Deväť pohľadov na Giro: Urán ukázal charakter, Porte neúspech neuniesol

 

 

Len málo pretekárov sa skutočne tešilo na 60-kilometrovú jazdu proti chronometru. Väčšina adeptov na vysoké priečky v klasifikácii tak musela hľadať spôsob, ako eliminovať svoje straty, ktoré mohli vystreliť do veľkých výšin. Záverečný horský týždeň poskytoval na to dostatok príležitostí, no kazašská Astana zistila už vo štvrtej etape, že má obrovskú palebnú silu, ktorá môže okamžite robiť rozdiely. A odvtedy sa začalo tvrdo súťažiť každý deň. Ambiciózny Aru podporovaný kvalitnou zostavou vyrazil do ofenzívy, aby pred ITT získal čo najlepšiu pozíciu. Veľa jazdcov počas prvého týždňa trpelo, Aruovi sa podarilo zbaviť niektorých konkurentov, vrátane chorého Urána, ale jeho najväčšie hrozby Contador a Porte boli pripravení. Teda, kým si to austrálsky jazdec sám nepokazil.

 

Na trati sa bojovalo o každý kilometer, všetky dojazdy bol veľmi napínavé a turbulentné. Niektorý jazdec sa vyjadril, že na konci prvého bloku sa cítil tak unavený, akoby Giro už skončilo. Môžeme povedať, že ak by časovka nemala takúto dĺžku, Astana by nejazdila agresívne takmer každý deň a záverečný týždeň by v kopcoch vyzeral úplne inak. No prirodzená útočná Fabia Arua by sa aj tak ukázala. Organizátori tak svojím rozhodnutím vyprodukovali neuveriteľnú cyklistku, pre väčšinu jazdcov to však bola cesta do pekla.

 

 

 

 

 

Jedným z pretekárov, ktorí si vytrpeli svoje v hektických etapách, bol Rigoberto Urán. Kolumbijský cyklista patril k favoritom, ktorý mal profitovať z uvedenej časovky. Lenže počas daždivých dní ochorel, a keď súperi uvideli jeho slabosť, v prvom týždni sa stal ich hlavným terčom. Keďže následky prechladnutia ustupovali len pomaly, ani jazda proti chronometru nedokázala otočiť preteky v jeho prospech. Postupne vypadol z bitky o celkovú klasifikáciu, ale nevzdával sa, pretože hlavný cieľ sezóny nechcel opustiť so sklonenou hlavou. 

 

Jazdec tímu Etixx - Quick-Step nakoniec dokázal vytiahnuť svoje vrchárske nohy, keď v posledných dvoch horských etapách obsadil pekné tretie miesta. Vzhľadom na priebeh podujatia to boli pre neho výborné výsledky a týmto len potvrdil, že sa oplatí bojovať až do konca. Na pretekoch si tým napravil svoju prestíž.

 

Po ťažkostiach v priebehu podujatia neodstúpil ani Jurgen van den Broeck. Belgický jazdec skvele zvládol kľúčovú časovku a jeho výkon napovedal, že môže skončiť vysoko. Ale hneď na druhý deň ho zradil pád v zjazde z predposledného kopca, po ktorom sa mu vzdialila skupina favoritov. V záverečnom týždni ochorel na žalúdočné problémy, ale aj tak zostal na trati bojovať a udržal aspoň dvanáste miesto. No kým bo zdravý, ukázal, že ešte môže nadviazať na svoje najlepšie výkony z minulosti.   

 

 

 

 

Tím Sky mal s týmto podujatím nevybavené účty z minulosti, no všetko to mal zmeniť malý chlapík z Austrálie. Porte prežíval parádnu sezónu a na štart sa postavil s ohromným sebavedomím. Bol odhodlaný jazdiť svoje pokojné preteky až do ITT, kde mal byť pre neho pripravený ružový dres. Výkonnostne bol na tom určite dobre, ale nohy mu podlomila psychika. Je pravda, že dvojminútová penalizácia by zamávala aj ostrieľanejšími jazdcami, ale líder tímu Sky sa do takejto situácie nemal vôbec dostať. Ďalšou tvrdou ranou bol pád a strata iných dvoch minút v predvečer ITT. To už museli naplno pracovať jeho emócie, pretože časovka dopadla pre neho katastrofálne, a tým aj celé Giro. Následný výbuch v horskej etape len manifestoval jeho rozpoloženie.

