Tatiana Janíčková (19) je svetovou ženskou jednotkou v cyklotriale. Pod hlavičkou UCI získala tento rok striebro na ME, vyhrala všetkých päť kôl Svetového pohára a aj MS v Juhoafrickej republike. Na ďalšiu sezónu si určila ešte väčšie ciele.

 

Pred týždňom sme vám v článku predstavili cyklotrial (odkaz)

 

 

Už sú to takmer tri mesiace odvtedy, čo si sa stala prvýkrát majsterkou sveta v cyklotriale pod hlavičkou UCI. Boli to obrovské emócie a sama si hovorila, že si to ani neuvedomuješ. Ako to vnímaš s odstupom času?

 

Vždy, keď si nato spomeniem, tak mám veľkú radosť a musím sa usmievať (smiech). Aj s trénerom sa o tom stále rozprávame, takže stále cítim takú eufóriu.

 

 

Na ktorý obraz alebo moment si najviac spomínaš?

 

Určite posledná sekcia, kde som to vyhrala a prešla kameň, ktorý som dovtedy neprešla a bolo to predtým pre mňa také nereálne. Následne si pamätám obrovskú radosť a emócie.

 

 

Po titule majsterky sveta si zažila dosiaľ najväčšiu medializáciu. Ako si to vnímala a zvládala?

 

Veľmi ma potešilo, že sa zvýšil záujem o cyklotrial, ale stále to nie je také, akoby som si predstavovala a aké by to mohlo byť. Aspoň trochu sa dostal cyklotrial do televízie a novín. Niektorí ľudia zistili, čo je to vlastne za šport a začali sa oňho zaujímať.

 

 

Oddýchla si si už po majstrovstvách sveta? Mala si nejakú prestávku?

 

Teraz mám dlhšiu prestávku, keďže mi operovali koleno a ešte stále nemôžem trénovať. Už sa veľmi teším na bicykel. Niekedy v decembri by som mohla začať trénovať. Operovali ma pred mesiacom a v kolene bolo trochu viac zranení a poškodení ako som čakala. Teraz chodím na regeneráciu, kde mi pichajú krvnú plazmu. Koleno mám opuchnuté a musím byť opatrná, rozhýbavam ho vo vode a na stacionárnom bicykli. Cyklotrial je dosť náročný šport na kolená a všeobecne na kĺby. Ja som mala vždy problémy s kolenami, ale nedávam to za vinu cyklotrialu, je to aj o genetike.

 

 

Spolupracuješ s kondičným trénerom aj fyzioterapeutom. Ako kombinuješ tréningy?

 

Cez zimu budem trénovať zväčša kondíciu s trénerkou a snažím sa byť najmä v posilňovni. V lete je silovej a kondičnej prípravy menej a viacej jazdím na bicykli. Ale nikdy to nie je len jedno z toho. Kombinujem to tiež s regeneráciou. Pretek v cyklotriale má dve hodiny, takže je to kombinácia všetkého. Za dve a pol minúty musíme zvládnuť v jednej sekcii veľa prekážok, čiže potrebujeme dobrú kondíciu. Zároveň musíme mať pevné svaly, pretože udržanie rovnováhy pri skokoch je náročné. Aj psychická príprava je veľmi dôležitá, tento rok mi výrazne pomohla spolupráca s trénerom a bolo to cítiť.

 

 

Cyklotrialu sa venuješ od deviatich rokov, takže prečo ťa baví a čo máš na ňom najradšej?

 

Páči sa mi, že zakaždým je to niečo iné  a keď prídem na pretek, tak nikdy ma tam nečaká to isté. Cyklotrial je taký hravý šport a sekcie bývajú zaujímavé.

 

 

janickova-tatiana-mensiaV cyklotriale vyhráva ten, kto získa najmenej trestných bodov, pričom treba stihnúť aj časové limity. Aký je teda tvoj štýl jazdy? Riskuješ alebo ideš viac na istotu? A máš obľúbený povrch?

 

Práveže ja som skôr ten typ, že radšej riskujem a veľakrát sa mi to vypomstilo. Radšej to skúšam. Tento rok už som vedela, že musím to aj inak zvládnuť, pretože niekedy ide naozaj o jeden trestný bod a je lepšie ísť na istotu. Ale väčšinou riskujem. Mám rada rôznorodé trate, ale určite mám radšej prírodné prekážky ako umelé, celkovo obľubujem skôr jazdu v vonku v prírode. Kamene, kopce. Nemám až tak rada umelé prekážky, ktoré sa používajú v halách a na námestiach. Sú to rôzne betónové prekážky a palety. Momentálne sa pod hlavičkou UCI, čo som jazdila tento rok, organizujú podujatia viac na námestiach, kde sa prekážky privážajú. Snažia sa to dávať do miest a prilákať ľudí. Takže maximálne nejaké dve sekciu sú niekedy prírodné.

