Británia: Van der Poel vyhral aj poslednú etapu, stal sa aj celkovým víťazom podujatia

 

 

Sobotu svoje brány otvorili aj etapové preteky Okolo Británie. Hneď na úvod čakala pretekárov najdlhšia previerka v šiestom ročníku, ktorá mala vyvrcholiť v hromadnom dojazde. Predpoklady sa do bodky naplnili a na konci nechal svoje rýchle nohy prehovoriť Dylan Groenewegen, vyhral suverénnym spôsobom. Zužitkoval tak výbornú prácu svojho celku, pretože boli to hlavne jazdci Jumbo - Visma, ktorí počas celého dňa okupovali čelo hlavnej skupiny.

 

Svoju stopu v príbehu etapy zanechali aj spočiatku šiesti utečenci. Boli nimi Rory Townsend z Canyon DHB p/b Bloor Homes, Conor Dunne z Israel Cycling Academy, Gediminas Bagdonas z Ag2r La Mondiale, James Fouché z Tímu Wiggins Le Col, Jake Scott zo SwiftCarbon Pro Cycling a Dries De Bondt z Corendon - Circus. Neskôr vpredu zostali iba štyria, a nakoniec traja muži, ktorých pelotón pohltil desať kilometrov pred páskou. Zaujímavosťou bolo, že aj minulý rok v prvej etape strávil deň v úniku Townsend (Canyon). 

 

Potom už domestici Dylana Groenewegena nasadili také tempo, aby žiaden pretekár v balíku nedokázal ujsť a na konci tak mohol holandský šprintér zabojovať nielen o etapu, ale aj o najcennejšie tričko. Na posledných metroch mu nedokázal nikto odporovať. Druhý cieľovú čiaru preťal Davide Cimolai, tretí bol Matteo Trentin. Do najlepšej päťky sa zmestili ešte Mathieu Van der Poel a Ben Swift. Ďalší favorit, Sacha Modolo, sa neprezentoval zrovna najlepšie, bol až desiaty.

 

 

 

 

 

Druhá etapa na Okolo Británie bola v oboch ukazovateľoch jednoduchšia ako úvodná previerka. Bola kratšia a tiež v počte nastúpaných metrov bola o niečo ľahšia. Napriek tomu pelotón neprišiel do cieľa spolu, pretože v poslednom stúpaní sa snažili vrchári striasť najrýchlejších mužov v ňom. Z časti sa im to podarilo, pretože v záverečnom šprinte chýbalo zopár kvalitných šprintérov, ale dostal sa do neho Matteo Trentin, ktorý na kockách dokázal vyprodukovať najväčšiu rýchlosť.

 

Skoro celú nedeľu strávili v úniku traja muži. Boli nimi Gediminas Bagdonas z Ag2r La Mondiale, Samuel Jenner z Tímu Wiggins Le Col a Pete Williams zo SwiftCarbon Pro Cycling, ktorí si rozdelili body na všetkých prémiách, okrem posledných dvoch. Ku koncu ich púte za slávou sa k nim pripojili aj Mathieu van der Poel z Corendon - Circus a Frederik Frison z Lotto Soudal, lenže práve atak týchto dvoch mužov vyprovokoval k spolupráci celky Jumbo - Visma a Mitchelton - Scott.

 

Posledné spomenutý tím na posledných tridsiatich kilometroch nasadil vysoké tempo a šprintéri v stúpaní Dingleton začali strácať dych. Vzadu zostal aj Dylan Groenewegen. Jeho situácia sa zhoršila potom, čo skúsil zaútočiť Pavel Sivakov, ale kolegovia Mattea Trentina boli veľmi silní a po chvíli ruského jazdca dobehli. Druhá skupina sa však veľmi vzdialila a bolo jasné, že jej členovia do boja o etapu nezasiahnu. Nakoniec jazdci Mitcheltonu priviedli vedúcu skupinu do šprintu, v ktorej zostalo 62 pretekárov a ich líder nenechal nikoho na pochybách. Okrem víťaznej etapy sa navliekol aj do najcennejšieho dresu. Druhý v etape skončil Jasper De Buyst a tretí bol Mike Teunissen.

 

 

 

 

 

Pondelok na pretekárov na podujatí Okolo Británie čakala doposiaľ najjednoduchšia etapa, jej koniec ale taký ľahký nebol. Na pásku v meste Newcastle priviedol pelotón krátky brdok, podľa dostupných informácii v najprudšej pasáži mal sklon až dvadsať percent. V skutočnosti tak strmo nevyzeral, a aj preto na konci konkurenciu znovu prevalcoval Dylan Groenewegen. Holanďan nechal zabudnúť na nepodarený včerajšok, kedy kvôli strate troch minút nemohol zasiahnuť do boja o etapu.

