Azerbajdžan: V nedeľu bol ešte Malovec v úniku, celkový triumf ostal doma + vyjadrenia

V Azerbajdžane pre Duklu Banská Bystrica a Mareka Čaneckého začína tohtoročná séria pretekov vyšších kategórií. Nášmu jedinému kontinentálnemu celku sa tu v minulosti nedarilo. Hlavne vlani sa zdalo, že Patrik Tybor bude mať formu, no sužovala ho choroba a Dukla spod Kaukazu odišla zdevastovaná, keď do cieľa prišli iba Kováč s Mahďarom, aj to s veľkými stratami. Tento rok to teda bude pokus o reparát. Nastúpi šesť najstarších pretekárov Dukly, teda okrem Tybora Martin Mahďar, Martin Haring, Jozef Palčák, Ľuboš Malovec a spomedzi U23 si Fraňo vybral polozázračného Andreja Cullyho, ktorý pred rokom ešte nejazdil na ceste a nikdy neštartoval na etapových pretekoch. Svojich prvých päť v živote dokončil. Podarí sa mu to aj teraz s profíkmi?

 

"Sú to veľmi podobné preteky ako Okolo Slovenska. Profilom, podnebím aj obsadením. Poslúžia ako presný model pretekovej prípravy na náš vrchol. Chceme útocit na čiastkové ciele v etapách, hlavne v prvej a tretej ako vlani. Patrik a Martin sa pokúsia zabojovať o celkovú bodovanú 25-ku aj keď to bude veľmi ťažké. Rozhodne druhý a potom štvrtý deň s dojazdom v ťažkom kopci. Čo sa týka nášho tímu všetci sú zdraví a pozitívne naladení. Tieto preteky vždy boli odrazovým mostíkom do ProTour. Víťazi Reguigui, Zakarin či Roglič sa potom hneď aj v ProTour presadili. Aj to svedčí o obrovskej športovej ale aj organizačnej úrovni pretekov. Ideme bojovať, pokúsime sa predstaviť aj v celodennom uniku, predsa reklama vo večerných záznamoch na Eurosporte je pre nás lákavá a nemôžeme ju uskutočniť každý deň," zreferoval nám už z dejiska Martin Fraňo.

 

Marek Čanecký by takéto preteky mal zvládnuť možno aj v boji o celkové poradie, hoci predposledná horská etapa bude mimoriadne náročná. V Amplatzi si veria: "Máme tu najsilnejšiu zostavu, celkom sa nám darí, takže tu rozhodne nejdeme na výlet, chceme výsledok. Prvé dni ukážu, kto na tom ako bude a určíme si taktiku. Ja som tu ešte nikdy neštartoval, ale máme v tíme Mateja Mugerliho, bývalého jazdca Synergy Baku a vlaňajšieho víťaza etapy i celkovo tretieho z roku 2015, takže budeme určite čerpať aj z jeho skúseností," povedal nám Banskobystričan. Pre kontinentálnych Slovákov je to možno posledný ročník v Azerbajdžane, pretože organizátori sa chcú o rok posunúť do kategórie 2.HC, teda bude môcť štartovať už iba domáci kontinentálny celok.

 

Je veľmi náročné tipovať víťaza tohto ročníka. Najlepších desať cyklistov z vlaňajšieho dojazdu na dvadsaťkilometrový kopec Pirgulu tu neštartuje, takže sa presadia noví ľudia. Najkvalitnejšie tímy sú určite RusVelo a Wilier Triestina, lenže ich lídri štartujú na Gire. Rusi zrejme v podobnej zostave prídu na Okolo Slovenska. Šprintérskym esom by mal byť Alexander Porsev, ale boj o celkové poradie je ťažko predpokladateľný. Nečudovali by sme sa ani celkovému triumfu spomínaného Mugerliho či naturalizovaného domáceho pretekára Kirila Pozdnjakova (Synergy Baku) alebo známeho Taliana Ivana Santaromitu (Nippo), ktorý už ale má to najlepšie za sebou.

