Quick-Step úradoval aj na Paríž - Tours, Matteo Trentin triumfoval po peknom úniku

 

 

 

Paríž - Tours každý rok uzatvára európsku sériu prestížnych jesenných klasík. Patrí medzi vôbec najstaršie podujatia a dnes si zapísali veľmi pekný 111. ročník. Papierové prognózy tu každý rok favorizujú šprintérov, aj preto na listine bývalých víťazov nie je ani jeden z najslávnejšej štvorky Anquetil, Merckx, Hinault, Indurain, čo je u slávnych klasík rarita. V minulosti sa ale viackrát stalo, že pelotón nachytali odvážlivci superklasikári ako Gilbert v roku 2009 či Van Avermaet v roku 2011. Rýchlikov tu atakom nachytal dokonca aj Matteo Trentin pred dvoma rokmi.

 

Na aktuálny ročník ale prišla šprintérska smotánka aká už roky nie, čo má za následok aj rozšírenie World Tour o dva ďalšie etapáky či návrat MS na klasický termín, ktoré vlani kolidovali. Očakával sa teda šprintérsky dojazd a súboj Fernanda Gaviriu s Andrém Greipelom, Dylanom Groenewegenom a Nacerom Bouhannim. Veľkú motiváciu mal napríklad aj Rick Zabel, ktorý dva z troch triumfov svojho otca už zrejme sledoval ako chlapec v televízii a bez Kristoffa v zostave Kaťuše to mohol byť jeho deň D. Otázny bol Mark Cavendish, ktorý sa po osudnom 4. júli nedokázal dať dokopy a sezónu ukončuje samými DNF. Odvážlivcom zasa hrali do karát dva malé kopce v závere pretekov, ktoré každý rok nebývajú v itinerári.

 

Klasickým propagačným folklórom bol únik pätice pretekárov Brian Van Goethem (Roompot - Nederlanse Loterij), Romain Combaud (Delko Marseille), Michael Goolaerts (Verandas Willems), Stephan Poulhies (Armeé de Terre) a Lawrence Naesen (WB Veranclassic Aqua Protect), mladší brat slávnejšieho Olivera. Ich výhoda sa nedostala ani k šiestim minútam, takže boli plne pod kontrolou Quick-Stepu a Lotta Soudal.

 

Hodinu pred dojazdom sa rozpršalo, no zvýšená nervozita našťastie nespôsobila žiadne pády. Na chvíľu sa snažil zaskočiť pelotón Mike Teunissen zo Sunwebu, no jeho atak na jednom z brdkov úspech neslávil.

 

V záverečnej desiatke kilometrov boli dva malé kopce a Quick-Step zavelil k útoku. Mal najsilnejšiu zostavu i Gaviriu pripraveného špurtovať, a tak jeho kolegovia nemali čo stratiť. Vyprofilovalo sa trio Niki Terpstra, Matteo Trentin a pridal sa k nim Sören Andersen zo Sunwebu. Ich výhodou bolo, že aj za nimi sa to podelilo, pelotón nebol kompaktný a už ich nedostihol.

 

Terpstra sa zahral na rozbiehača a hoci sa zdalo, že Matteo Trentin začal špurtovať skoro, Andersena pred seba nepustil a pripísal si druhý triumf na tomto podujatí, čím zavŕšil životný záver sezóny. Opäť môže ďakovať svojmu tímu za perfektnú robotu a zrežírovanie záveru, čo v jeho novom pôsobisku Orica-Scott nebude samozrejmosťou.

 

Terpstra teda obsadil tretiu pozíciu, štvrtý špurtoval a prvú väčšiu skupinu do cieľa doviezol André Greipel (Lotto Soudal), ktorý vydržal selekcie a porazil ďalšieho podlahára Maximiliana Richezeho. Vlaňajší víťaz Fernanda Gaviria mal v závere menší pád a napokon finišoval až v tretej desiatke. Zastúpili ho ale štyria kolegovia, takže až tak ho to mrzieť nemuselo.