať jeho zdravotný stav pred dôležitejšími klasikami. Bola škoda, že sme Sagana nevideli v záverečnej bitke favoritov. Na takomto teréne a v zaujímavej konfrontácii, ktorú sme uvideli vo finále, by si určite prišiel na svoje. 

 

 

Vyjadrenie Michala Kwiatkowskeho (víťaz)

"Nečakal som, že môžem vyhrať takýmto spôsobom. Prišli sme sem motivovaní a chceli sme vyhrať, ale že sa mi to podarí po sólovej jazde, je pre mňa prekvapujúce. Po predchádzajúcom zlom období mi to dodalo veľkú motiváciu. V minulom roku som trpel, ale teraz ide všetko správnym smerom. Mal som tímovú podporu, bol som lídrom, preto som rád, že som to dotiahol do úspešného konca."

 

 

 

 

 

 

Posledné kilometre pretekov

 

 

 

 

1. 161,6 km (2,1 km)

2. 153,3 (4,7 km)

3. 142,7 (4,4 km)

4. 130,2 (5,5 km)

5. 96,3 (11,9 km)

6. 85,8 (8,0 km)

7. 63,0 (9,5 km)

8. 42,6 (11,5 km)

9. 23,5 (0,8 km)

10. 17,0 (2,4 km)

11. 12,0 (1,1 km)

spolu na prašných cestách: 61,9 km