 

 

Platí stále tvoj ďalší cieľ, že v ďalšej sezóne chceš vyhrať všetko? ME, MS aj svetové poháre? Je lepšie si dávať väčšie ciele?

 

Áno, budem sa určite o tento cieľ snažiť. Vždy som taká bola a je to pre mňa lepšie, že si dávam väčšie ciele. Radšej si dávam veľké ciele, pretože je to pre mňa motivujúcejšie.

 

 

Uvažuješ v blízkej dobe aj nad tým, žeby si vyskúšala iné cyklistické disciplíny? Ktoré ťa lákajú a ktoré sleduješ?

 

Všetky cyklistické športy sú pre mňa zaujímavé, ale cyklotrial je číslo jedna. Momentálne sa nechystám meniť disciplínu, i keď možno niečo vyskúšam. Určite sledujem iné disciplíny, Filipa Polca v zjazde aj Saganovcov a Velitsovcov na ceste. Síce väčšinou nesledujem celé preteky, ale snažím sa hlavne výsledky sledovať, nejako sa ku mne dostanú. Pochádzam z dediny Vydrná, čo je blízko Púchova, kde bývajú Velitsovci a kde som aj ja chodila na strednú školu. Ale osobne ich zatiaľ nepoznám, samozrejme, viem o nich.

 

 

A ako vnímajú tvoje úspechy v dedinke Vydrná? Máš fanklub?

 

Mám to tam rada a ľudia ma poznajú. Som vďačná zato, že v zime nám dávajú halu v podstate zadarmo a môžeme trénovať. Snažia sa nám pomôcť a máme veľmi dobré podmienky na trénovanie. Málokto dostane v zime halu, majú s tým problémy aj vo veľkých mestách. Vychádzajú nám v ústrety, takže ďakujeme za túto možnosť.

 

 

Komu by si ešte poďakovala za tvoje úspechy?

 

Hlavne mojim rodičom, ktorí ma od mala podporovali. Snažili sa mi vyhovieť a otec so mnou chodil na tréningy. Odkedy som to začala robiť, tak ma podporuje celá rodina a chodia so mnou na preteky. Vytvárali mi také podmienky, aby som si mohla moje ciele splniť. Ďakujem tiež klubu v Púchove, kde mi tento rok vytvorili výborné podmienky na zlepšovanie kondície a regeneráciu, snažili sa prezentovať moje úspechy. Ďalej ďakujem môjmu trénerovi Ronaldovi Surovi, potom Petrovi Bartákovi, bývalému majstrovi sveta, s ktorým asi už tri roky spolupracujem. Tých ľudí je veľa a všetkým ďakujem.

 

 

V septembri si začala aj štúdium na Vojenskej akadémii v Brne, ako civil si si vybrala ekonómiu. Ako zatiaľ zvládaš štúdium a ako to spájaš s cyklotrialom?

 

Zatiaľ kvôli kolenu netrénujem, ale školu som si vyberala aj podľa toho, aby som mohla trénovať. Chodili sme tam na tréningy, takže už tam mám obzreté aj areály. Bola to moja hlavná podmienka, aby som mohla popri škole jazdiť. Uvidím ako to bude vyzerať v praxi, keď začnem trénovať. Ale dúfam, že sa mi to podarí skĺbiť. Predbežne som sa dohodla na spolupráci aj s českým jazdcom Vaškom Kolářom, ktorý býva kúsok od Brna. Aspoň raz za týždeň by sme mali spolu trénovať. Mám radšej, keď mám nad sebou trénera, ktorý mi poradí a bojím sa chodiť sama.

 

 

Ľutovala si niekedy, že si kvôli tréningom nemala toľko času na „obyčajný“ život tínedžera a na kamarátov? Čo ti cyklotrial dal a čo ťa naučil?

 

Nikdy som to neľutovala. Zo školy som išla na tréning a bavilo ma to. Brala som to ako hobby a záľubu, nie ako povinnosť. Cyklotrial mi veľa dal, spoznala som vďaka nemu veľa ľudí. Dosť cestujeme, takže som sa ocitla v krajinách, ktoré by ma ani nenapadli. Napríklad Čína, Japonsko, Kanada, Južná Afrika. Najviac sa mi páčila Kanada a mojou srdcovou záležitosťou je Švajčiarsko. Je to kvôli nádhernej prírode. Viem si dokonca predstaviť, žeby som raz žila v Alpách. Vďaka cyklotrialu som toho videla veľa, čo mi možno dalo viac ako škola. Keďže som to videla na vlastné oči, tak som si to oveľa lepšie zapamätala a takéto niečo človek len tak v živote nezažije. Cyklotrial ma tiež naučil disciplíne, pretože od mala som chodila na tréningy, organizovali sme preteky. Neflákala som sa a bola som vedená k disciplíne a činnosti. Neľutujem ani jediný deň na bicykli.

 
 
janickova-tatiana-2
Tatiana Janíčková (foto: archív TJ)