 

GT, kde mal byť Porte čiernym koňom
Tour de France 2013	19. + 1h a 1 min
Tour de France 2014	23. + 40 min
Giro d'Italia 2015	odstúpenie

Vedenie tímu ho nakoniec stiahlo z pretekov, i keď oficiálne to bolo kvôli zranenému kolenu. Je pravda, že v takejto pozícii by Porte len ťažko hľadal motiváciu, aby pokračoval a túžil sa revanšovať. No príklady Urána a van den Broecka ukazujú, že sa to dá dosiahnuť. Austrálsky jazdec ako hlavný favorit Gira sa potom rozhodol, že svoju pozornosť zameria na Tour de France. Čosi podobné sa mu stalo aj pred rokom. Vtedy po zlej príprave na Giro radšej nenastúpil, ale pripravoval sa na Starú dámu. Ale všetku smolu na Gire začal v tíme Sky Bradley Wiggins v sezóne 2013. Richie Porte má teraz pred sebou náročnú úlohu, aby na Starej dáme zabojoval o svoju povesť. Inak jeho doterajšie výsledky v tejto sezónu dostanú nepríjemnú protiváhu.

 

 

 

Zostava okolo Fabia Aruho predvádzala neuveriteľné vrchárske vláčiky. Ohromná sila v kopcoch a sebavedomie, akými sa postavili proti súperom, vytvárali na každom kroku strach. No nezľakol sa ich len jeden pretekár, ktorý nakoniec ovládol klasifikáciu. Bolo prekvapením, že v podobe Mikela Landu dokázali za pochodu vyrobiť druhého lídra tímu, a vzhľadom k jeho výkonom to bolo úplne zaslúžené. Ale aj ďalší pretekári predvádzali nesmiernu odolnosť, veď v top 25 mal kazašský celok až šesťnásobné zastúpenie a vyhral päť etáp! V Top 10 mali pretekára už po siedmy raz v rade a v tejto štatistike zvádzajú súboj s Movistarom.

 

 

 

 

Táto kvalita sa potom musela na trati prejaviť, otázkou je, či drvivé vrchárske kladivá nemohli poraziť aj Alberta Contadora. Niekedy radšej obhajovali svoje dve miesta na pódiu, inokedy zase nevedeli, na koho majú jazdiť. V každom prípade predvádzali veľmi atraktívnu cyklistiku, podporenú mladíckym entuziazmom Aruho a Landu. Na Grand Tour sme už dlho nevideli takýto skvelý a silný výkon jedného tímu. Ktovie, či to bude pre ostatné celky inšpirujúce, pretože to v sebe skrýva ohromný dôraz na fyzickú pripravenosť. Zo strany Astany to však nemusela byť jednorázová záležitosť, keďže teraz prídu na rad Nibali, Scarponi, Fuglsang, Taaramae, Westra...

 

 

 

 

S obľubou sa hovorí, že keď má Pistolero svoju pohodu a potrebnú výkonnosť, nepotrebuje na konci etáp výraznú pomoc spolujazdcov. Kreuziger a aj Porte, ktorý bol jeho kolega v roku 2011, zhodne tvrdia, že Contador v závere jazdí veľmi rád sám. V osemnástej etape na Monte Ologno vyrazil do sólového útoku 40 kilometrov pred cieľom, keď mali chlapci z Astany problémy, a vôbec si nesťažoval, že mu na tom kopci spoluhráči viac nepomohli. Problémom pre neho nebola ani sólová jazda na Mortirole, potreboval len, aby ho tím dostal na jeho úpätie. Španielsky pretekár si vo finále užíva partizánsky spôsob boja proti presile súperov, a hoci to niekedy vyzerá ako riskantný podnik, Contador iný nebude. Raritou je, že sa mu nepodarilo vyhrať ani jednu etapu, rovnako ako celému tímu. V tomto ukazovateli Astana jasne dominovala.

 

 

 

 

Pre Contadora bolo ale dôležitejšie, aby Tinkoff-Saxo kontroloval etapu až do tých rozhodujúcich okamihov, čo zvládli veľmi dobre. Muselo to byť pre nich náročné, obraňovať ružový dres od šiestej etapy náročným spôsobom, ktorý Contador vyžadoval. Tvrdá jazda každý deň sa preto musela niekde prejaviť, takže líder tímu zostával na cieľových kopcoch sám. Dokážeme si predstaviť, čo by sa stalo, keby Roman Kreuziger jazdil v takej forme, akú mal na Tour v roku 2013, a spoločne s Contadorom by využili problémy Fabia Arua na Mortirole? Mimochodom, český cyklista absolvoval posledný týždeň so žalúdočnými problémami, a keby nemali v moci ružový dres, preteky určite opustí. Pistolero musel vyzdvihnúť svojich kolegov najmä v prípade jeho dvoch mechanických problémov vo veľmi zlom čase, ktorí mu okamžite poskytli pomoc. Ich pričinením stratil po týchto incidentoch len 40 sekúnd, kým Richie Porte zaplatil za dve rovnaké nehody štvorminútovým mankom.

