Erik Baška: Na tento špurt som naozaj hrdý, stále tomu nemôžem uveriť

Slovenská cyklistika prežila fantastický júl, ale nie je to celé iba o Saganovi. My, ktorí sledujeme celú našu cestnú cyklistiku, sme veľmi šťastní, že sa dnes podaril úspech, ktorý tu ešte nebol. Na Majstrovstvách Európy v cestnej cyklistike Slovensko nikdy v žiadnej kategórii nezískalo medailu. Erik Baška si suverénnym špurtom prišiel hneď po zlato a zaradil sa tak medzi mená ako Giampaolo Caruso, Michael Albasini, Giovanni Visconti, Cyril Gautier, Marcel Kittel, Adriano Malori, Alex Dowsett, Michal Kwiatkoeski..., ktorí majú doma zlaté medaily z kontinentálneho šampionátu. Prinášame krátky rozhovor s jazdcom AWT-GreenWay.

 

 

 

Ďakujem za podporu!

 

 

 

Takto som o tom nepremýšľal, že sem idem vyhrať. Ja som sa snažil maximálne pripraviť. Šampionáty európsky aj svetový sú pre mňa absolútnymi vrcholmi, takže celú sezónu som smeroval na tento deň a ako všetci vidíte, vyšlo to na výbornú, všetko sadlo. Dobrý okruh, moja forma, žiadne problémy. Úžasné. Už som povedal, že tomu nemôžem uveriť, a stále to trvá aj tri hodiny po pretekoch.

 

 

 

Vedel som, že nesmiem byť príliš vpredu, lebo sa to tam bude mlieť a ešte by ma mohol skočiť niekto zozadu, tak som začal dosť zozadu a špurtoval som odhadom tristo metrov, čo je dosť veľa. Nestáva sa mi, žeby som takýto dlhý špurt vyhral. Na tej poslednej tristovke som predbehol dosť pretekárov, možno pätnásť, neviem.

 

 

 

Musím povedať, že som na tento špurt hrdý, fakt mi vyšiel. Až som to nečakal. Ale prosto som sa cítil dobre. Škrt cez rozpočet mohli urobiť kŕče, ale našťastie neprišli žiadne zásadné. Bol to ideálny deň, mal som nohy i šťastie. Určite v tom zohralo rolu aj Livigno.

 

 

 

 

 

Jednoznačne. Toto som doteraz nepoznal a keď s tým prišiel Martin Riška, boli ľudia, ktorí ma od toho odhovárali, že mi to neprospeje. Sám som nevedel, čo od toho čakať. Musím ale veľmi poďakovať Martinovi i Slovenskému zväzu cyklistiky, že mi to umožnili. Bol som veľmi unavený po prvej polovici sezóny a tam som veľmi dobre zrelaxoval. Prišiel na iné myšlienky a nabral nové sily. Po príchode domov som bol trochu mŕtvy, ale vedeli sme, že to tak bude. Potom som sa rozbehol. Ešte raz vďaka!

 

 

 

Nie, toho som sa nebál. Pod prvý kopec som vždy prichádzal úplne na čele pelotónu a zámerne sa postupne cedil dozadu, aby som ušetril čo najviac síl. Mal som naštudované tie ďalšie pasáže, že sa opäť dostanem relatívne ľahko dopredu a dala sa tam vzhľadom na výhľad dobre čítať situácia. Šlo vyslovene o úsporu energie. Ak by som jazdil vždy na čele a bál sa, hrozilo by naopak, že keď sa sčíta vynaložená energia, nebudem mať dosť síl na špurt. Vyzerá to tak, že som asi našetril najviac.

 

 

 

Áno, v stredu odchádzam do Česka. Som veľmi rád, že teraz nasledujú tieto preteky. Bude tam obrovská konkurencia - Etixx, silné prokontinentálne, najlepšie kontinentálne družstvá, česká elita, kamaráti z Dukly. Veľmi sa teším a chcel by som sa ukázať. Ak by sa mi tam niečo podarilo, to už by bol hotový sen. Dúfam, že dobre zregenerujem.

 

 

 

Jááj, no verím, že budú v tíme trochu spokojnejší.

 

 

 

 

 

Áno, volali sme spolu. Ach, čo na to vôbec mám povedať. Obrovské ďakujem!

 

 

 

Hm, to neviem. Nepočul som o tom. To je zaujímavé. Pekne.

 

 

 

Určite sa budem chcieť čo najlepšie pripraviť. Podriadim tomu prípravu a dám do toho všetko. Ale musím povedať, že som sa tým ešte nezaoberal. Pozrel som si zhruba trať a profil, ale teraz bola cieľom Európa, takže neviem v tejto chvíli povedať, či bude v Amerike pre mňa vhodný okruh. Pozriem sa na to, keď príde čas.