Bredene Koksijde Classic: Pöstlberger dlho trápil balík, v šprinte napokon vyhral Merlier

Klasikárska jar pokračovala v Belgicku jednorázovkou Bredene Koksijde Classic, ktorá bola oproti stredajšej Danilth Nokere Koerse vhodnejšia pre čistokrvných šprintérov. Posledný dlažobný úsek sa totiž nachádzal viac ako deväťdesiat kilometrov pred cieľom. Spomedzi silných klasikárov sem prišiel Nils Politt, Mads Pedersen alebo Florian Sénéchal. My sme boli zvedaví na výkon Juraja Sagana. 

Preteky sa prvýkrát začali lámať pri prvom prejazde cez Rodeberg, kde sa odtrhlo tucet cyklistov - Max Walscheid, Reinardt Janse van Rensburg, Lasse Norman Hansen (3x Qhubeka Assos), Nils Politt, Lukas Pöstlberger (2x Bora - hansgrohe), Andreas Leknessund (DSM), Rui Oliveira (UAE Team Emirates), Florian Sénéchal (Deceuninck - Quick-Step), Tom van Asbroeck (Israel - Start-Up Nation), Mads Pedersen (Trek - Segafredo), Edward Planckaert (Alpecin - Fenix) a Benjamin Declercq (Arkéa - Samsic). 

Neskôr sa do prvej skupiny prepracoval aj Alex Kirsch (Trek). Po poslednom úseku s mačacími hlavami, ktorý bol zhodou okolností opäť Rodeberg, sa vyprofilovala skupina prenasledovateľov, kde bol zo zaujímavých mien Josef Černý (Deceuninck), Tim Merlier (Alpecin), Eduard-Michael Grosu (Delko) alebo posledný víťaz našej V4 Stanislaw Aniolkowski (Bingoal - Wallonie Bruxelles). Zároveň tam bolo viacero ľudí, ktorí mali vpredu kolegov. 

52 kilometrov pred cieľom mala vedúca skupina k dobru päťdesiat sekúnd na prenasledovateľov a pelotón už strácal takmer tri minúty. Mimochodom, dnes museli cyklisti dvakrát prekonať aj Kemmelberg, kockový úsek známy z klasiky Gent - Wevelgem. Ak by vedúca skupina svoju snahu dotiahla do konca, veľkými favoritmi na víťazstvo by boli Walscheid, Sénéchal, Van Asbroeck alebo Pedersen. 

Druhá skupina príkladne spolupracovala, ale jej manko na vedúcu partiu výrazne neklesalo. Ani vpredu sa nelenilo a preteky mala vynikajúco rozbehnuté najmä Qhubeka, ktorá dopredu dostala až trio borcov. Naopak, spokojní s priebehom nemohli byť v Cofidise ani vo Wanty. Obidva WT tímy nemali zastúpenie vo vedúcej skupine ani medzi prenasledovateľmi. 

33 kilometrov pred páskou prišla vedúca skupina na záverečný okruh, po ktorom musela trikrát krúžiť. Neskôr zabudla časť vedúcej skupiny odbočiť na jednej križovatke doprava a pár ľudí tak muselo lepiť vzniknutú dieru. Vpredu sa začalo atakovať. Ujsť chcel Sénéchal, Planckaert a jeden z Borákov, ale tento pokus bol po chvíli zlikvidovaný. Z vedúcej skupiny vycúval Kirsch a na sólový únik tentoraz stavil Pöstlberger. 

- ponuka z nášho eshopu -

Vo veľmi nevhodnom čase mala tamojšia televízia technické problémy a na miesto pohľadu na súboje pretekárov sme videli len okolie dnešného cieľa. Jedenásť kilometrov pred cieľom bol problém opravený a druhá s treťou skupinou už jazdili pohromade. Pöstlberger si naďalej držal drobný náskok a poriadne trápil skupinu, prenasledovateľov, kde sa otáčal aj Josef Černý.

Pöstlberger napokon kapituloval pred balíkom 1400 metrov pred cieľom a o víťazstvo bojovalo zhruba dvadsať pretekárov. Z víťazstva sa napokon radoval Tim Merlier! Druhý skončil Mads Pedersen, tretie miesto si pripísal Florian Sénéchal. Aktuálny majster Belgicka si pripísal už tretie víťazstvo v tejto sezóne a siedme pre svoj tím. V závere dokázal odraziť nápor Pedersena, ktorý taktiež predviedol veľmi silný záver, ale pred Merliera sa napokon nedostal.  

Tesne za pódiom ostal Tom van Asbroeck a Top 5 uzavrel Eduard-Michael Grosu. Veľmi pekne šiel aj Stanislaw Aniolkowski, ktorý preťal pásku hneď za Rumunom. Qhubeka pristúpila k dnešným pretekom veľmi aktívne, no Max Walscheid v závere obsadil iba siedme miesto. Za Boru v závere šprintoval Nils Politt a vybojoval deviatu priečku. Nemecký tím tak naďalej čaká na prvé víťazstvo v tomto roku, aj keď Lukas Pöstlberger robil čo mohol a do víťazstva mu chýbalo menej ako 1500 metrov. Najväčšia skupina prišla do cieľa s viac ako päťminútovým mankom. Juraj Sagan neprišiel do cieľa. 

Tim Merlier (víťaz)

"Na začiatku pretekov som sa necítil dobre. Keď začalo fúkať, nohy mi okamžite zatvrdli. Pri prvom prejazde cez Kemmelberg som si myslel, že som v dobrej pozícií, ale bol som príliš ďaleko a myslel som si, že preteky pre mňa skončili. Pri druhom prejazde som bol viac vpredu a oddelili sme sa od pelotónu. Išli sme pomerne rýchlo, ale vedúcu skupinu sme mali pred sebou viac ako sto kilometrov. Vedel som, že keď ich dorazíme, tak budem mať nohy na šprint. Radšej dorazím vedúcu skupinu zozadu, ako keby som mal celý čas jazdiť vpredu. "