 

 

 

Pre Porteho muselo mať trpkú príchuť, že "nepovolenú mechanickú pomoc od iného tímu" odhalil on sám, keď na Twitteri ukázal foto toho incidentu. Malo to byť poďakovanie Simonovi Clarkovi, ale namiesto toho si vypočul tvrdý rozsudok. Tú výmenu kolesa nezachytili televízne kamery, preto by sa z toho nemusela stať takáto príhoda, ak by neboli zverejnené fotografické dôkazy. Riaditeľ pretekov sa vyjadril, že po etape by bol celý internet zaplavený týmito fotkami, a keďže to bol jasný moment porušenia pravidiel, museli konať.

 

Iste, zdvihla sa vlna kritiky, ktorá obraňovala týchto dvoch jazdcov, že to bol akt fair play, ale pravidlá sú v tomto smere neúprosné. Organizátori si vybrali najľahšiu cestu, ktorou bolo prísne dodržiavanie litery zákony a ktorá je pre postihnutých cyklistov veľmi tvrdá. Ale svojvoľná interpretácia zákonov môže viesť k anarchii, čo je ešte horší prípad. Richie Porte jednoducho zazmätkoval a podobnú chybu už na GT neurobí.

 

 

 

Giovanni Visconti si užíval Giro. Bol viditeľný v únikoch, kde bol vždy silný, a chcel vyhrať etapu. Tento cieľ sa mu nepodaril, ale honor najlepšieho vrchára ho iste rovnako poteší. Táto súťaž sa vyhráva väčšinou v únikoch, ale počas troch týždňov sme nevideli ten klasický súboj, keď sa do brejkov dostávali dvaja-traja jazdci, ktorí súperili na vrcholoch prémii. V tejto pozícii sa najskôr ocitol Beňat Intxausti, ktorý ovládol ôsmu etapu. Potom mali záujem uspieť aj Carlos Betancur a Steven Kruijswijk. Kolumbijskému borcovi na konci došla para, Kruijswijk sa dostal do top 10 a to bola priorita, Intxaustimu sa pre zmenu nepodarilo dostať do rozhodujúceho brejku. To dokázal využiť Visconti, ktorý rozhodujúci úder zasadil v devätnástej etape. Po dvoch etapových triumfoch si tak môže vychutnávať ďalší významný úspech na domácej GT. A keď k tomu pridáme štvrté miesto Andreja Amadora aj víťazstvo Beňata Intxaustiho, v Movistare musia byť veľmi spokojní. Aj na Grand Tour bez Valverdeho s Quintanom potvrdili povesť komplexného tímu a hrali prvé husle.

 

 

 

 

 

Šprintéri mali pripravené svoje príležitosti, ale kvôli rôznym príčinám využili len niekoľko z nich. Drsná jazda celého pelotónu sa prejavila aj na ich výkonoch a tiež doplatili na to, že na podujatí chýbali skúsené šprintérske zostavy. Tou disponoval len tím Lotto-Soudal, na ktorú sa až príliš spoliehali všetci ostatní. Domáci najrýchlejší muži nemali pri sebe potrebnú silu na sťahovanie únikov, výnimku tvoril Giacomo Nizzolo a Trek. V takejto situácii sa dostávajú do hry utečenci, ktorí nepociťujú potrebnú silu pelotónu. Len päťkrát sme videli klasický hromadný dojazd, kde bol dva razy úspešný Sacha Modolo. Najstabilnejšie výkony predvádzal spomínaný Nizzolo, ktorý vyhral bodovaciu súťaž, avšak bez etapového triumfu. Za svoje utrpenie v kopcoch neboli šprintéri dostatočne odmenení, ale nespokojnosť musia namieriť do vlastných radov. Aj špurtérska zostava totiž potrebuje kvalitné pretekárske zdroje, a netýka sa to len záverečného kilometra.

 

 

 

 

 

Nováčikmi v tejto kategórii sú Nicola Boem, Jan Polanc či Ilnur Zakarin, ale najväčšiu odozvu zaznamenal triumf Ilja Keisseho. Belgický pretekár v záverečnej etape poprel klasiku hromadného dojazdu, a tým len potvrdil dezorganizáciu šprintérskych celkov. Jeho unikátny triumf po úniku  znamenal, že Etixx - Quick-Step na podobných podujatiach vyhral aspoň jednu etapu ôsmy raz sa sebou, od Vuelty 2012. Spokojní musia byť aj chlapci z Orici. V úvode vyhrali tímovú časovku a potom si posúvali ružový dres medzi sebou, pokiaľ to bolo možné. Ďalší triumf zaznamenal Matthews, no Gerrans to nemal vôbec jednoduché. Dve víťazné etapy potešili Philippa Gilberta. To prvé ukoristil po štýlovom a krásnom špurte do kopca, druhé po úniku a odvážnom ataku v zjazde. Počas pretekov bol viditeľný, preto ho organizátori označili na najaktívnejšieho pretekára. Po premárnených príležitostiach na začiatku podujatia tak Giro pre neho skončilo veľmi dobre.