San Sebastian: Alaphilippe porazil Mollemu, Landa s Bernalom ťažko spadli

 

 

 

San Sebastian už takmer štyri desaťročia sleduje veľmi zaujímavé boje hviezd z Tour de France. Mnohí sem cestujú s úmyslom využiť ešte formu z najslávnejších pretekov na prestížny triumf. Svoje o tom vedia Valverde, Sánchez, Gilbert, Yates, Mollema či vlaňajší víťaz Kwiatkowski, ktorý ale uprednostnil domáci etapák.

 

Tento rok sa tu čakal súboj tých, ktorí vo Francúzsku žiarili: Julian Alaphilippe, Daniel Martin, Primož Roglič alebo Mikel Landa, s tými, ktorí domestikovali, no tu sa čakalo, že budú mať voľnú ruku: Egan Bernal, Mikel Nieve, no i s tými, ktorí z Tour vypadli, alebo na nej neboli: Tim Wellens, Rigoberto Urán a podobne.

 

V Španielsku sú v týchto dňoch horúčavy. Našťastie, na severe Baskicka cyklisti súťažili iba pri 28 stupňoch, čo bol prvý predpoklad úspešného popoludnia. Únik sa vytvoril jednoducho. Naskákali tam tímy druhej ligy, domáci celok dokonca až v trojici: Aritz Bagüez, Cyril Barthe a Sergio Rodríguez (3x Euskadi), Loic Chétout (Cofidis), Pablo Torres (Burgos) a Lluís Mas (Caja Rural).

 

O vrchárske prémie zviedla partia veľké boje. Každú vyhral niekto iný, bojovali srdnato. Vypracovali si náskok 7:45. Po 85 kilometroch sa ale postupne zohrali tímy v hlavnom poli a začali tempo zvyšovať. Veľkú robotu odvádzali borci LottoNL - Jumbo. Mali tu oboch hrdinov z Tour. Verili si.

 

Dôležitý bol okruh s kopcami Jaizkibel a Arkale, ktorý začínal v polovici pretekov a šiel sa dvakrát. Jaizkibel mal 7,5 km a 5,8 %, Arkale 2,7 km a 6,4 %. Vyšlo sa z neho až na méte 25 km pred pásku, keď sa ešte zamierilo pod posledný a najprudší kopec Murgil Tontorra (1,9 km; 10,2 %), kde sa tradične skupiny porozbíjali a v záverečných ôsmich kilometroch do cieľa sa čo-to pospájalo. Vzhľadom na formu Alaphilippa s Rogličom sa ale dalo čakať, že ak to zvládnu na čele oni, rozdiel môžu urobiť aj v zjazde.

 

Už pri prvom prejazde Jaizkibela sto kilometrov pred cieľom sa začali diať veci. Na čelo pelotónu prišlo viacero ďalších celkom a ešte aj z rýchleho tempa nastúpil Hermann Pernsteiner z Bahrajnu-Merida. Chytil sa ho Jorge Cubero z Burgosu. Hoci ich ešte v kopci pelotón dobehol, únik stratil viac ako polovicu zo svojho šesťminútového náskoku.

 

Potom sa situácia upokojila, bolo skoro na drámy. Náskok pôvodného úniku sa zvýšil opäť na tri minúty. Ďalšie ataky prišli pri prvom výjazde Arkale, teda znova sa tempo zvýšilo. Čelná skupina si aspoň rozdelila prémie za kopce. Po piatich mal najviac bodov Cyril Barthe, ktorého kolegovia z Euskadi podporovali. Bolo jasné, že ak ešte bude niečo brať pri druhom prejazde Jaizkibelu, ocenenie na pódiu ho neminie a tím to bude medializovať ako úspešné ťaženie na prestížnych pretekoch.

 

V nasledujúcich minútach sa už ukázal aj jeden z favorizovanch celkov Movistar zásluhou ataku Winnera Anaconu. Ostatné tímy nereagovali, blížili sa druhý raz pod Jaizkibel. Vedeli, že tam sa všetko prirodzene rozrieši. Pôvodný únik sa už tam rozbil, najlepšie nohy mal Barthe a pokračoval smerom k vrcholu sám. Pelotón ale rýchlo stratu likvidoval. Na jeho čelo vyšli borci Sky. Postupne sa to riedilo. Vrcholom kopca prešiel na čele Barthe a pätnásť sekúnd za ním hlavné pole, kde bolo asi sedemdesiat ľudí.

 

Barthe naberal minúty pred kamerami. Využil to, že na rovine ešte pelotón nešiel hranu a občerstvoval sa. Z desiatich sekúnd, keď ho už videli pred sebou, ešte z posledných síl vytvoril pol minúty. No blížilo sa Arkale a s ním aj jeho koniec v úniku. Stalo sa tak a začalo sa tvrdo pretekať. Sky sa pomerne skoro rozbil a vyzeralo to na jeden veľký chaos. Vpredu sa ukazovalo viac ako desať tímov.

