Asi sa vo svete na dvoch kolesách nenájde zaujímavejší človiečik ako taliansky pretekár Domenico Pozzovivo. A slovo človiečik nie je myslené expresívne. Domenico sa od zeme totiž týči len do výšky 165 centimetrov. Okrem toho je viac ako iba bystrý chlapík. Jeho vzdelanie patrí v balíku medzi najvyššie, a to nehovoríme o jeho kvalitách na bicykli.
 
 
pozzovivo 2017 giro tlacovka rcsf
Domenico Pozzovivo na tlačovej konferencii (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)
 
 
Pestrofarebné záujmy
 
Domenico uzrel svetlo sveta v talianskom meste Policorno. Ide o malé 17-tisícové mesto na juhu "talianskej čižmy". Ak by sme sa pozreli na mapu, našli by sme ho doslova na jej podrážke. S mestom sa spája aj jedna z jeho prezývok. Blcha z Policorna. Prečo blcha? Domenico totiž prestal rásť pravdepodobne v pätnástich či šestnástich rokoch a proces riadený hypofýzou sa zastavil na čísle 1,65 metra. Okrem toho sa jeho váha pohybuje okolo čísla 53 kilogramov, takže ho môžeme pokojne označiť kosť a kožu. Telo ako stvorené na jazdu po horských priesmykoch...
 
Mnoho cyklistov sa počas juniorského veku či mladosti venuje len a len cyklistike. Je to tá správna cesta, pretože každý šport potrebuje úplnú pozornosť. Každá kariéra sa ale raz skončí a nejeden jazdec po ohlásení konca nemôže nájsť uplatnenie v civilnom živote. S podobným problémom sa ale s určitosťou nestretne dnes už 35-ročný Pozzovivo. Vyštudoval vysokú školu a získal titul v ekonomickom smere. Jeho diplomová práca sa v anglickom origináli volala "Southern politics from the unity of Italy up to now". Okrem ekonomiky však po slovensky Dominik zaujíma aj o históriu, nové technológie, či o predpoveď počasia! Po skončení kariéry by veľmi rád okúsil politiku. Skúsenosti zo súperenia na cestách, práca v tíme alebo vytrvalosť sa mu tak môžu pekelne hodiť. Jeho všestranné záujmy a vzdelanie mu taktiež priniesli ďalšiu prezývku. Doktor Pozzovivo.

Aby toho nebolo málo, Domenico ako dieťa tiež skúšal hru na klavíri. Neobsedel však a neustále sa musel hýbať. Vyskúšal viacero športov, no i kvôli svoj subtílnej postave ostal pri cyklistike. Svoje začiatky prežil v tímoch Zoccorinese a Zalf. Darilo sa mu hlavne v tom druhom, v drese ktorého vyhral v roku 2004 niekoľko pretekov a predviedol sa tiež na MS vo Verone, kde skončil v kategórii U23 na štvrtej priečke.
 
 
pozzovivo 2017 giro stupanie rcsf
Domenico Pozzovivo na Gire (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 
Na úvod dlhá talianska cesta
 
Od roku 2005 sa stal Domenico profesionálom. Vďaka predchádzajúcim výsledkom a výkonom si vybojoval zmluvu s tímom Ceramica Panarina - Navigare. Išlo o taliansky projekt, v ktorom sa stretol napríklad s Paolom Tiralongom. Úvodná sezóna nebola žiadna z kategórie poznávacia, ale skôr hodený do hlbokej vody. Pretekal viac - menej v Taliansku, pokazilo mu to len podujatie GP Chiasso vo Švajčiarsku. Okrem toho pretekal na Miláno - San Remo, na Okolo Lombardii a tiež debutoval na Grand Tours! Pokúsil sa zvládnuť náročnú domácu trojtýždňovú prekážku. Giro však opustil v devätnástej etape kvôli pádu. Rovnaké peripetie musel absolvovať aj nasledujúci rok. Spadol počas Giro del Trentino a zlomil si rebrá. Zranenia boli vážnejšie ako si myslel a i ich následkom už toho veľa neodjazdil.  
 
Je zaujímavé, že sa počas prvých troch rokoch kariéry držal a pretekal prevažne v Taliansku. A možno ešte zaujímavejšie, že sa nedočkal víťazstva. Posledný rok v starom drese Ceramici opäť okúsil Giro. Po prvý raz sa mu ho podarilo dokončiť, a to na sedemnástej priečke. V klasifikácii mladých pretekárov skončil tretí. Nasledujúci rok sa v tíme zmenili pomery. Premenoval sa na CSF Group - Navigare a ešte stále mladý Pozzovivo cíti po troch rokoch na sebe tlak potrebných výsledkov. A tie našťastie prišli. Už v sezóne 2008 obsadil na Gire výborné deviate miesto. Pamätnou pre celý tím ostane hlavne etapa s poradovým číslom pätnásť. Vyhral ju Pozzovivov kolega Emanuele Sella, pričom Domenico finišoval druhý. Ani nasledujúci ročník nebol zlý. Dočkal sa totiž prvého víťazstva, keď ovládol piatu etapu pretekov Settimana Ciclistica Lombarda By Berganasca.
 