 

Papierovo ľahší deň na ceste tak jednoducho nevyzeral. Začiatok prebiehal ako obyčajne, hneď v úvode unikli šiesti jazdci, a to Jake Scott zo SwiftCarbon Pro Cycling, Robert Scott z Tímu Wiggins Le Col, Rory Townsend z Canyon DHB p/b Bloor Homes, Dries De Bondt z Corendon - Circus, Harry Tanfield z Kaťuše - Alpecin a Christophe Noppe zo Sport Vlaanderen - Baloise. Šestica v čele dlhý čas udržovala náskok okolo troch minút a získala body na všetkých prémiách.

 

Veľmi dôležitým momentom v príbehu tretej etapy bol incident na 121. kilometri. Pri prechode cez železničné priecestie nie všetci jazdci z pelotónu cez neho prešli predtým, ako spadli závory a rozhodcovia sa rozhodli na chvíľu etapu prerušiť. Reštart prišiel o štyri kilometre neskôr, šestica vpredu sa vtedy nachádzala pred mestom Morpeth, z kade do cieľa chýbalo prejsť ešte viac ako šesťdesiat kilometrov. Balík im ešte po krku nešiel, dokonca v nasledujúcich kilometroch utečenci zväčšili svoj odstup.

 

Aj preto na čele vydržali takmer až po bránu označujúcu posledný kilometer. Sto metrov pred ňou ich ale balík pohltil. Potom už nasledovalo technické finále a šprint do krátkeho kopca. Ako prvý ho otvoril práve Dylan Groenewegen, ktorý začal šprintovať dvesto metrov pred páskou. Nikto na jeho zrýchlenie nedokázal zareagovať a o víťazovi bolo prakticky rozhodnuté. Druhý preťal cieľovú čiaru Mathieu van der Poel, tretí bol Davide Cimolai. Keďže Matteo Trentin finišoval na piatom mieste, udržal najcennejší dres.

 

 

 

 

 

 

 

Organizátori označili štvrtú etapu ako kopcovitú, teda najnáročnejšiu v celom programe šiesteho ročníka pretekov. Jazdci v nej neustále stúpali alebo klesali, a bolo to vidieť aj na priebehu etapy. Na konci v meste Kendal bol pripravený finiš na kopci dlhom šesťsto metrov, v ktorom predviedol svoje silné stránky Mathieu van der Poel. Jeho počin mu priniesol nielen etapové víťazstvo, ale o sekundu získal aj najcennejší dres.

 

Utorok pretekári absolvovali skoro tritisíc výškových metrov, a veľkú dávku z nich prešli traja muži v úniku. Boli nimi Dylan Van Baarle a Eddie Dunbar z Ineosu a Axel Dumont z Ag2r La Mondiale. Dunbar sa k vedúcemu duu pripojil neskôr, na 35. kilometri. Britskému celku sa tak vyplatila aktivita na začiatku dňa a vpredu mohli hrať na dve karty. Lenže ešte ďaleko pred cieľom sa trio rozpadlo, najdlhšie z nich mútil vodu Van Baarle, ktorého balík dobehol 35 kilometrov pred páskou.

 

Jazdci Ineosu sa nevzdávali, boli aktívni aj naďalej. Akonáhle bolo po celodennom úniku, pokúsil sa opustiť už dosť oklieštený pelotón Giovanni Moscon. Vymyslieť niečo ešte pomerne ďaleko od cieľa skúšali aj Pavel Sivakov a Ben Swift. Ich ataky, a ani skoro všetky ostatné, pretože pozornosť súperov skúšalo veľké množstvo cyklistov, boli medzi nimi napríklad aj Mathieu van der Poel alebo Tiesj Benoot, však k získaniu väčšej výhody neviedli. 

 

Potom však ušli ďalší traja pretekári. Tony Gallopin, Ben Hermans a James Shaw istý čas viedli o pol minúty a v závere pokukovali aj po víťazstve. Ešte pod posledný kopec prišli na prvom mieste, ale v ňom sa cez nich ako veľká voda prevalil Mathieu van der Poel, ktorému v koncovke nedokázal nikto konkurovať. Holanďan bol taký suverénny, že druhý pretekár v cieli na neho stratil tri sekundy. Bol ním Jasper De Buyst, tretí bol Simon Clarke. Aj vďaka tomu sa Van der Poel dostal do zeleného.