 

 

 

 

 

Preteky začali mimoriadne z ostra. Za prvé dve hodiny zvládol pelotón neuveriteľných 97 kilometrov. Nikomu sa nepodarilo odísť a tak o prvé vrchárske aj šprintérske body zabojovali jazdci z pelotónu. Vrchársky dres získal Vitalij Buts z Kolssu a šprintérsku prémiu jeho kolega Andrij Vasiljuk.

 

Až na občerstvovačke sa situácia mierne upokojila a dopredu sa dostala pätica Daniel Díaz (Delko), Elchin Asadov (Synergy Baku), Ivan Balikin (Torku), Stanislav Božkov (Minsk) a Connor McCutcheon (Illuminate). Pelotón im ale príliš veľa nedovolil, tak ako to býva v prvých etapách. Američan McCutcheon sa vpredu neohrial ani pol hodiny a už cúval k pelotónu, ktorý strácal 40 km pred cieľom dve minúty. Dôvodom bol pád z nepozornosti. Nechcel sa ale vzdať, a tak chvíľu bojoval v medzere. Padalo sa aj v hlavnej skupine a nie raz. Nemali sme ale informácie, žeby boli medzi postihnutými Slováci, no pri takomto obrovskom tempe mohla byť každá medzera či natiahnutie balíka veľmi nepríjemné.

 

 

Únik dnešnej etapy, v popredí domáci Asadov (© VeloImages / Tour d'Azerbaidjan)

 

 

Poslednú hodinu strávil konvoj krúžením po okruhu v meste Sumqayit. Mal deväť kilometrov a šiel sa šesťkrát. Náskok čela klesal a pri nájazde do posledného okruhu mal už iba pol minúty k dobru a podľa očakávania tlaku zozadu neodolal. Hromadný špurt vyhral Estónec Mihkel Raim z prokontinentálneho Israel Cycling Academy. Pre 23-ročného pretekára je to životný triumf. Zdolal ďalšieho pretekára z Pobaltia Emilsa Liepinsa z Rietumu Banka. Oboch teda zrejme uvidíme na Okolo Slovenska.

 

Všetci Slováci finišovali bez straty. Žiadny sa nezapojil do špurtu a kvôli tomu Ľuboš Malovec do Dukly prišiel... Preto bude mať Dukla zajtra v konvoji až predposledné auto a dnešný narodeninový oslávenec Martin Fraňo asi nebude spokojný.

 

Na záver doplníme, že dnešná etapa sa šla priemernou rýchlosťou až 48,4 km/h. Zajtra už prídu na rad prvé kopce. Etapa do Ismayilli zvykne vyselektovať 25-40 najsilnejších.

 

 

Pódium Liepins - Raim - De Negri (© VeloImages / Tour d'Azerbaidjan)

 

 

 

 

 

 

 

Po superrýchlej stredajšej prvej etape, ktorá ale nevytvorila medzi pretekármi žiadne rozdiely sa dnes akoby začínalo odznova a o únik bol obrovský záujem. Dopredu sa driapali rôzni ľudia. V jednom čase ich tam bolo 27. Po viacerých selekciách a veľkom boji s minimálnymi rozdielmi medzi skupinou a pelotónom ostalo vpredu 22 ľudí. Bola to veľmi silná skupina, kde boli napríklad štyria jazdci Kolssu (Buts, Polivoda, Kononenko, Vasiljuk), traja z Amplatzu vrátane Mareka Čaneckého, ktorý tam mal Pernsteinerea a Bajča. Prokontinentálne celky tam ale nemali veľké zastúpenie. Dvaja boli z Cycling Academy (Neilands, Van Winden), Porsev z RusVela, Nakane z Nippa a Giraud z Delka. A boli tam ešte jednotlivci z menej známych kontinentálnych celkov.  Dalo sa teda čakať, že prokontinentálne družstvá ako Willier Triestina alebo Novo Nordisk budú ťahať pelotón. Vyzeralo to tak, že vpredu nie sú jazdci Dukly.