Nasledujúce tri sezóny teraz už v drese premenovaného tímu Colnago - CSF Inox boli ako prekopírované. Neustále pretekanie v Taliansku, snaha o výsledok na Gire, súťaženie na milovaných o nenávidených pretekoch Giro del Trentino, ale tiež jemu patriace menšie preteky Brixia Tour. To všetko viedlo k jedinému. K prestupu. Domenico Pozzovivo si tak po prvý raz vyskúšal tú najvyššiu ligu. Po ročníku 2012 prestúpil do tímu AG2R.
 
 
pozzovivo 2017 triumf lejak suissef
Triumf Domenica Pozzoviva na Okolo Švajčiarska (© Tour de Suisse)

 
Talian vo Francúzsku
 
Nebýva to zvykom. Francúzske tímy sú zväčša dosť homogénne a cudzincov medzi seba príliš neprijímajú. O to zaujímavejší bol prestup tohto Taliana do krajiny galského kohúta. Od Francúzov po sezóne 2012 odišiel Nicholas Roche, a tak chceli zaplátať dieru. Drobný cyklista sa navyše javil ako dobrá náhrada, na predchádzajúcom Gire predsa skončil ôsmy, vyhral Giro del Trentino, tak prečo nie? Už nasledujúcu sezónu vtedy 30-ročný jazdec všetkým ukázal, prečo áno. Absolvoval prvé double v živote. Na Gire skončil deviaty, na Vuelte o tri priečky vyššie.
 
O rok neskôr sa mala história opakovať. Taliansku Grand Tour dokončil na piatom mieste, no potom prišla kolízia s mačkou. Žiadny inotaj alebo prenesený význam. Ďalšie plány mu skutočne zahatala mačka. "Počas zjazdu v rýchlosti asi 70 km za hodinu som uvidel mačku, ako vybieha z trávy z ľavej strany cesty. Dá sa povedať, že sa nám stretli pohľady. Snažil som sa jej vyhnúť, ale narazila mi do predného kolesa. Kĺzal som sa asi 20 metrov po zemi, až som trafil pravou nohou zvodidlá," opísal Pozzovivo nehodu počas tréningu pre talianske médiá. Odstavilo ho to na celé leto. Len pre zaujímavosť, čo sa stalo s mačkou nikto netuší.
 
Nepríjemné zranenie sa mu nevyhlo ani v roku 2015. Stalo sa to počas Gira a opäť pri nešťastnom zjazde. "Som OK, ale bol to tvrdý pád. Nepamätám si nič, čo sa stalo. Klesanie bolo náročné, asi sa mi šmyklo koleso. Chcel som tieto preteky dokončiť, ale musím ich predčasne opustiť," odkázal z nemocnice doráňaný cyklista. Zranenie hlavy ho odstavilo na vyše mesiaca. Ešte pred tým však vyhral tretiu etapu na Okolo Katalánska. Bolo to prvé víťazstvo po troch rokoch. Absolvoval tiež Vuletu, no jedenáste miesto, ktoré vybojoval, bol jeho výkonnostným podpriemerom. O rok neskôr zažil debut na Tour de France. Jeho osobné ambície išli bokom, naplno sa venoval Romainovi Bardetovi, ktorý v Paríži oslávil druhé miesto. Na predchádzajúcom Gire skončil dvadsiaty. Pre Ag2r ale boli tieto preteky výborné. Jedenásty skončil Hubert Dupont, devätnásty Matteo Montaguti.
 
Zatiaľ posledná sezóna bola pre Pozzoviva  zároveň poslednou vo francúzskych farbách. Podpísal totiž dvojročný kontrakt s celkom Bahrajn - Merida, kde by mal pomáhať Nibalimu. Rolu pri prestupe zohral už i jeho vek, v novembri oslávil 35 okov. Posledný rok v Ag2r absolvoval Giro, kde skončil šiesty, pokúsil sa aj o Vuletu, no po páde v jedenástej etape skončil. "Som celkom rozbitý. Hlavne moja ľavá ruka. Neviem čo urobil jazdec predo mnou, ale už nebol čas vyhnúť sa mu. Spadol som asi v 60 kilometrovej rýchlosti," povedal vtedy po páde Pozzovivo. Francúzsku časť kariéry ukončil na Okolo Lombardie, kde videl víťazstvo svojho budúceho lídra Vincenza Nibaliho.