Peter Velits: Historické prvenstvo bolo obrovskou motiváciou

 

 

 

Ďakujem. Cítim sa úžasne. Pred štartom som hovoril chalanom, že túto disciplínu vnímam veľmi osobne, vedeli o tých štatistikách, že by som bol jediným, kto by získal všetky tri zlaté medaily, takže bolo to o to zaujímavejšie a pre mňa obrovská motivácia. Samozrejme, včerajší úspech nie je iba môj, ale patrí všetkym šiestim pretekárom aj ľuďom okolo. Odviedli sme vynikajúcu robotu, najlepšiu, a preto sme vyhrali.

 

 

 

Snažili sme sa myslieť na to, že ak dáme do toho všetko a sadne nám deň, máme na to, aby sme získali medailu. Vždy je veľkou motiváciou ak viete, že môžete bojovať o najvyššie priečky. Mysleli sme si, že to bude veľmi vyrovnané a ak všetko klapne, môžeme byť najlepší.

 

 

Ani by som nepovedal. Minulý rok bol v Taliansku jeden kopec a potom čistá rovina. Tam som sa strašne natrápil. To mi vôbec nesedelo, ale tento rok to bolo lepšie. Zvlnený terén a na tom sme aj postavili taktiku. Silný rýchly úvod, v náročnom strede, kde boli viaceré "húpy" trochu opatrnejšie a potom asolútne naplno záver. Myslím, že všetkým šiestim ľuďom táto trať veľmi vyhovovala.

 

 

Súhlasím. Človek ide trochu akoby naslepo. Porovnávali sme sa s Trekom, čo nie je zlý ukazovateľ, ale včera šli dosť horšie ako my, takže nám bolo jasné, že naši najväčší súperi pôjdu za nami. Nevedeli sme teda, na čom presne sme v porovnaní s nimi. Dostali sme informáciu, že sme zvládli prvých tuším 13 kilometrov rýchlosťou 60 km/h, takže nám bolo jasné, že je to výborná hodnota.

 

 

 

Trochu sme si to rozanalyzovali a myslím si, že chýb bolo dosť. Určite je priestor na zlepšenie. V podstate je to dobré, lebo tento rok to stačilo a môžeme pracovať na odstránení chýb v budúcnosti. Zaplátať medzery vo výkone, ktoré sme včera mali, pretože už teraz viem, že o rok to pre nás bude veľmi veľmi ťažké, ťažšie ako včera.

 

 

 

Presne tak. Bavili sme sa už medzi sebou, že to bude oveľa stresujúcejšie, väčší tlak na nás. (v roku 2015 sa budú konať MS v americkom Richmonde, pozn. red.)

 

 

 

Oni mali tú nevýhodu, že museli ísť po obhajobe. Keď to dvakrát vyhráte, nemôžete myslieť na nič iné. Ťažko povedať, čo všetko hralo v ich neprospech. Nešiel som s nimi, aby som videl, akú taktiku mali, či a kde robili chyby, takže ťažko hodnotiť. Pozeral som sa na nich chvíľu v televízií, keď sme čakali v cieli, ale nevšimol som si nič zásadné. Treba brať do úvahy tiež to, že v rokoch 2012 a 2013 bola ich zostava takmer totožná, ale včera mali medzi sebou troch nových ľudí. Takže aj to môže byť faktor, že im to nevyšlo.

 

 

 

Asi áno a ak vám nesadne deň, urobíte aj nejaké chyby na trati, rýchlo prehráte.

 

 

Určite nie. Nemohol to byť kľúčový faktor. Mokrú cestu mali iba v úplnom závere, bol tam jeden zjazdík, kde niečo stratili, ale nemohlo ich to ovplyvniť až tak, aby stratili pol minúty. Som presvedčený o tom, že sme boli najlepší, hoci bez dažďa by to bolo tesnejšie a spolu s fanúšikmi sme mohli prežiť väčšiu drámu.

 

 

Presne, lebo za normálnych okolností bude môcť byť o rok veľkou posilou. Je to veľká osobnosť takmer až kvalít Tonyho Martina, takže aj tento rok by bol základným kameňom zostavy, ale bohužiaľ, stalo sa, čo sa stalo. To len dokazuje ohromnú silu nášho tímu, ktorý sa s takou veľkou stratou dokázal vysporiadať a zvíťaziť.

 

 

 

Atmosféra, ako ľudia v tíme prežívajú toto víťazstvo, je úžasná a špeciálna. Presne ako hovoríš, prežíva sa aj úspech jednotlivca, ktorému pomôže tím, ale tu reálne dostali medaily na krk šiesti ľudia, šéf tímu trofej. Nikto nebol líder či domestik. Tá radosť je veľmi špeciálna, nie je úplne bežná v našom športe. Preto som veľmi šťastný vždy, keď sa dostanem do tejto zostavy, je to krásny pocit spolupatričnosti, boja za náš tím. Dokázať, že sme najlepší. No a tým, že som doteraz stále vyhral, sa skvelé pocity ešte umocňujú.

Tie najlepšie tímy tomu prikladajú veľkú vážnosť, veď Orica stiahla pár ľudí z Vuelty, aby sa zamerali na prípravu tejto časovky. Som presvedčený, že prestíž bude naďalej rásť a keďže máme viacero kvalitných amerických tímov, ich súboj bude o rok poriadne napínavý.

 

 

 

Áno, ľudia si to uvedomili. Je to príjemný pocit. Počul som aj úvahu, že som do BMC priniesol to víťazstvo či potrebné šťastie, takže takto to niektorí vnímali s úsmevom. Dovolím si povedať, že som mal prosto najväčšiu motiváciu. Nie žeby som chcel ukázať Quick-Stepu, ako ich viem poraziť, ale z hľadiska toho historického zápisu, že by som bol jediný, ktorému sa také niečo podarilo. Asi pred dvoma mesiacmi ma to prvý raz napadlo a dá sa povedať, že ma to aj hnalo za tým úspechom.

 

 

 

Už tretí rok vravím, že tímová časovka je pre mňa mimoriadne dôležitá. Tam som sa našiel, sedí mi a prináša to aj svoje ovocie, zatiaľ iba najlepšie aké môže byť. Vyžaduje si to špeciálny tréning úplne odlišný od klasického na preteky. Vidíme, že mnohí ľudia z tímov, ktoré včera bojovali o medaily, buď v nedeľu nebudú štartovať, alebo s cieľom pomôcť tímovým kolegom a to bude aj moja ambícia. V žiadnom prípade sa na to nevykašlem. Mám za sebou dobrú formu, tá príprava je určite dostačujúca, takže budem sa to snažiť odovzdať na trati a spolu s bratom pomôcť Petrovi Saganovi.

 

 

 

Okruh nie je až taký ťažký ako vlani, ale určite náročnejší než v Kodani, takže môže to dopadnúť všelijako. Jednotlivec, menšia, väčšia skupina. Peter je výborný pretekár, ktorý dokáže vyhrať pri akomkoľvek dojazde. Podľa mňa mu to bude vyhovovať, má šancu a bude záležať na tom, ako sa bude cítiť, ako mu sadne deň.