 

Po dlhom boji s náskokom iba pár desiatok sekúnd sa v strede etapy partii napokon podarilo odísť na dve minúty. Došlo tam ale k pádu a niektorí nestačili výkonnostne, alebo boli stiahnutí späť (?) a očesalo sa to na 18 ľudí. Podľa všetkého sa tam Čaneckému podarilo ostať. Dôležitou správou ale bolo, že pelotón vôbec neostal kompaktný a prvé dva kopce odstavili polovicu pretekárov. Reálne teda súperilo 18 ľudí so sotva 45-timi v pozostatku pelotónu. Najpočetnejšia vyše 60-členná partia vytvorila grupetto so stratou štyroch minút.

 

Prvé dve vrchárske prémie vyhral Vitalij Buts z Kolssu a zveľadil tak svoj náskok na čele vrchárskej súťaže po ktorej vlaňajší druhý muž Okolo Slovenska zjavne ide a ukázal to už včera. 55 km pred páskou mala čelná skupina náskok 2:40. Všetkých ale čakali ešte dva prudké zjazdy a najťažšie stúpanie, ktoré mohlo všetko úplne nadeliť.

 

Tak sa aj dialo a z pôvodného úniku najprv odskočili traja ľudia, potom ich ďalší traja dobehli. Tak vznikla dvanásťčlenná skupina. Nevedeli sme, či je tam Čanecký, zdalo sa, že skôr nie. Medzi tým sa sputil hustý lejak. Jedno už bolo isté, že v celkovom poradí sa vytvoria veľké rozdiely medzi viacerými skupinami.

 

Tesne pred vrcholom posledného kopca sa domáci Kirill Pozdnajkov zo Synergy Baku rozhodol zaútočiť a v zjazde mimoriadne riskovať. Rútil sa do cieľa s náskokom vyše pol minúty na prenasledovateľov. Mal pred sebou ešte 15 kilometrov. Zvládol to až do cieľa. Zvíťazil o 38 sekúnd pred Olexandrom Polivodom (Kolss). Tak prišlo do cieľa päť ľudí s o pár sekúnd vyššou stratou. Kolss dostal do najlepšej osmičky neuveriteľných štyroch pretekárov, teda všetkých, ktorí boli v pôvodnom 22-člennom úniku. Ďalšia skupina prišla so stratou 1:46 a v nasledujúcej bol Čanecký už s mankom 4:59 na 23. mieste. Sedem pretekárov z pelotónu v druhej polovici etapy dobehlo túto časť úniku.

 

 

Atak Kirilla Pozdnajkova (© VeloImages / Tour d'Azerbaidjan)

 

 

Jazdci Dukly finišovali až v poslednej skupine so stratou vyše 25 minút. Dnes dostali od tohto pelotónu poriadku facku. Úplne tak vypadli z boja o celkové poradie a črtajú sa tu veľké hody Kolssu, ktorý navyše ani nemusí ťahať pelotón, pretože nemá lídra pretekov. Marek Čanecký má zhodný čas ako štrnásty pretekár a má šancu zabojovať o UCI body. Čakajú ho ale ešte dve veľmi náročné etapy. Dukláci sa určite pokúsia dostať do úniku. Stále pokračujú všetci šiesti.

 

 

Vyjadrenie Mareka Čaneckého (23. miesto)

"Dnes to bol riadny masaker. Skupina odišla asi na 25. kilometri, bolo tam skoro tridsať ľudí, ale postupne odpadali. Aj môj kolega Bajč nestačil. Celý deň strašne fúkalo, naštudovali sme si, že dojazd je na mňa, cítil som šancu, no tesne pred vrcholom posledného kopca 25 km pred cieľom ma odpárali, bol som úplne prázdny, v kríze, tak som už došiel v skupine, ktorá sa zišla. Strašne ma to mrzí, som nahnevaný. No nič, ideme ďalej. Raz to vyjde. Kto útočí, má šancu."