 

Prvý podstatný útok predviedol biely muž z Tour Roger Latour (Ag2r). Zrejme dúfal, že sa k nemu po prehupe Arkale pridá pár ľudí a budú spolu trápiť pelotón. Bolo to síce tak, dorazili si ho Serry (Quick-Step), Tolhoek (LottoNL), King (DiData), no odstup bol iba na úrovni niekoľkých sekúnd. Na rovine pred posledným kopcom sa situácia často menila, borci vpredu striedali. Bolo zrejmé, že rozhodovať sa bude až v kopci, prípadne klesaní do cieľa.

 

Situácia sa upokojila a šesťdesiat ľudí putovalo spoločne pod Murgil Tontorra (1,9 km; 10,2 %). O tempo sa staral najmä Quick-Step. Ale všetko sa rozbilo 19 km pred páskou. Na rovnej ceste došlo k veľkému pádu. Ben King z Dimension Data sa obzrel za seba a poslal na zem dvadsať ľudí. Boli tam Roglič, Landa, Bernal, G. Izagirre, Gallopin, Latour, Jungels, McCarthy a ďalší. Najhoršie vyzerali Landa s Bernalom, ktorí mali vážne zranenia a niekoľko minút ich nakladali do sanitky. Landa zrejme prišiel o Vueltu.

 

 

Video hromadného pádu

 

 

Čelo pretekov sa zachovalo fair play a pár minút sa šlo pomaly. Pod Murgil Tontorra to dotiahli Astana s Trekom. Začalo sa rozhodovať. V prvej polovici kopca sa favoriti držali pokope a o prvý vážny atak sa postaral Antwan Tolhoek z LottaNL. Šesťsto metrov pred vrcholom si ho dorazil Rudy Molard (FDJ). Za nimi sa dve minúty nič nedialo až sa toho chopil Bauke Mollema (Trek) a Ion Izagirre (Bahrain Merida). Na vrchol ale napokon vyletel ako prvý všadebol Julian Alaphilippe (Quick-Step) a pokračoval s Mollemom do zjazdu. Za nimi sa vytvorila štvorka Izagirre, Tolhoek, Molard a Greg Van Avermaet (BMC). Nutne potrebovali spolupracovať, no Izagirre im to kazil a manko v momente narástlo na 25 sekúnd. Bolo jasné, že to si už francúzsky superzjazdár nedá.

 

Julian Alaphilippe v prudkom zjazde Mollemu párkrát vyskúšal a víťaz z roku 2016 mal čo robiť, aby mu uvisel v háku. To ho stálo drahocenné sily. Posledný raz prestreidal 1500 metrov pred páskou a už logicky nechcel robiť. Francúz sa hneval a náskok sa znižoval, ale mali to v suchu. Julian šiel do špurtu z prvej pozície a zvládol to bez problémov.

 

Za nimi to nešlo ideálne, a tak sa do skupiny vrátili ďalší ľudia. Špurt o tretiu pozíciu prekvapujúco vyhral Anthony Roux z FDJ pred Gregom Van Avermaetom a Julienom Simonom (Cofidis). Veľmi slušný návrat po zranení na Tour predviedol Rigoberto Urán (EF Education First), zraneného brata dobre zastúpil Ion Izagirre ôsmou pozíciou. No a skvelé týždne pre LottoNL dokumentovala až trojica borcov na chvoste Top 10 Robert Gesink, Steven Kruijswijk a Antwan Tolhoek. Nemali už dostatok síl na to, aby sa zorganizovali a lepšie zašpurtovali.

 

Juliana Alaphilippa ako víťaza pretekov videlo najviac fanúšikov, ktorí hlasovali v ankete organizátora. Predpoklady sa teda naplnili. Naplno využil obrovskú formu z Tour de France. Typicky pošetril na posledné metre kopca. Tam urobil z ostatných štatistov a hoci mal na vrchole nepatrný náskok, v zjazde si vybudoval viac ako dvadsať sekúnd a kým sa ostatní zorganizovali, o prvých dvoch priečkach bolo rozhodnuté. Bauke Mollema znova predvedol perfektný výkon i načasovanie, no na triumf nemal šancu. Hore na kopci by potreboval veľa času, aby ho Alaphilippe nedobehol. Tento francúzsky chlapec je ako stvorený na tieto terény a hoci je to iba jeho druhé víťazstvo na veľkej klasike (po Valónskom šípe z apríla), určite nie posledné. Teraz si dá zaslúženú pauzu a cestovať by mal do Kanady. Odtiaľ potom do Popradu na Okolo Slovenska.