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na tretí deň mal pelotón na programe etapu so štartom aj cieľom v Gabale a absolvoval 88 kilometrov do mesta Shaki a 88 kilometrov po tej istej ceste späť do Gabaly, kde borcov čakal menší cieľový kopec, ktorý tu v minulosti nezvykol urobiť veľké rozdiely, ale vždy finišovali na prvých pozíciách tí najlepší vrchári a borci v pelotóne riskovali diery.

 

Pre Slovákov nedopadla druhá etapa dobre, a tak sa jazdci Dukly dnes snažili dostať do úniku a takto sa ukázať. Podarilo sa to najmladšiemu Jánovi Andrejovi Cullymu, ešte stále nováčikovi v drese Dukly. Spoločnosť mu robili Daniel Díaz (Delko), Eriks Gavars (Rietumu), Ryota Nishizono (Bridgestone) a Christoph Schweizer (Sauerland). Súboj o prvú šprintérsku prémiu vyhral Schweizer práve pred Cullym a Dukla si tak mohla pripísať prvé body i menšiu finančnú odmenu "na kávu". Na obrátke malo kvinteto náskok piatich minút. Nebezpečenstvo nepredstavovali, všetci včera stratili minimálne 22 minút.

 

Práve na obrátke sa to zmenilo, možno aj s prispením logického otočenia vetra. Medzera sa začala znižovať. 60 km pred páskou už nemali k dobru ani dve minúty. Tu sa to trochu ustálilo. Na druhej rýchlostnej prémii, teda z opačného smeru ako pred dvomi hodinami, si Cully vyšpurtoval tretie miesto. Opäť bral najväčší počet bodov Schweizer. Cullymu sa podarilo získať prvenstvo na jedinej vrchárskej prémii.

 

 

Čelná skupina v momente príchodu Pelikána (© VeloImages / Tour d'Azerbaidjan)

 

 

25 km pred páskou sa už Cully s Gavarsom odpojili z čelnej skupiny a začali vracať do balíka, medzi tým z hlavnej skupiny odišiel Maďar János Pelikán z Amplatzu a pridal sa k čelu. Favoriti sa už začali pripravovať na náročný dojazd, kde sa očakávali menšie rozdiely. Postupne "padli" aj ostatní ľudia z pôvodného úniku a chvíľu ešte ostal vpredu sám Pelikán. Štyri kilometre pred cieľom došlo v balíku k pádu. Nemali sme informácie, kto sa v ňom ocitol.

 

Dvetisíc metrov pred páskou nastúpil Martin Haring (Dukla) ešte s jedným pretekárom, ktorého identitu nepoznáme. Získali náskok do desaitich sekúnd, no pole ich dobehlo asi 700 metrov pred páskou. Škoda, vyzerá to tak, že Martin nevydržal s nervami.

 

Etapu vyhral Slovinec Matej Mugerli z Amplatz-BMC, ktorého do poslednej chvíle podporoval Čanecký. V špurte do kopca zdolal víťaza prvej etapy Estónca Raima i húževnatého Ukrajinca Butsa. Marek Čanecký finišoval na 11. mieste, Patrik Tybor na 23. pozícii. Obaja nedostali žiadnu stratu, rovnako ako 30 ďalších pretekárov. Ostatní Slováci dostali pár desiatok sekúnd. Cully bol, samozrejme, rád, že došiel do cieľa.

 

 

Matej Mugerli ukázal svoju silu (© VeloImages / Tour d'Azerbaidjan)

 

 

V celkovom poradí zmeny v Top 5 nenastali. Všetci aktéri dnes prišli do cieľa bez straty. Čanecký sa posunul na 18. miesto s nezmenenou stratou 5:00, no hoci šiesti jeho súperi mali dostať manko za dnešný deň, rozhodcovia sa napokon rozhodli pripísať čas víťaza nie 32 pretekárom, ale až 70-tim, z toho jedenásti reálne prišli do cieľa s viac ako minútovou stratou! V komuniké sa píše, že je to kvôli vzájomnej kolízii dvojice Porsev - Bojev z RusVela. Niečo také si nepamätáme. Našťastie, zajtra bude spravodlivosť kruto úradovať v horskej etape a markantným spôsobom zmení podobu GC.

 

 

Vyjadrenie Mareka Čaneckého (11. miesto)

"Celý deň som cítil únavu zo včera. V špurte som preto na to nemal. Ale snažil som sa pozične jazdiť vpredu, veď posledných päť kilometrov sa mierne stúpalo. Snažil som sa trochu aj pomôcť Mugerlimu. V závere sa aj padalo. Bolo to hektické, niektorí robili kiksy, až som sa divil. Ako u juniorov... Zajtra to bude strašne ťažké. Dnes som v nohách ozaj cítil včerajší únik, snáď to zajtra bude lepšie, ale budú sa fasovať minúty. To je jasné."

 

 

Vyjadrenie Patrika Tybora (23. miesto)

"Dnes sme chceli hlavne napraviť ten včerajšok. Od štartu sme sa pokúšali dostať do úniku, aby nás aspoň trocha bolo vidieť, ale nebolo to najjednoduchšie, lebo veľa ľudí sa tam tlačilo. Naštastie sa tam podarilo dostať Cullymu. Takže aspoň malé uspokojenie. Pred cieľom bolo dosť pádov aj ja som v jednom zostal, ale ešte sme to došli. Nohy nemám najlepšie, myslel som, že to bude dobré, ale vyzerá to tak, že po chorobe to stále nie je optimálne."

 

 

Vyjadrenie Jána Andreja Cullyho (deň v úniku)

"Od začiatku sa išlo veľmi ostré tempo, stále sa nastupovalo, no balík nechcel len tak pustiť únik. Až okolo tridsiateho kilometra sa mi podarilo odísť v päťčlennej skupine. Prvých pätnásť minút úniku to bol boj o život, každý išiel absolútne na doraz, keďže pelotón nás stále mal na dohľad a tak sekundy náskoku pribúdali iba veľmi pomaličky. Potom sa zjavne pelotón zlomil a my sme si dokázali vybudovať až vyše päťminútový náskok. Na prvej šprintérskej prémii nastúpil Nemec dosť skoro a už som ho nedokázal dobehnúť. Na vrchárskej mi to napokon vyšlo, tak za to som rád."

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sobota každý rok patrí "horolezcom". Stúpanie Pirgulu v posledných rokoch videlo zdvíhať ruky nad hlavu Lucu Wackermanna, Linusa Gerdemanna či Jana Hirta, do dresu lídra pretekov sa tu obliekal Ilnur Zakarin. Aj tento rok sme čakali, že tu spoznáme víťaza pretekov.

 

Ako už býva zvykom v takýchto horských etapách, prvé dve hodiny sa únik vytvoriť nedokázal, skúšali to mnohí, pelotón ale šiel rýchlo, a tak si úvodné dve rýchlostné prémie rozdelil balík. Navyše husto pršalo. Až tesne pred občerstvovačkou v polovici etapy sa situácia upokojila a odišiel Švajčiar Simon Pellaud, posledné roky jazdiaci v IAM Cycling, po ktorého krachu ho angažoval americký Team Illuminate. Keď už mal minútový náskok a bolo jasné, že asi naozaj odskočí, došlo k ďalším atakom a znova sa podarilo úspešne odísť Aďovi Cullymu (Dukla), s ktorým vytvoril dvojicu Japonec Manabu Ishibashi (Bridgestone). Tesne pred poslednou šprintérskou prémiou sa spojili a 21-ročný Duklák ju vyhral. Nasledovalo prvé z dvojice superstúpaní a trojka mala pod ním náskok 4:50. Bolo jasné, že body si hore rozdelia oni. Slovák mohol ísť virtuálne do čela vrchárskej klasifikácie.