 

Veľmi spokojný môže byť aktuálny francúzsky šampión Anthony Roux, od ktorého určite nikto pódiové umiestnenie nečakal. Na bedni ocenili aj najlepšieho Baska Iona Izagirra a najaktívnejšieho borca Cyrila Bartheho.

 

Tí, ktorí sa tešili na útoky Landu či Bernala ostali sklamaní. Nevyzeralo to s nimi vôbec dobre. Museli byť transportovaní do nemocnice. Našťastie, trvalo im to tam veľmi krátko. Podľa prvých informácií Landa pri nakladaní do sanitky upokojoval tím, že to snáď nebude veľmi vážne, sťažoval sa najmä na bolesti v bedrovej oblasti. Vyšetrenia aj preukázali zlomeninu bedrového stavca, ktorá si vyžiada dva a ž tri týždne úplného pokoja. To teda s istotou znamená vynechanie Vuelty.

 

Bernal utrpel vážne poranenia tváre vrátane zlomeniny nosa. Mimo tváre by nemal mať väčšie zranenia. V nemocnici ostane do nedele.

 

 

Vyjadrenie Juliana Alaphilippa (víťaz)

"Vedel som, že preteky mi budú sedieť, ale pravdupovediac som nečakal, že by som mohol vyhrať. Necítil som sa dobre. Bol som unavený po dlhej a ťažkej Tour. Snažil som sa ale koncetrovať na ten záver a správne načasovať útok. Musím sa poďakovať kolegom, ktorí ma celý deň chránili a pomáhali ako sa dalo. Verili, že mám šancu. Teším sa z tejto výhry, lebo túto klasiku mám veľmi rád. Teraz ešte aj takto nádherne zavŕšila táto výborná časť sezóny."

 

 

 

 

 

 

Tradičné podujatie v baskických kopcoch na štart opäť prilákalo veľké cyklistické mená. Klasika San Sebastián každoročne ponúka súboj pretekárov, ktorí štartovali na Tour de France a tých, ktorí na Starej dáme chýbali. Inak tomu nebude ani v tomto roku, keďže do Španielska zavítajú Julian Alaphilippe, Mikel Landa, Rigoberto Urán alebo Pello Bilbao. Zoznam favoritov na víťazstvo je však oveľa dlhší. Trasa tohto podujatia sa v posledných rokoch vôbec nezmenila a vyhovuje predovšetkým jazdcom, ktorí sa špecializujú na jazdu v kopcoch. Veď už legendárne stúpania ako Iturburu alebo Jaizkibel, ktoré sa ide dvakrát, svojou náročnosťou desia aj najlepších vrchárov a takmer každoročne práve tieto dva stúpania oddelia zrno od pliev. Úplne najťažšou skúškou pre všetkých pretekárov však bude opäť Murgil Tontorra, kopček s priemerným sklonom takmer jedenásť percent, ktorého vrchol sa nachádza len osem kilometrov pred finišom. Keďže potom už cyklistov čaká len zjazd do cieľa, je jasné, že v tomto poslednom stúpaní sa budú diať veľké veci. Opäť tu uvidíme agresívne ataky viacerých pretekárov, podobne ako v minulosti.

 

Práve na Murgil Tontorre v minulom roku skúšal svoje šťastie Mikel Landa ešte v službách tímu Sky, ale jeho útok nakoniec skončil neúspechom. Španielsky cyklista bude aj v 38. ročníku patriť medzi favoritov na víťazstvo. Tými úplne najväčšími však sú Julian Alaphilippe, Alejandro Valverde alebo Dan Martin, ktorým by profil pretekov nemal robiť väčšie problémy. Zároveň všetkým trom jazda v takýchto stenách ako je Murgil Tontorra absolútne vyhovuje. Prudké a krátke stúpania milujú tiež Primož Roglič alebo Tony Gallopin, ktorí by mohli v záverečných kilometroch poriadne potrápiť vyššie spomenutú trojicu. Odpisovať netreba ani Michaela Matthewsa či Grega van Avermaeta. Veď obaja títo cyklisti vedia pretekať v krátkych kopcoch a ak by sa dokázali udržať v čele až do samého konca, ich šprintérske schopnosti predčia schopnosti ostatných. Tak či onak, čaká nás ďalší zaujímavý ročník klasiky San Sebastián. Už pred jeho začiatkom je isté, že na konci dňa bude na najvyššom stupienku stáť iný pretekár ako minulý rok. Totiž Michal Kwiatkowski sa na štart nepostaví.

 

Kto tu však nebude chýbať je Juraj Sagan. Slovenský cyklista sa v baskických horách predstavil aj vlani, no odstúpil. Uvidíme, či sa mu tentokrát podarí prísť až do cieľa, bude to mať ťažké. Tešiť sa môžu aj českí fanúšikovia. Svoju premiéru tu zažije Jan Hirt.