 

Už prvé jednotkové stúpanie nad mestečkom Agsu robilo veľkú neplechu. Cullymu po tej veľkej snahe nohy vypovedali službu a začal sa veľmi trápiť. Z balíka už takto skoro vyštartoval Artem Ovečkin z RusVela, ktorý celkovo nestrácal ani dve minúty, teda ostatné tímy museli razantne zvýšiť pozornosť i tempo. Rus akoby chcel ukázať, že sa neprávom nedostal do nominácie na Giro a šiel hop alebo trop. Rýchlo sa približoval k úniku. Balík si ho po pár minútach podľa očakávania dolepil a situácia sa upokojila.

 

Chudáci na čele už ale mali k dobru iba minútu. Cully sa ešte držal medzi nimi. Súrne potreboval dôjsť na vrchol kopca ak už nie po body, tak aspoň v balíku, aby mohol záverečný kopec vypustiť v nejakej skupinke a nie niekde sám vzadu v boji s limitom. Vrcholom kopca prešiel v balíku, už nebodoval. Prémiu vyhral Ishibashi.

 

Pokračovali ataky a aj ostatní dvaja ľudia z pôvodného úniku boli rýchlo dostihnutí. Po stúpaní, keď sa situácia trochu upokojila, odišli z balíka Aidar Arslanov (RusVelo), Edwin Avila (Illuminate), Jhon Rodríguez (Delko) a Alex Turrin (Wilier). Traja z tejto štvorice mali Čaneckého päťminútovú stratu. Vybudovali si dvojminútový náskok. Až potom prišla informácia, že už v prvom stúpaní tempu nestačil líder pretekov Pozdnjakov a pod cieľovým kopcom strácal na čelo päť minút, teda na prvú časť pelotónu tri minúty. Tak ale vysvitlo, že to nebola pravda a je v hlavnej skupine.

 

Štyria odvážlivci si to napokon aj rozdali o etapu Zvíťazil Kolumbijčan Edwin Avila pred Ildarom Arslanovom a Alexom Turrinom. Tak finišovali všetci dôležití vrchári od straty 1:18 po 2:28 a medzi prvými bol Pozdnajkov, takže o dres neprišiel. Bohužiaľ, o Slovákoch podľa počítača nebolo chýru ani slychu. Marek Čanecký stratil 12:41 na 51. mieste a vypadol tak z poradia. Z Duklákov prišiel ako prvý do cieľa paradoxne Cully, ktorý sa "nestihol" prepadnúť až do grupetta a šiel takmer celý záverečný kopec sám. Dostal 25 minút. O jednu viac stratili ostatní Slováci v grupette.

 

 

Triumf Edwina Avilu (© VeloImages / Tour d'Azerbaidjan)

 

 

V celkovom poradí sa teda Pozdjakov udržal na čele, ale na druhé miesto sa už podarilo skočiť Rakúšanovi Pernsteinerovi z Amplatzu, ktorý sa striasol veľkých súperov z Kolssu. Tí okupujú tretie, štvrté a šieste miesto. Najlepší prokontinentálny cyklista je až na siedmej priečke, a to Dennis Van Winden z Academy.

 

 

Vyjadrenie Mareka Čaneckého (Amplatz-BMC)

"Keďže mali v prvom kopci problémy jazdci Synergy Baku a Pozdnjakov tam ostal sám, šli sme s Bajčom do čela a ťahali, aby sme im narobili problémy a Pernsteiner mohol v poradí posunúť. Moje miesto nebolo také podstatné, cítili sme šancu. V robote sme pokračovali aj v poslednom kopci a v závere už ostal pri kolegovi iba včerajší víťaz Mugerli. My sme si vystúpili. Sme radi, že sa nám podarilo kolegu dostať na druhé miesto. Zvládol ten záver, je tu silný, takže sme spokojní."